Ak by sme prišli o satelitné spojenie a zničila by sa vesmírna infraštruktúra, malo by to za následok výpadok nielen telefónneho signálu, ale aj bánk či celkovo GPS systémov. Ekonomická škoda by sa iba v USA počítala na jednu miliardu denne.
O tom, že je vesmírny biznis témou aj na Slovensku, svedčí aj startup Zaitra, ktorému šéfuje člen najnovšieho rebríčka Forbes 30 pod 30 Marek Marušin. Firma vznikla v roku 2020 a jej cieľom je pomáhať spracovávať dáta na satelitoch na obežnej dráhe Zeme.
Ich algoritmy napríklad výrazne šetria náklady na prenos dát do pozemných dátových centier, stoja aj za softvérom v projekte biologických experimentov, ktoré ovládajú astronauti na ISS.
Ako si tieto aktivity môže predstaviť laik a či je budovanie vesmírneho biznisu stávkou na správnu kartu, hovorí Marek v epizóde podcastu Forbes 30 pod 30.
Farmári a vesmír
Automatizácia vo vesmírnom biznise je podľa neho rovnaká, ako v akomkoľvek inom priemysle. Existujú firmy, ktoré stavajú družice a k úspešnému fungovaniu potrebujú celý dodávateľský reťazec. Zároveň dodáva, že družicové snímky nenakujpuje len štát. Často sú to farmári, ktorí potrebujú údaje o počasí, či ťažiari a ďalšie firmy z mnohých iných odvetví.
„Predstaviť si to môžeme tak, že družica nafotí Zem a my máme zákazníka, ktorý chce vidieť len lode, takže odfiltrujeme oblaky, zemský povrch a pošleme mu len snímky lodí, ktoré sme našli. V tomto štádiu sme dnes, ale smerujeme k plnej autonómii,“ hovorí.
V budúcnosti by však ich technológia mala byť schopná sama natočiť satelit, spustiť senzor a vedieť, aké dáta a komu poslať.
Celý projekt Zaitra však vznikol pomerne náhodou, no spoluzakladatelia Marek Marušin, Rado Pitoňák a Martin Javorka sa poznajú už dekády.
„Vždy sme milovali hackathony a programátorské súťaže. CEO firmy som sa v podstate stal tak, že ma spoluzakladatelia zavolali na jednu takúto súťaž, pretože som práve bol v meste a nemal som kde prespať,“ hovorí Marušin so smiechom s tým, že si svoje riadiace úlohy rozdelili podľa svojich schopností a on sám mal najbližšie k budovaniu biznisu.
Daný hackathon sa im nakoniec podarilo vyhrať a okrem toho získali aj prvú anjelskú investíciu.
Dnes startup sídli v Českej republike, keďže na Slovensku ešte nie je vybudovaný ekosystém na budovanie vesmírneho startupu. Firma v našej krajine dokonca nemá ani zákazníkov. „Aj štát musí najskôr dozrieť do štádia, že podobnú službu kúpi. Pomaličky sa to rozbieha, ale je pred nami ešte dlhá cesta a chcelo by to silnejší impulz.“
Súkromný sektor
Startup však zároveň pracuje aj na tom, aby do konca roka založil dcérsku firmu v USA. V tomto biznise je totiž pôsobisko veľmi dôležité aj z dôvodu fiancovania. Len NASA má napríklad na jeden rok rozpočet 25 miliárd dolárov. Európska vesmírna agentúra na porovnanie len osem a Slovensko na obdobie rokov 2015 až 2022 vyčlenilo na vesmír 14 miliónov eur.
„Ak sa mám pozrieť pravde do očí, toto je suma, ktorú zhltne jedna menšia firma.“ Navyše v spojených štátoch dotuje vesmírny výskum nielen štát, ale vo veľkom aj privátny sektor. Dokopy tento trh počíta desiatky miliárd ročne a podľa Marušina ide o strategickú technológiu, preto je to jednoduchšie zohnať aj investora a zákazníkov.
Slovensko na vesmírny výskum vyčleňuje sumu, ktorú pokojne zhltne menšia firma.
„Snažíme sa spolupracovať s každým, kto nie je na každom zozname,“ odpovedá Marušin zasa na otázku, či sa obzerajú za zákazkami aj na východných trhoch ako je Rusko, India či Čína, ktoré takisto do vesmíru nalievajú značné investície.
„Často sa tu však stretávame s geopolitickými problémami. Hovorí sa napríklad, že Rusko testuje na obežnej dáhe jadrovú zbraň a sú za to veľmi kritizovaní, keďže týmto môžu odstaviť množstvo satelitov a aj tie vlastné. Málokto si však uvedomuje, ako sme na vesmírnej infraštruktúre závislí,“ hovorí a dodáva, že ak by napríklad vypadol GPS či GNSS signál, tak len v Amerike to spôsobí ekonomické škody vo výške jednej miliardy eur denne.
Kľúčová technológia
Štáty by totiž museli uzemniť všetky lietadlá, prestal by fungovať dodávateľský reťazec, ľudia by si nedokázali ani vybrať peniaze z bankomatu, pretože aj tie sú synchronizované cez GPS signál.
Podľa jeho slov už štáty ako Francúzsko či Nemecko rozumejú, prečo sú tieto technológie kľúčové a ako im podpora segmentu vráti investície ako také späť do ekonomiky.
Samotný startup má dnes ročne jednotky zákazníkov, avšak niektoré zákazky fungujú vo forme predplatného na softvér a niektoré sú jednorazové záležitosti za vyvinutý harvér.
„Zákazníkovi pomáhame s implementáciou, ale keď už odíde satelit na obežnú dráhu, je náročné niečo zmeniť. Ich jedinou možnosťou je aktualizáciou softvéru a v tom momente prichádzajú za nami, aby sme to znovu vyvinuli.“
Aktuálne má firma podľa Marušina našliapnuté tento rok na 600 percentný rast, avšak po štyri a pol roku fungovania prišlo aj obdobie, kedy sa zamýšľali nad zatvorením.
„Pred rokom sme uvažovali nad finančnou injekciou, pretože sme vedeli, že si dokážeme siahnuť na zaujímavé kontrakty. Zariskovali sme a naliali sme do firmy peniaze. Podržali nás aj zákazníci, ktorí nám boli ochotní poslať nejaké platby aj skôr, takže sa nám z náročnej situácie podarilo vysurfovať,“ opisuje náročnejšie obdobie CEO.
Slepé kura k zrnu
Dnes je väčšina podobných európskych startupov zafinancovaná podobným spôsobom ako Zaitra. Ide o kombináciu štátnych fondov, venture kapitálu, ale aj vlastných tržieb.
Na záver epizódy Marušin začínajúcim startupistom radí, aby sa zúčastňovali hackathonov a pokojne aj bez konkrétneho nápadu.
„Sami sme sa šli vyslovene zabaviť a k biznisu sme prišli ako slepé kura k zrnu. Požulo nás to, že sme boli veľkí outsideri, no dnes máme dôveru zákazníkov a rozumieme, ako funguje tento priemysel.“
VYPOČUJTE SI ROZHOVOR VO FORME PODCASTU
Najnovšiu epizódu podcastu Forbes 30 pod 30 si môžete vypočuť na Spotify či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna epizóda.
