Dopamínový detox zahŕňa odstrihnutie od všetkých stimulácii a potešení na 24 hodín. Ľudia sa počas neho vzdávajú sexu, technológií či športu, aby obmedzili tvorbu dopamínu, ktorým sme presýtení. Môžeme sa stať vďaka takejto dočasnej stopke dlhodobo spokojnejšími?
Považuje sa za jeden z hormónov šťastia, keďže bol spopularizovaný hlavne kvôli príjemnému pocitu, ktorý nám spôsobuje. Dopamín sa však podieľa aj na mechanizmoch návykov, závislostí, vôle a chcenia. A tak trochu na ňom stojí i digitálna ekonomika.
Práve tento hormón má prsty v uspokojení, ktoré cítime napríklad pri scrollovaní sociálnych sietí, sledovaní porna, nákupe akcií či stávkovaní.
„V dnešnom svete, v ktorom máme prebytok toho, čo nás môže odmeniť príjemným pocitom, je taký pretlak uvoľňovania dopamínu, až sa niekedy môžeme cítiť, že už je toho na nás priveľa. Už nás netešia veci, ktoré nám niekedy spôsobovali radosť a príjemné pocity,“ vysvetľuje Kristína Geherová, ktorá sa v organizácii INLY sa venuje brain-based koučingu.
Fanúšikovia pôstu si aj preto myslia, že keď si dáme prestávku od „dopamínových úderov“, môžeme sa stať šťastnejšími, sústredenejšími a produktívnejšími. Odborníci však varujú, že tak jednoducho to nefunguje a tento pôst môže byť aj nebezpečný.
Ako to vzniklo?
Dopamínový detox vytvoril Cameron Sepah, profesor klinickej psychiatrie na univerzite v San Franciscu, pričom jeho pôvodný koncept vychádza z kognitívno-behaviorálnej terapie, ktorá pomáha aj s liečením závislostí.
„Cieľom je zníženie impulzívneho správania, ktoré môže byť spojené s uvoľnením dopamínu, inými slovami – má pomôcť kontrolovať podnety a vystavenie závislostiam,“ vysvetľuje Geherová.
Medzi šesť hlavných kategórií impulzívneho správania patrí emocionálne prejedanie sa, internet alebo hranie počítačových hier, gambling a nakupovanie, porno a masturbácia, hľadanie istého druhu vzrušenia a užívanie „rekreačných“ drog.
Pôvodný koncept dopamínového detoxu však hovorí o tom, aby sme ho realizovali tak, aby len minimálne narušil naše bežné fungovanie – napríklad vypnutie si upozornení na telefóne hodinu pred spaním. Koučka upozorňuje, že to nie je o tom, aby sme raz do týždňa úplne vypli svet potešenia.
„Ľudia praktizujúci trend extrémneho dopamínového detoxu si myslia, že si týmto spôsobom znížia svoje hladiny dopamínu alebo si resetujú chémiu v mozgu, ale tak to nefunguje. Nemôžeme vypnúť prirodzené procesy, ktoré sa dejú v našom mozgu,“ dodáva.
Upozorňuje tiež, že neexistuje potvrdený výskum, ktorý by dokázal, že by sa hladina dopamínu dala týmto spôsobom „zresetovať“.
Nepriaznivé účinky
Tento extrémny druh odopierania si potešenia je teda úplne zbytočný. A v niektorých prípadoch i nebezpečný. U niektorých ľudí totiž môže dochádzať k hyperkompenzácii, teda po dlhodobejšom odopieraní si potešenia to budú chcieť rýchlo dobehnúť a budú napríklad niekoľko hodín zavesení na sociálnych sieťach v snahe dobehnúť všetko zameškané.
„Preto je veľmi dôležité, ak už sa rozhodneme pre dopamínový detox, robiť ho s mierou a presne tak, ako to navrhol Dr. Sepah – tak, aby čo najmenej narušil naše bežné fungovanie,“ upozorňuje Geherová.
Ona sama považuje za dôležité nájsť prístup, ktorý pomáha správne nastaviť naše fungovanie aj v každodennom živote, a to tým, že hľadáme správnu mieru. Napríklad, vypnutie spomínaných notifikácií na mobile, nastavenie si času na Netflix, vychutnanie si dobrého jedla, ale nie prejedanie sa a podobne.
Keď už necítite potešenie
Čo teda robiť, ak cítite, že máte „pretlak dopamínu“, teda potešenie z každej strany a už si ho neviete užívať tak ako v minulosti? Radí Kristína Geherová:
- Skúste si limitovať čas strávený na telefóne. Napríklad ráno po zobudení si vyhraďte čas na seba, robte sebarozvojové aktivity ako čítanie, meditácia alebo šport. Večer pred spaním skúste telefón odložiť a nesledovať upozornenia, e-maily, netráviť čas na sociálnych sieťach.
- Ak sa chystáte do prírody a situácia vám to dovolí, nechajte telefón doma, alebo aspoň vypnite niektoré funkcie. Užívajte si prítomný okamih.
- Vyskúšajte mindfulness počas každej činnosti. Napríklad pri jedení, skúste si každé sústo vychutnávať, jesť pomaly, nerobiť popritom nič iné. Skúste po každom súste položiť príbor na stôl.
- Nastavte si „čas na…“: Čas na prácu, čas na internet, čas na pozeranie seriálov. A tento určený režim sa snažte dodržiavať. Nedoprajte si odmenu hocikedy, ale napríklad až po určitom výkone či potrebnej činnosti. A nesuplujte vzťahy a komunikáciu len technológiami.
