Bola ženou, ktorá predbehla svoju dobu. Ženou, ktorá stvorila svoju vlastnú slávu. Ženou, ktorá sa stala prvou skutočnou šoubiznisovou ikonou svojej doby – ešte predtým, než šoubiznis existoval. Ženou, ktorá stvorila hviezdu.
Presne tak sa volá veľkolepá výstava, ktorú až do konca augusta hostí preslávený parížsky Le Petit Palais, alebo tiež nazývaný Musée des Beaux-Arts de la ville de Paris (MBA).
Sarah Bernhardt: Et la femme créa la star.
Expozíciu, ktorej názov je zároveň hravou reminiscenciou na slávny francúzsky film… a Boh stvoril ženu, ktorý (spolu s Rogerom Vadimom) v roku 1956 vystrelil do siene slávy legendárnu Brigitte Bardot.
Kým slávna BB bola francúzskou a neskôr aj svetovou hviezdou približne od konca 50. rokov 20. storočia, jej krajanka, herečka Sarah Bernhardt, to dokázala o dobrých sto rokov skôr.
Muchova múza
Výstava v Le Petit Palais je pripomienkou života, slávy a fascinujúceho talentu tejto nesmierne charizmatickej ženy, od ktorej smrti tento rok na jar uplynulo práve sto rokov. A aj keď nehrala v celovečerných filmoch, nieto ešte v televízii, herečku Sarah Bernhardt poznáme viac ako dobre – mnohí z nás možno už od detstva.
Práve jej až magicky znejúce meno totiž tradične zdobilo celý rad slávnych plagátov Alfonsa Muchu z doby vrcholnej secesie 90. rokov 19. storočia.
Foto: archív Le Petit Palais/MBA
Sarah Bernhardt ako slávna „Muchova“ Gismonde, Medea, Dáma s kaméliemi, Lorenzaccio, Samaritánka, ale aj ako dánsky korunný princ Hamlet, keďže legendárna diva pravidelne vkladala svoj talent aj do mužských rolí.
Tieto plagáty – niekedy reprodukované napríklad aj na plechovkách od sušienok, na utierkach či prestieraní – mnohokrát zdobili interiér československých socialistických domácností.
Nielen preto návštevníka z našich končín expozícia nepochybne nadchne. Dielo Muchu, vo francúzštine tradične vyslovovaného „Muša“, nechýba medzi artefaktmi pripomínajúcimi slávnu Sarah Bernhardt . Bol jej dlhoročným priateľom a spolupracovníkom – a ako z jej denníkov vyplýva, svojho času tak trochu aj spovedníkom slávnej subrety.
Freud, Hugo aj Dumas
Takých mužov však prešlo jej životom veľa. To je evidentné počas celej výstavy. Jej osobnými priateľmi (v niektorých prípadoch vraj aj milencami) boli Edmond Rostand, Sigmund Freud, Emile Zola, Victor Hugo či Alexandre Dumas mladší. Maliari, básnici, dramatici, novinári, ale aj vplyvní politici, podnikatelia, aristokrati.
Foto: archív Le Petit Palais/MBA
Viac ako 500 vystavených exponátov mapuje starostlivo a s dokumentárnou presnosťou nielen kariéru herečky, ale aj jej súkromný život – a tiež jej mnohé umelecké talenty.
Sarah Bernhardt bola totiž nielen herečka a speváčka, ale tiež maliarka, sochárka, šperkárka, dekoratérka a dizajnérka. V neskorších rokoch dokonca aj kameramanka alebo športovkyňa.
Ale predovšetkým bola veľkou umelkyňou na javisku. Mnohostranná, nesmierne nadaná, prirodzene talentovaná herečka dosiahla počas svojej impozantnej 60 rokov trvajúcej kariéry úspechy ako v klasickom repertoári, tak v moderných hrách.
Na výstave tento fakt dokazujú nespočetné fotografie, plagáty, recenzie, novinové výstrižky, ale dokonca aj zvukové a obrazové nahrávky. Hoci tie zachytávajú herečku až vo vysokom veku.
Spojenie s fanúšikmi
Bernhardt disponovala krásnym hlasom, na svoju dobu nevídane vysokou a veľmi štíhlou postavou, eleganciou a výrazným, neskrývaným temperamentom. Tieto vlastnosti z nej urobili ideálnu herečku obdobia romantizmu, ktoré si potrpelo na prehnané deklamácie, veľké dynamické gestá a veľkolepú melodrámu.
Jej kariéra definovala celú epochu. Nebolo to však len také jednoduché, na svojej sláve osobne a intenzívne pracovala. Komunikovala naživo so svojimi priaznivcami, do predaja poskytovala najrôznejšie drobnosti súvisiace s jej osobným životom – vytvárala tak osobité suveníry pre fanúšikov.
Foto: archív Le Petit Palais/MBA
Aktuálna výstava dokladá, že početnému publiku a davom svojich obdivovateľov bežne – a za poriadny príplatok – ponúkala kusy svojej bielizne, odstrižky vlasov, najrôznejšie verzie svojich podobizní, texty, z ktorých sa učila alebo napríklad uschnuté kytice, ktoré jej prichádzali do divadla od ctiteľov.
Predchodkyňa dnešných influencerov
O všetko bol obrovský záujem a herečka, ako prvý predchodca dnešných influencerov, si na dopyte o vlastnú osobu vybudovala veľmi slušne fungujúci biznis.
Sarah Bernhardt určovala módne trendy, jej nekonvenčná vizáž ovplyvňovala aj to, aké účesy bolo možné vidieť v parížskych uliciach. Spolupracovala s módnymi tvorcami aj klenotníkmi, vytvárala vlastné kolekcie, rada sa fotila v exaltovaných pozíciách, nebála sa výstredností. A jej fanúšikovská základňa šalela. Zároveň bola ženou s nepochybným zmyslom pre humor, čo dokazuje napríklad zachovaná zbierka vlastných novinových karikatúr, vrátane tých vyslovene nelichotivých.
S radosťou chovala veľké psy, vo voľnom čase nosila historizujúce kostýmy – v čase vrcholiaceho romantizmu bol jej vrcholom výstrednosti na zákazku vytvorený gotický úbor s dlhým plášťom, rukávmi splývajúcimi až po zem a širokým golierom ako pre upíra. Nechávala sa v ňom fotiť v rakve, v ktorej vraj rada spala. Čokoľvek, čo budilo škandál, radostne prijímala a škodoradostne sledovala, čo to s verejnosťou urobí.
Úspech v podnikaní
Prinieslo jej to zakaždým ešte väčšiu slávu. A úspech zožala aj v podnikaní – niekdajšia hviezda Comédie-Francaise a Divadla Odeon neskôr kúpila divadlo Renaissance, ktoré je spojené s radom jej slávnych rolí (a práve aj Muchovými plagátmi, vyrobenými na mieru).
Sarah Bernhardt, narodená v roku 1844, datovala svoje aktívne roky od roku 1862, kedy získala prvé angažmán v preslávenej Comédie-Francaise, až do svojej smrti v marci 1923. Keď zomrela, mala sedemdesiatdeväť rokov a na cintorín Pere Lachaise ju sprevádzal prakticky celý Paríž. Aj to si môžete na závere výstavy pozrieť, v podobe dlhého dokumentárneho nemého filmu. Pokiaľ plánujete výlet do Paríža, výstavu Sarah Bernhardt: Et la Femme créa la star rozhodne neprehliadnite.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Irena Cápová.
