Svoju prvú reštauráciu McDonald’s otvorila pred 30 rokmi. Dnes rodáčka z Texasu Cordia Harrington, matka troch detí, dodáva 9 miliónov kusov pečiva denne pre 1 500 prevádzok a jej majetok dosahuje 180 miliónov dolárov.
Cordia Harrington má vo svojej kancelárii v Nashville tabuľku so všetkými 18 ekonomickými krízami od roku 1929 a s rokmi, keď vznikli veľké firmy ako FedEx či Microsoft. „Verím, že recesia je skvelý moment, kedy založiť firmu,“ hovorí 67-ročná multimilionárka v ružovom svetríku. „Prináša problémy, ktoré treba riešiť.“
V ťažkých časoch založila už tri firmy. V roku 1981, keď boli úrokové sadzby okolo 15 percent, rozbehla realitku v Arkansase. V roku 1990, počas ďalšej krízy, otvorila prvý zo svojich troch McDonaldov. A v roku 1997 zasa pekáreň Bakery Companies, ktorá dodáva žemle pre burgrárne, hoci McDonald’s práve vtedy znížil ceny, keďže sa dal do tvrdého súboja s reťazcami Burger King a Wendy’s, „Myslela som si vtedy, že asi postupne zbankrotujem,“ spomína.
FOTO: Bakery Companies
Dnes zasa s firmou bojuje proti pandémii. „Dá sa na ňu pozerať aj tak, že je to skvelý čas na zmeny a na to, aby ste sa pripravili na obdobie, keď sa zákazníci vrátia,“ hovorí. „Je tu odložený dopyt, ľudia sa nevedia dočkať, kedy sa budú môcť vrátiť do reštaurácií.“
Mala šťastie s načasovaním, keď väčšinový podiel vo svojich pekárňach (s tržbami vyše 100 miliónov dolárov) v septembri 2019 predala private equity firme Arbor Investments. Tá jej nedávno pridala aj investíciu 50 miliónov dolárov, polovicu z nej na nové zariadenie. Kúpila aj dve ďalšie pekárne a v novembri otvorila linku na croissanty.
Aktuálne už má v skupine štyri pekárne a denne vyrába 9 miliónov kusov pečiva pre 1 500 zákazníkov, vrátane reťazcov ako Five Guys či Pepperidge Farm. Naďalej je CEO firmy a vlastní menšinový podiel. Odísť do dôchodku sa nechystá. „Chcem, aby naše produkty boli v Amerike na každom rohu – vo večierkach, v potravinách aj v reštauráciách,“ vraví.
Ako 11-ročná si otvorila škôlku
Na jednu z najbohatších podnikateliek v Spojených štátoch sa vypracovala skutočne od nuly. Tvrdí, že to dokázala vďaka vytrvalosti a viere (je silne veriaca presbyteriánka). „Mnohokrát som cítila beznádej, a ak by som nemala vieru, asi by som to nechala tak,“ hovorí. „Často som zaspávala s plačom, ale ráno som opäť mala nádej. Brala som to deň po dni.“
Rodáčka z mesta Waco v Texase a dcéra obchodníka a ženy v domácnosti sa s rodinou sťahovala do Buffala, New Yorku aj St. Louis. Už ako mladá ukázala talent na podnikanie, ako 11-ročná vymyslela na dvore škôlku. Školné za jedno dieťa bolo 25 centov na týždeň.
Na skutočné školné na University of Arkansas si zarobila sama a ako prvá v rodine vysokú školu aj vyštudovala. S titulom z ekonómie dostala prvú prácu v cestovke – dvíhala telefóny a predávala dovolenky. Agentúra vlastnila aj realitnú kanceláriu, tak si urobila licenciu a začala zarábať na predaji domov.
Prvý nájom? 4,50 mesačne
V roku 1981 si ako 28-ročná zo životných úspor vo výške 587 dolárov otvorila vlastnú kanceláriu. Za prenájom prázdnej ambulancie platila 4,50 dolára mesačne. „Začali sme predávať veľa domov, až k nám raz prišli páni z banky, aby sa pozreli, čo tam tie dámy robia,” spomína na začiatky spolu s kamarátkami, ktoré nemali v realitách žiadne skúsenosti.
V roku 1986 sa po deviatich rokoch rozviedla a zostali jej tri deti. Z predaja domov už bola unavená a jeden známy vlastnil reštauráciu McDonald’s. Závidela mu, že mohol tráviť víkendy s rodinou. Po troch rokoch dostala túto šancu aj ona.
„Väčšina prevádzkovateliek reštaurácií ich zdedila po smrti manželov,“ hovorí. „Pýtali sa ma – prečo si myslíte, že dokážete viesť McDonald’s? Ja som im povedala – mám ruky, ktoré vedia pracovať, budem aj umývať záchody, len mi dajte šancu.“
S rodinou pri otvorení reštaurácie v roku 1990. FOTO: Cordia Harrington
McDonald’s jej uveril, musela však pracovať 2 200 hodín ročne (teda zhruba šesť dní v týždni) bez platu, aby sa naučila všetko o reštaurácii. Dostala prevádzku v meste Little Rock v Arkansase, asi hodinu od domu. Zamestnala študentku, aby jej strážila deti a do práce chodila ráno za tmy. Za volantom plakala.
K McDonaldu dotiahla aj autobus
Po roku a pol školení si v roku 1990 kúpila vlastnú reštauráciu. Predala dom a požičala si, aby mohla zaplatiť 450-tisícovú zálohu za reštauráciu s cenou 1,7 milióna dolárov (asi 3,4 milióny v dnešnej mene) v meste Effingham v štáte Illinois s iba 12-tisíc obyvateľmi, ale výhodnou polohou pri diaľnici medzi Chicagom a St. Louis.
Po dvoch mesiacoch však McDonald’s oznámil, že pridáva do ponuky lacné jedlo. Cena za hamburger a hranolčeky padla zo 7 na 2,99 dolára, takže Harrington mala problém zaplatiť nájomné vo výške 27 500 dolárov mesačne.
Vyriešila to tak, že zobrala vysielačku a okoloidúcim vodičom autobusov opakovala, že im dá hamburger zadarmo, ak si urobia prestávku a privezú jej zákazníkov. Neskôr dokonca kúpila aj linku autobusov Greyhound a otvorila zastávku na rohu svojho fastfoodu, vďaka čomu k nej prichádzalo až 88 autobusov denne. Pracovala viac ako 70 hodín za týždeň a jej deti v reštaurácii trávili veľa času.
Hrala sa s nimi, kto rýchlejšie utrie stoly a umiestni viac figúrok do detských Happy Meals. Po roku a pol kúpila ďalšiu reštauráciu a v roku 1993 sa stala prvou ženou v komisii McDonald’s pre žemle. Videla tak z prvej ruky globálny dodávateľský reťazec, navštívila pekáreň v Kansas City či Nemecku. Zistila, že žemľa sa robí z múky z Ruska a sezamu z Guatemaly.
Šancu dostala až na 32. pokus
Keď zistila, že McDonald’s sa chystá rozšíriť sieť dodávateľov, požiadala o miesto. Odmietli ju, ale na dva týždne odišla pracovať do pekárne a vyskúšala si každú prácu, od miesenia po vykladanie. Manažérom poslala svoju fotku z mlyna spolu s bejzbalovou loptou, podpísanou členom Siene slávy Redom Schoendienstom, a pripísala – Som pripravená byť vaša členka Siene slávy pekárov.“
„Nešlo o to, že by nebolo miesto na trhu,“ spomína Steve Lykins, bývalý člen komisie pre žemle. „Ona si však povedala, že McDonald’s presvedčí, že to bude robiť dobre. Iksrát jej povedali nie, no neprestala.“
Uspela až v januári 1996 po 32 stretnutiach. Účtovník a právnik ju prosili, aby sa nevzdávala dobrého zárobku (600-tisíc dolárov ročne), v súboji so zavedenými rodinnými pekárňami jej nedávali veľkú šancu uspieť.
V tom čase mala 43 rokov, predala reštaurácie a požičala si 15,3 milióna dolárov. Založila tak Tennessee Bun Co. „Ray Kroc mal 52 rokov, keď založil McDonald’s,” pripomína. „Na veku nezáleží, ide o energiu a odhodlanie.“
Prvú pekáreň otvorila v roku 1996 v meste Dickson v Tennessee. Vyrábala tisíc žemlí za minútu. Nejde o hocijaké žemle – ak by nemali správny pomer cukru a iných zložiek, nekaramelizovali by pri pečení a prihrievaní.
„Veľkosť, hrúbka a ingrediencie dajú dokopy chuť, s ktorou prišiel Ray Kroc pred 65 rokmi,“ hovorí Fred Tillman, ktorý jej žemle odoberal pre svojich viac ako 50 reštaurácií. „Ak sa veľkosť o pol palca odchýli, nemáte správny pomer žemle a mäsa. Cordiine žemle mali konzistentnosť viac ako 90 percent.”
Otvorenie pekárne v roku 1997. FOTO: Cordia Harrington
Nedovolili jej piecť pre konkurenciu, tak sa vynašla
Pôvodný rozpočet Tennessee Bun Co nastavili na základe očakávania, že priemerná reštaurácia bude kupovať 770 žemlí za týždeň. Keď pekáreň otvorili, padol dopyt o 38 percent, lebo na McDonald’s sa na trhu doťahovala konkurencia. Pekáreň bola v strate. „Už som v tom bola po krk, predala som reštaurácie, požičala si. Muselo to fungovať,“ spomína Harrington.
Požiadala McDonald’s, či by mohla robiť viac žemlí pre širší okruh zákazníkov. Odmietli. Hľadala si zákazníkov sama, čo McDonald’s zakazuje. „V tom čase to videli tak, že dodávateľ môže byť iba exkluzívny,” hovorí Steve Lykins. „Ak ste pekáreň pre McDonald’s, potrebujeme vás celých.”
Zariskovala. Zavolala do Pepperidge Farm a podpísala vedľajšiu líniu – kukuričné žemle. Šéfovia v McDonald’s to nevideli radi, ale presvedčila ich, keď ukázala čísla, ako aj ich firme pomáha, ak má pekáreň možnosť zbaviť sa zásob. V roku 1999 dostala prvý šek od Pepperidge a nemusela platiť ľudí z úspor.
Keď ušla pred bankrotom, dala sa opäť do expanzie. Kúpila ďalšiu pekáreň a o dva roky už dodávala aj muffiny a rožky do ďalších reštaurácií.
Od roku 2013 už má ďalších veľkých klientov: Five Guys, Jason’s Deli a Whole Foods. A ako nový cieľ misiu stať sa lídrom na trhu výrobcov sendvičového chleba. Firmu rozšírila z Tennessee do Atlanty, kde pečie organické bagle, žemle a a chlieb, ako aj dánske cukrovinky. Firmu premenovala na The Bakery Cos, keďže už nevyrába iba „buns“, teda žemle.
„Sendvičov je tak veľa druhov,“ hovorí. „Nie sme brand, sme dodávateľ pre brandy. Ak inovujú sendvič alebo bagetu a my máme kapacitu a schopnosť robiť aj také, dúfam, že si na nás spomenú.“
Utiekla aj pred pandémiou
Na jeseň roku 2018 chcela za 70 miliónov kúpiť pekáreň v Arkansase. Účtovník jej poradil, aby si zohnala investora. Váhala, ale náhodou sa stretla s Gregom Purcellom, zakladateľom Arbor Investments. Zmluvu podpísali 30. septembra 2019, na 29. výročie otvorenia jej prvého McDonaldu. Verila, že jej pomôže s expanziou, napokon ju zrejme zachránila pred pandémiou.
Návštevníci do reštaurácií po takmer roku pandémie ešte stále nechodia, dopyt od retailových zákazníkov sa však obnovil. V lete podpísali zmluvu s jedným z najväčších dodávateľov mäsa na svete.
Otvorenie jej prvého McDonaldu v roku 1990. FOTO: Cordia Harrington
Covid-19 ju prinútil, aby spomalila. Všetky konferencie, návštevy a porady prešli na Zoom. Trávi viac času v Nashville s manželom Tomom, ktorý bol ešte pred dvomi rokmi finančným riaditeľom vo firme. Virtuálne mentoruje prevádzkovateľov McDonaldov. V rebríčku najúspešnejších selfmade žien v USA magazínu Forbes jej patrí 93. priečka, jej majetok sa odhaduje na 180 milónov dolárov.
„Verím, že podnikatelia sa rodia s pocitom nepokoja,“ hovorí. „Ak veríte, že máte vybudovať firmu, prekonáte prekážky. Vek nie je bariéra, a nedovoľte, aby ňou bola skutočnosť, že ste matka. Život máte len jeden.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je redaktorka amerického vydania Forbesu Hayley C. Cuccinello.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected].
