Celosvetovo sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie priemerná dĺžka života za prvé dve dekády tohto storočia zvýšila o viac ako šesť rokov ‒ zo 66,8 roka v roku 2000 na 73,4 roka v roku 2019.
Zaužívaným ukazovateľom pre porovnávanie očakávanej dĺžky života ľudí je prefektúra Okinawa a jej polotropické ostrovy pri južnom pobreží Japonska.
Na Okinawe je však tento trend opačný. V roku 1980 sa tunajší obyvatelia dožívali najviac. V prípade mužov sa predpokladalo, že ich priemerná dĺžka života dosiahne 84 rokov a ženy sa mali dožiť v priemere úžasných 90 rokov. Pri sčítaní ľudu v roku 2020 sa však zistilo, že okinavskí muži sa dožívajú priemerného veku 80,27 roka a ženy 87,44 roka.
Nevýhoda globalizácie
Odborníci túto dlhovekosť dlho pripisovali kombinácii výživnej stravy, pravidelného cvičenia, pretrvávajúcemu vnímaniu zmyslu života (v Japonsku je známy ako koncept ikigai) a podpory blízkych rodín a širšej komunity.
Pokles strednej dĺžky života komentoval pre Deutsche Welle Makoto Suzuki, 89-ročný klinický kardiológ a spoluzakladateľ Okinawského výskumného centra pre vedy o dlhovekosti so sídlom v Naha.
„Podľa nášho presvedčenia je dôvodom to, že mladší ľudia nedokázali kráčať v stopách predchádzajúcich generácií,“ povedal.
Obyvateľov Okinawy podľa neho ovplyvnila strava a životný štýl iných spoločností a krajín, najmä Spojených štátov. Ide o jednu z nevýhod globalizácie, ktorá jasne ukazuje vplyv turizmu a kultúrnej výmeny na domorodé komunity.
Dlhovekosť obyvateľov Okinawy a celého Japonska mnohí spájajú so stravou, ktorej dominujú dary mora. Fotp: japanibackpacker/Pixabay
V prípade, že Okinawa už nie je vzorom pre dlhovekosť, v ktorých miestach a krajinách dnes žijú ľudia najdlhšie?
Odpoveď nie je jednoduchá. Záleží od toho, aký zdroj informácií si vyberiete, vzájomne si totiž odporujú.
Existuje však niekoľko krajín a miest, ktoré sa pravidelne objavujú na začiatku každého rebríčka. Ak teda chcete k svojmu životu pridať pár rôčkov, možno by ste mali zvážiť cestu do jedného z týchto piatich reprezentantov zdravého života.
Monako
Monacké kniežatstvo ukryté v zátokách Stredozemného mora na slnkom vybozkávanom južnom pobreží Francúzska je druhou najmenšou krajinou na svete. To však miestnym obyvateľom nebránilo, aby si tu vybudovali raj na zemi.
Podľa CIA World Factbook sa v priemere dožívajú 89,52 rokov – najviac na svete (aj keď iné zdroje uvádzajú odlišné údaje).
Monako je známe svojím bohatstvom, pôvabom, hazardnými hrami s vysokými stávkami a najslávnejšou veľkou cenou vo Formule 1.
Svojim občanom však okrem toho poskytuje aj štátom financovaný systém zdravotníckej starostlivosti, kvalitných lekárov, takmer celoročne slnečné počasie, ktoré podporuje častý pohyb vonku. A napokon aj blahodarný vplyv mediteránskej stravy.
To všetko zvyšuje šancu, že tu nebudete zažívať veľa stresu a pravdepodobne budete žiť šťastnejšie a dlhšie. Monako to však ponúka s cenovkou, ktorú si väčšina nemôže dovoliť.
Hongkong
Druhým pravidelne uvádzaným domovom najdlhšie žijúcich ľudí na svete je Hongkong. Administratívnu oblasť Číny a prosperujúcu metropolu obýva takmer osem miliónov ľudí.
Podľa World Population Review (ktorý vo svojom rebríčku nezahŕňa Monako) má najvyššiu priemernú dĺžku života na svete – takmer 88 rokov u žien a 82 rokov u mužov, čo predstavuje kombinovaný priemer okolo 85 rokov.
Ide o trend, pod ktorý sa podpísal prudký ekonomický rozvoj mesta po druhej svetovej vojne. Súčasťou tohto rozvoja bolo vybudovanie systému kvalitnej zdravotníckej starostlivosti, ktorá má za následok jednu z najnižších dojčenských úmrtností na svete.
Pridajte osvedčené programy zapájania mladých ľudí do vzdelávania a zamestnania, mantru silných sociálnych väzieb, ktorá je pečaťou historickej dlhovekosti Okinawy, či priaznivú subtropickú klímu a máte mesto ako stvorené pre dlhý život.
Japonsko
Napriek tomu, že Okinawa v rebríčku klesla, stále je jednou z najzdravších, ak nie úplne najzdravšou krajinou z našej päťky.
Japonsko je domovom najstaršieho muža, ktorý kedy na svete žil. Jiroemon Kimura (1897 – 2013) sa dožil veku 116 rokov a 54 dní (v prípade najstaršej ženy by sme museli zavítať do Francúzska, kde nás v roku 1997 opustila Jeanne Calment vo veku 122 rokov a 164 dní).
Rovnaké dôvody, ktoré sme našli na Okinawe, môžeme spojiť aj s dlhovekosťou občanov zvyšku krajiny – strava s vysokým obsahom zeleniny, morských rias a rýb, životný štýl zameraný na rodinu a komunitu či starostlivosť o dušu prostredníctvom praktík, ako sú tai chi, joga alebo karate, ktoré mnohí opisujú ako „tréning pre telo, myseľ aj dušu“.
Singapur
Ostaneme v dlhovekej Ázii, ale presunieme sa do samostatného ostrovného a mestského štátu Singapur. Priemerná dĺžka života tu podľa CIA World Factbook presahuje 86 rokov.
Prístup k vynikajúcej zdravotnej starostlivosti a najmä úsilie vynaložené na včasnú prevenciu a odhalenie chronických ochorení viedli k obrovskému zvýšeniu priemernej dĺžky života Singapurčanov – za posledných 60 rokov sa zvýšila o viac ako dvadsať rokov.
V Európe sa najviac dožívajú obyvatelia Švajčiarska. Foto: scoob_switzerland/Pixabay
Singapur má jednu z najnižších úmrtností na kardiovaskulárne alebo chronické ochorenia dýchacích ciest, ako aj na ochorenia spôsobené špinavou vodou alebo nedostatkom hygieny.
Počet smrteľných dopravných nehôd je nízky a vzhľadom na hustotu mesta prekvapivo aj úroveň znečistenia ovzdušia – v porovnaní s inými veľkomestami po celom svete.
Švajčiarsko
Aj keď CIA môže tvrdiť niečo iné, World Population Review a Worldometers zaradili medzi päť najzdravších krajín z pohľadu dlhovekosti aj Švajčiarsko. S priemernou dĺžkou života u oboch pohlaví 84,25 roka sa Švajčiarsko prepracovalo na takmer dvojnásobok úrovne z prelomu 20. storočia.
Dôvodom tohto neuveriteľne pozitívneho vývoja je nepochybne rastúce bohatstvo krajiny a s tým súvisiace zdravotnícke benefity – lepšia preventívna zdravotná starostlivosť, prístup k lekárom, záľuba v cvičení a v zdravom životnom štýle (všetky tie hory a jazerá len volajú po objavovaní) a pocit všeobecnej pohody.
O čosi spornejšie sú tvrdenia, že za dlhovekosťou lokálnej populácie je pocit národnej hrdosti a s tým spojená vysoká spotreba domácich výrobkov z mlieka– vrátane syra.
Článok pôvodne vyšiel na Forbes.com. Autorom textu je prispievateľ Duncan Madden.
