Narodila sa na Slovensku, žije v Nórsku a veľa aktivít má stále aj v Česku. Kreatívna producentka Mária Môťovská má 30 rokov, na konte študentského Oscara a tiež nomináciu na „veľkého“ Oscara za krátky animovaný film Dcera.
Aký je život kreatívneho filmového producenta? Mária Môťovská hovorí, že pracovať na viacerých projektoch naraz je v tejto brandži bežné. Ona sama v súčasnosti pracuje na piatich.
Rozhovor sme spolu robili online v čase, keď bola práve na pracovnej ceste v Írsku na workshope vzdelávacej platformy pre ľudí z kreatívneho priemyslu Ace Producers.
To je dobrá otázka. Musím povedať, že ja som nikdy nemala nejaký konkrétny sen, čo chcem dosiahnuť, kde sa vidím o desať či dvadsať rokov a podobne. Skôr som chcela robiť prácu, ktorá ma baví a spolupracovať s múdrymi a kreatívnymi ľuďmi.
Vedela som, že mám organizačné schopnosti a viem komunikovať s ľuďmi, viem ich zaujať. To mám asi po mame. Po otcovi mám zas umelecké sklony, lebo aj keď pracuje v oblasti IT, vždy mal rád umenie a animáciu. Už počas strednej školy som napríklad fotila či natáčala filmy, ale musím povedať, že ma vždy bavilo veľa vecí, mala som veľmi veľa záujmov a aktivít.
To, čo ma asi nakoniec presvedčilo ísť študovať filmovú produkciu, bola návšteva samotnej školy. Zažila som atmosféru, ľudí a vtedy som asi pochopila, že presne toto sú ľudia, ktorí sú zaujímaví, slobodomyseľní, páčia sa mi a chcem s nimi spolupracovať.
Je to tak, veľa ľudí v tom nemá jasno a je dobré si to ozrejmiť, pretože kreatívny producent je veľmi komplexný pojem. Vysvetlila by som to tak, že tento človek je zodpovedný za projekt a jeho myšlienku. Zároveň je zodpovedný za to, ako s tým projektom naloží. Hľadá naň peniaze a zároveň vyberá aj vhodných kreatívcov do tímu. Má pod palcom všetky zmluvy súvisiace s projektom, s režisérom napríklad chodí na tzv. pichingy, prezentácie, kde sa snaží predať svoj projekt.
Práca kreatívneho producenta spočíva aj v tom, že musíte mať prehľad o celom trhu. Ak napríklad Slovenská televízia práve hľadá animovaný seriál pre deti v určitom veku, vy ako kreatívny producent by ste mali vedieť, kto by sa na tento formát hodil, aká téma by bola vhodná na spracovanie, ale aj koľko by to celé stálo, kde sa na to dajú zohnať peniaze, aké parametre to musí mať. Takže jednak ste zodpovedný za finančné parametre, produkciu, ale aj za kreatívnu časť projektu, za samotný scenár, aj keď ho vy osobne nevyhnutne nepíšete.
Animovaný film Dcera bol súčasťou koprodukčného projektu Trojhlas, ktorý vznikol spojením troch študentských filmov. Tie vytvorili tímy ľudí súčasne na troch českých umeleckých školách – na Západočeskej univerzite v Plzni, pražskej FAMU a UMPRUM.
Musím povedať, že keďže išlo o sériu troch filmov, vôbec sme nečakali, že jeden z nich takto výrazne „vyletí“. Získať študentského Oscara bol, samozrejme, skvelý pocit. Ja som na filme Dcera začala spolupracovať v poslednom ročníku na FAMU a dokončovali sme ho ešte rok potom, ako som školu skončila.
Takže z vašej strany to bolo vlastne pološtudentské a poloprofesionálne dielo…
Presne tak. Realizovali sme ho spoločne s produkčnou spoločnosťou Maurfilm, kde som už ako študentka pracovala na čiastočný úväzok. Darja Kaščejevová je extrémne talentovaná a hlavný kredit za toto ocenenie určite patrí jej. Má veľmi špecifický štýl, animáciu aj kameru.
Ten film získaval rôzne ocenenia na viacerých festivaloch, dostal sa napríklad aj na Annecy, čo je najväčší európsky festival animovaného filmu. Vyhral tam hlavnú cenu a taktiež cenu detskej poroty. No a potom to už išlo plnou parou až k Oscarovi.
Kreatívny tím na odovzdávaní Oscarov. Mária na fotke vpravo, Darja Kaščejevová druhá zľava. Foto: Archív Márie Môťovskej
Kto film prihlasuje na Oscara a za akých podmienok?
Funguje to tak, že ak film získa určitý počet ocenení z takzvaných „áčkových“ festivalov, môže sa prihlásiť na Academy Awards. Keďže Dcera získala množstvo ocenení, škola tento film prihlásila. Akadémia filmových umení a vied potom z nominácií zostaví longlist, následne shortlist. Dcera nakoniec vyhrala kategóriu pre zahraničný animovaný krátky film. Bolo zaujímavé, že nám to dali vedieť už dopredu. Keď sme teda išli do Los Angeles, už sme vedeli, že si prevezmeme cenu.
Musel to byť pre vás veľký zážitok...
Bolo to úžasné a bolo o nás skvele postarané. Každý deň sme mali nejaký brunch, pozývali nás na rôzne party a akcie, kde sa servírovala torta s vizuálom nášho filmu. Dokonca nám nejaké cudzie ženy v bare ponúkli šaty, ktoré si môžeme obliecť na ceremoniál. V podstate sme zažili len tú peknú stránku Los Angeles. Počas tohto pobytu nás pozvali aj na prehliadku do Sony Pictures Studios, čo bol tiež ohromný zážitok.
Venujete sa dodnes len animovaným projektom?
Ako kreatívna producentka v rámci projektov mojich firiem áno, ale napríklad v Nórsku, v Storyline Studios, kde som čiastočne zamestnaná, pracujeme aj na hraných projektoch. Pripravujeme rôzne seriály pre televízie, ale aj pre Netflix a rôzne VOD (video-on-demand) platformy.
Čo konkrétne máte na starosti v Storyline Studios?
Venujem sa hlavne supervízii postprodukcie. V skratke to znamená, že preberám po producentovi postprodukčnú časť výroby. Som zodpovedná za to, aby sa projekt za určených a očakávaných podmienok, či už finančných alebo kreatívnych, dostal do fázy hotového produktu – včas a v rámci rozpočtu.
Taktiež som zodpovedná za manažovanie všetkých kreatívnych zložiek v štúdiu. To je pre mňa často výzva – prísť na správny spôsob, ako im vysvetliť kreatívne očakávania režiséra alebo režisérky, zároveň dohliadnuť na to, aby porozumeli časovým a finančným podmienkam, ktoré máme, a vedeli tomu prispôsobiť kreatívnu prácu.
Úspešný bol aj Máriin projekt Rudé boty.
Na akých projektoch aktuálne pracujete?
Tých projektov je viac, môžem to rozobrať po krajinách (smiech).
Tak skúsme.
V Storyline Studios sme práve teraz ukončili postprodukciu seriálu pre nórsku verejnoprávnu televíziu, ktorý sa volá Sámi Wedding Party a je o komunite Sámov. (Predtým sa označovali ako Laponci, ide o etnickú skupinu žijúcu na severe Nórska, Fínska, Ruska a Švédska, pozn. red.)
Zároveň teraz začínam pracovať na novom filme s režisérom Joachimom Trierom. (Jeho film Najhorší človek na svete bol nominovaný na Oscara, pozn. red.) Na to sa veľmi teším, je to mladý a veľmi sympatický režisér, ktorý aktuálne pracuje na svojom novom hranom filme Sentimental Value, na ktorom budem v rámci postprodukcie spolupracovať aj ja. Je to pre mňa veľká česť, pretože obdivujem jeho prácu a štýl.
Processed with VSCO with f2 preset
Predpokladám dobre, že máte niečo rozbehnuté aj v Česku alebo na Slovensku?
Áno, mám. Sú to moje srdcové projekty. Spoločne s Maurfilmom vyvíjame celovečerný animovaný film pre deti s pracovným názvom Otis. Stojí za ním veľmi talentovaný slovenský animátor a režisér Filip Diviak, s ktorým som chodila do školy. Na tento projekt sa veľmi teším možno aj preto, že je to česko-slovenská spolupráca.
Spomínali ste aj projekt s českým režisérom Miroslavom Krobotom...
So spoločnosťou Maurfilm spolupracujeme na celovečernom filme Rosentaal, ktorý režíruje. So spoločnosťou Helium film, ktorú mám s mojou bývalou spolužiačkou Pavlou Klimešovou, vyvíjame animovaný seriál s názvom Happily Never After (Dozvonil zvonec).
Mária v súčasnosti pracuje na viacerých projektoch. O jeden z nich už prejavili záujem tri verejnoprávne televízie. Foto: Archív Márie Môťovskej
O čom je tento projekt?
Je to animovaný seriál určený pre mladých ľudí od 16 rokov. Každý diel sa odohráva v inej európskej krajine, je to taká odvážnejšia, možno drzá politická a spoločenská satira.
Vyvíjam ešte jeden projekt pre deti v predškolskom veku. Ide o animovaný seriál bez slov s názvom Ursa – polárny medvedík.
Mária Môťovská
Vyštudovala filmovú produkciu, bakalárske štúdium absolvovala na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne a magisterské na pražskej FAMU. V Nórsku pracuje v súkromnej produkčnej spoločnosti Storyline Studios. Tá okrem iného robí na projektoch pre nórsku verejnoprávnu televíziu, ale aj pre Netflix a rôzne video-on-demand platformy.
Obrovský úspech dosiahla ako súčasť tímu krátkeho animovaného filmu Dcera (Daughter), ktorý vytvorila animátorka tadžického pôvodu Darja Kaščejevová žijúca v Česku. Medzičasom získala aj nomináciu na Českého leva či Cenu českej filmovej kritiky za filmy Rudé boty (2021) a Plevel (2024), ako aj mnoho ďalších ocenení.
Mária spolupracuje s českou spoločnosťou Maurfilm, v ktorej má aj spoluvlastnícky podiel, a so spolužiačkou z FAMU Pavlou Klimešovou spoluvlastní aj vlastnú produkčnú spoločnosť Helium film.
Ten je čisto slovenský?
V tomto prípade ide o česko-slovensko-nórsku koprodukciu a je to milý animovaný seriál o polárnych zvieratkách pre malé deti. Je to veľmi poetické, magické, nádherne atmosférické. Veľmi nás teší, že predbežný záujem o tento seriál už prejavila Slovenská televízia, Česká televízia aj Nórska verejnoprávna televízia.
Vidím, že sa rozhodne nenudíte…
Taký je život ľudí, ktorí pracujú v kreatívnom priemysle. Aby ste sa uživili, v podstate vždy musíte mať rozbehnutých viac projektov. Niečo vyvíjate, niečo produkujete, niečo finišujete. Takto funguje každý kreatívec vo filmovej brandži. Nikdy totiž neviete, ako reálne dlho budú trvať, aké problémy sa počas realizácie vyskytnú, čo ďalšie sa udeje. Pracovať na viacerých projektoch je teda viac-menej nevyhnutnosť.
