„Stali sme sa rezistentnými voči životu a tej obrovskej hojnosti. Vedomé vnímanie vlastnej smrteľnosti prináša do našich životov väčšiu pokoru, vďačnosť a rešpekt voči niečomu, čo nás presahuje,“ hovorí Janka Pitková s tým, že keď si začneme viac uvedomovať svoju smrteľnosť, môže nám to zmeniť život.
V minulosti bol súčasťou našej kultúry pozdrav Memento mori, ktorý prekladáme ako „Pamätaj na smrť.“ Jeho história siaha až k obyvateľom starovekého Ríma, pre ktorých mal byť pozdrav pripomienkou nielen smrteľnosti, ale i toho, že napriek sláve, úspechu či moci sú stále rovnakými ľuďmi ako ostatní.
Hlavná myšlienka tejto „výzvy“ je aj dnes viac ako aktuálna. Téma umierania sa za posledné desaťročia stala v našej spoločnosti veľkým tabu. Avšak podľa Janky Pitkovej, zakladateľky združenia Kolobeh života a poradkyne pre pozostalých, nás to odvádza od tých pravých hodnôt, čo spôsobuje aj nárast mnohých (nielen) psychických problémov u ľudí.
V celom dni nás zvykne vyrušiť len to, čo nám vadí. Až to nepríjemné nás zastaví, venujeme tomu pozornosť a následkom toho naša nespokojnosť rastie do oveľa väčších rozmerov.
Janka pitková
„Smrť už nie je súčasťou rodín tak, ako to bolo ešte v minulom storočí, keď sa zomieralo doma. Vytesnili sme ju za brány nemocníc a hospicov. Nedokážeme ju vnímať prirodzene ako súčasť kolobehu života,“ vysvetľuje.
Vnímanie pominuteľnosti života má však zmysel z mentálnej, emocionálnej aj spirituálnej stránky. Do života prináša pokoru, vďačnosť aj rešpekt.
Čo nám môže pomôcť, aby sme sa vrátili späť?
Buďme vedomí a spomaľme
„Už asi nevrátime časy, keď sa zomieralo doma a ľudia mali ozajstný kontakt so smrťou, ktorý ich menil. No môžeme ho nahradiť vedomým prístupom, napríklad špeciálnymi meditačnými technikami,“ radí odborníčka na smútenie.
Známou je budhistická meditácia maranasati, ktorej cieľom je prehĺbiť vnímanie smrteľnosti a znížiť úzkosť z nej, čo sa v konečnom dôsledku premieta do väčšej chuti do života.
Aj výskumy ukazujú, že zmierenie sa so smrťou je nevyhnutné, aby sme vedeli naozaj plnohodnotne prežívať život.
Janka Pitková založila organizáciu Kolobeh života. Foto: archív Janky PitkovejTakéto meditačné techniky alebo iné ranné rituály sú podľa Pitkovej zároveň skvelým prostriedkom spomalenia. „Aby sme zastavili rýchly beh nášho života, ktorý sa deje na všetkých frontoch, potrebujeme si vedome hľadať priestor a čas na spomalenie,“ pripomína.
Mrháme časom
„Keď si ráno predstavíme, že tento deň môže byť posledný a naozaj túto myšlienku precítime, on naozaj bude vyzerať inak. Mnohé veci stratia zmysel a iné, naopak, na význame získajú,“ vysvetľuje poradkyňa pre pozostalých.
Možno si napokon uvedomíme aj to, koľko vecí v živote robíme zbytočne a ako mrháme časom.
Pitková tiež pripomína, ako nás vedia posunúť krízy. „Odrazu nás niečo vytrhne z hojnosti, v ktorej žijeme. Až vtedy zbadáme, o čo sme prišli. Ale prečo čakať na krízu, chorobu alebo veľkú stratu? Prečo si to nepripomínať pravidelne?“
„Vedomé vnímanie vlastnej smrteľnosti prináša do našich životov väčšiu pokoru, vďačnosť a rešpekt voči niečomu, čo nás presahuje,“ vysvetľuje Pitková.
Vďačnosť za maličkosti
Ak ideme životom bez toho, aby sme si ho boli plne vedomí, unikajú nám dary, ktoré nám deň prináša. Veľa vecí sa stáva samozrejmosťou a my im už neprikladáme žiadny význam. „Stávame sa rezistentnými a tie dary nevnímame. Až to nepríjemné nás zastaví a venujeme tomu pozornosť,“ myslí si Pitková.
Ak pristúpime k životu s vďačnosťou za tieto „samozrejmosti“, ktoré si bežne nevšímame (ako teplá posteľ, voda, fungujúce telo či chvíľa na vydýchnutie), potom malé nepríjemnosti bežných dní stratia na význame.
Dovoľme si aj smútiť
Nejde pritom o toxickú pozitivitu a zakrývanie si očí pred smútkom, ktorý je prirodzenou súčasťou života. V takých chvíľach je dôležité nechať si čas a priestor na vnímanie a spracovanie bolesti. „Ak sa to nestane, žijeme s akousi nezahojenou ranou, ktorá sa kedykoľvek opakovane otvára. Bráni nám v normálnom živote, vyčerpáva nás, berie nám energiu,“ dodáva Pitková.
Prežívanie nepríjemných emócií je v určitom zmysle užitočné. Smútok nás spája s tým, čo je pre nás dôležité a následkom toho si dokážeme život aj viac užívať.
Celý rozhovor s Jankou Pitkovou o smútení a strate si môžete vypočuť v podcaste Nevyhorení na Spotify, v Apple podcastoch či v Google podcastoch.
