„Na začiatku stačí prejaviť záujem a počúvať. Dôvera sa nebuduje intelektom, nejde o to, kto vyhrá hádku alebo koho štatistika je presnejšia, ale buduje sa vzťahom,“ hovorí Pavol Kosnáč, riaditeľ DEKK Inštitútu, ktorý sa venuje výskumu spoločenskej (ne)dôvery. Aké sú jej dopady na náš každodenný život?
Pavol Kosnáč študoval na Oxforde, žil v Iraku aj Indii, spolupracoval na vedení humanitárnej pomoci v Sýrii, Iraku či na Ukrajine. Ako religionista skúmal nové náboženské a politické skupiny či kulty v rozličných kútoch sveta. Trávil čas a viedol rozhovory s členmi spoločenstva Svedkovia Jehovovi, so scientológmi, s neonacistami či dokonca s členmi organizácie ISIS.
V podcaste Nevyhorení sa spolu venujeme otázkam medziľudskej (ne)dôvery, zmenám, ktoré prebiehajú na pozadí spoločenstiev, ich rozpadu na moderné kmene a čo s tým môžeme robiť.
Prinášame niekoľko myšlienok z nášho rozhovoru:
Ideológia nesúvisí s inteligenciou
„Väčšinová predstava je taká, že zveľaďovaním školstva vyriešime všetky tieto problémy, no je to naivné. Školstvo je nepochybne veľmi dôležité, ale to, ako budujeme svoju identitu, v mnohom predchádza vzdelávaciemu procesu,“ hovorí Kosnáč. V podcaste Nevyhorení tak vyvracia mýtus o tom, že ideológia súvisí s inteligenciou.
Vysvetľuje, že myslenie každého z nás sa opiera o nejaké axiómy, to znamená, že veríme veciam, ktoré si neoverujeme, pretože ich považujeme za samozrejmé. Tie potom ovplyvňujú, čo považujeme za realitu.
„Pri nových náboženských hnutiach či kultoch s exotickými presvedčeniami vidíme tieto axiómy oveľa výraznejšie, ale realitou je, že ich držíme všetci. Každá skupina považuje niektoré informácie za automatické a samozrejmé. Dokonca aj veda stojí na určitých axiómach,“ hovorí a dodáva, že keď si to uvedomujeme, sme oveľa tolerantnejší k ľuďom a k ich správaniu.
Pavol Kosnáč je riaditeľom DEKK Inštitútu. Foto: Marek Mucha pre Forbes
Pavol Kosnáč je riaditeľom DEKK Inštitútu. Foto: Marek Mucha pre Forbes
Neznamená to, že im treba všetko odpustiť, predsa len žijeme v spoločnosti, v ktorej musia platiť určité pravidlá. No môže nám to dať väčší zmier.
Následky nedôvery
Skúsenosť s veľmi odlišnými ľuďmi a ich veľmi odlišnými predstavami o tom, ako žiť život, Kosnáčovi ešte aj dnes pomáha lepšie pochopiť svet. Spolu s ďalšími výskumníkmi založili DEKK Inštitút, v rámci ktorého sa venujú výskumu (ne)dôvery na Slovensku. Prečo?
„Medziľudská dôvera nám teda na Slovensku za posledných 30 rokov kontinuálne stagnuje a klesá a má to priame dopady na náš každodenný život,“ hovorí Kosnáč. Nedôvera pritom ide do peňazí, do bezpečnosti, do rodín a do vzťahov.
„Keď si ľudia neveria, tak spolu nespolupracujú, neobchodujú a Slovensko na to dopláca celkom tvrdo, či už ušlým ziskom, talentom, ktorý sa nepodarilo rozviť, ušlými inováciami,“ hovorí výskumník a dodáva, že jedným z prejavov nedôvery v spoločnosti je napríklad veľká byrokracia, keď štát k občanovi pristupuje, ako keby mal občan apriori zlý úmysel.
Rozpad na moderné kmene
V podcaste hovoríme aj o rozpade spoločnosti na moderné kmene. Kosnáč hovorí, že ak si ľudia medzi sebou neveria, spoločnosť sa štiepi a rozpadá a naša najvyššia lojalita je práve k nášmu kmeňu a nie k širšej spoločnosti.
„Potom dáva zmysel, že sa častejšie správame spôsobom, ktorý spoločnosti škodí, ak to benefituje náš kmeň. Typickým príkladom je korupcia či rodinkárstvo,“ hovorí.
Pavol Kosnáč bol jedným z rečníkov na podujatí Nevyhorení. Foto: Marek Mucha
Kosnáč bol jedným z rečníkov na podujatí Nevyhorení. Foto: Marek Mucha
Kosnáč tiež dodáva, že ak medzi nami nepanuje dôvera a navyše neexistuje žiadny spoločný príbeh, staráme sa hlavne o ľudí v rámci nášho kmeňa a na ostatných nám záleží menej.
Kľúčové pochopenie
Čo s tým môžeme robiť? Podľa výskumníka je najdôležitejšie pochopiť myslenie druhého: „Aj v prípadoch ľudí zasahujúcich do spoločnosti spôsobom, ktorý vnímame ako deštruktívny, pretože keď ich nepochopíme, nebudeme vedieť adekvátne zareagovať. Iné kmene sú plné iných ľudí s inými hodnotami, tí ľudia zvyčajne nie sú zlí, nie sú sprostí ani chorí, ale vyrovnávajú sa so životom, ako vedia,“ hovorí Kosnáč.
Dodáva tiež, že na to, aby sme sa pokúsili to pochopiť, nemusíme schvaľovať to, čo robia. No keď sa budeme snažiť to pochopiť, pomáha nám to aj k väčšej životnej stabilite a lepšiemu psychickému zdraviu.
Vypočujte si rozhovor
Celý rozhovor s Pavlom Kosnáčom si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na [email protected]
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru. Neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk či osvety na sociálnych sieťach.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber noviniek tu.
Tretiu sériu podcastu Nevyhorení vám prinášame vďaka našim dlhodobým partnerom.
Generálnym partnerom podcastu je digitálna očista od SPP.
Hlavným partnerom je Raj zdravia.
