Futuristické vertikálne vzlietajúce letecké taxíky si uchmatli všetky titulky v správach – a miliardy dolárov od firiem rizikového kapitálu. V Singapure usadený miliardár Richard Chandler si však myslí, že má lepší nápad: lietanie s konvenčnými lietadlami poháňanými energiou z batérií je lacnejšie a spoľahlivejšie.
Ticho studeného novembrového popoludnia vo východnej časti amerického štátu Washington je narušené rachotom, keď sa bojový stroj F/A-18 rúti po dráhe letiska Grant County International.
Vnútri blízkeho hangáru je žiarivo biele lietadlo, ktoré sa môže byť rozhodujúcim krokom nielen na ceste k utíšeniu hluku „tryskáčov“, ale aj k vymazaniu ich emisií skleníkových plynov: Eviation Alice.
Miliardárske sny
Elegantné dvojmotorové lietadlo, ktoré pripomína Cessnu Citation skríženú s balónovým zvieratkom, je plne poháňané batériami. V septembri sa stalo s hmotnosťou viac ako 7,3 tony najťažším elektrickým lietadlom, aké kedy letelo.
Pre Richarda Chandlera, 63-ročného miliardára sídliaceho v Singapure, ktorý kontroluje Eviation a firmu MagniX vyrábajúcu elektrické motory pre lietadlo Alice, je to veľmi osobný projekt. Strýko z otcovej strany George Wat bol počas druhej svetovej vojny testovacím pilotom RAF, ktorý pracoval na prvých turbovrtuľových motoroch spojencov. Strýko z matkinej strany Tony Guina je zas automechanik, z ktorého sa stal vynálezca a roky pracoval na vývoji vysokovýkonných elektrických motorov. Chandler pochádzajúci z Nového Zélandu dlho Guinovu prácu financoval – hlavne aby urobil radosť svojej matke.
Chvíľu sa pohrával s myšlienkou, že by tieto motory mohli poháňať jeepneys, populárne minibusy používané na Filipínach, aby tak znížil znečistenie vzduchu v Manile, no pochopil, že takéto motory by boli na tento účel pridrahé. Potom v roku 2017 zistil, že by mohli byť skvelé pre lietadlá.
Sľubuje čistejší vzduch aj nižšie náklady
Plne elektrické konvenčné lietadlo by malo množstvo výhod. Čistejší vzduch, to po prvé, ale tiež obrovské úspory (Eviation tvrdí, že štyridsať percent, potenciálne možno až osemdesiat percent) nákladov na energiu a údržbu (elektrické motory majú oveľa menej pohyblivých častí, ktoré sa viac opotrebúvajú). Batérie sú však dekády vzdialené od toho, aby mali dostatočnú silu na pohon prúdových lietadiel, ktoré prevážajú väčšinu leteckých pasažierov.
Napriek hlbokému skepticizmu zo strany mainstreamového leteckého priemyslu sa o elektrické lietadlá investori zaujímajú – no len o novinky typu lietadiel s vertikálnym vzletom a pristávaním. Už miliárd sa dočkali sci-fi vízie leteckých taxi, ktoré by „preskakovali“ zo strechy na strechu. Joby Aviation, spoločnosť zo Severnej Karolíny, získala 820 miliónov od firiem ako Intel a Toyota ešte predtým, ako sa prostredníctvom SPAC (špeciálna forma uvedenia akcií na burzu) začali v roku 2021 jej akcie verejne obchodovať.
Chandler na to išiel inak: prečo neelektrifikovať tradičné malé lietadlá? Bolo by oveľa lacnejšie a jednoduchšie vymeniť len pohonný systém. A menej zmien by tiež menej znepokojilo bezpečnostné regulačné úrady. Najjednoduchšie by bolo vymeniť staré benzínové motory za zelené elektrické v existujúcich lietadlách, čo bol jeho pôvodný plán s motormi MagniX. Alebo môžete vymyslieť úplne nové lietadlo. Ako Alice.
Tesla medzi lietadlami
Pre podnikateľa je toto deväťmiestne lietadlo vo svete elektrického lietania niečo ako Tesla model S v elektroautách. Rovnako ako prvé elektrické auto Elona Muska stálo 95-tisíc dolárov a aj Alice bude drahý produkt (sedem až osem miliónov dolárov, viac ako dvojnásobok základnej ceny turbovrtuľových lietadiel s rovnakým počtom sedadiel), pritom jeho dolet bude prinajlepšom štyristo kilometrov. Chandler však verí, že Alice urýchli vývoj ďalších elektrických lietadiel v priemysle, ktorý je k nim stále skeptický. „Je to predvoj v seizmickom posune letectva,“ hovorí.
Je zvyknutý staviť si proti tradičným pravdám. Od polovice osemdesiatych rokov si postupne vybudoval bohatstvo 2,6 miliardy dolárov tým, že investoval veľmi bojovým, kontrariánskym štýlom do širokej palety odvetví (telekom, utility, financie) v Rusku a v rozvíjajúcich sa krajinách Ázie či Latinskej Ameriky.
V roku 2019 kúpil 70-percentný podiel v spoločnosti Eviation, izraelskom startupe, aby dokázal, ako dobre budú fungovať motory MagniX v lietadle, ktoré bolo od počiatku navrhované na elektrický pohon. Celkovo minul v spoločnosti Eviation asi 180 miliónov a ďalšie desiatky miliónov vo firme MagniX. Obe firmy presunul do oblasti Seattlu, aby tak vyťažil z ekosystému točiaceho sa v tejto oblasti okolo leteckej firmy Boeing.
Kontrakt s NASA
Eviation zatiaľ nemá významné príjmy, no v septembri 2021 získal MagniX kontrakt s vesmírnou agentúrou NASA za 74 miliónov dolárov. Má pracovať na vývoji elektrického pohonu pre väčšie lietadlá. MagniX má však aj jasné plány, ktoré sú bližšie k uskutočneniu: za podobnú cenu ako je generálna oprava turbovrtuľového motora, čo môže vyjsť na 300-tisíc dolárov, ponúka zákazníkom výmenu v ich starších lietadlách za 650-kilowattový motor MagniX. Zníži to síce ich dolet, no zmena prinesie aj významné prevádzkové úspory.
Harbour Air z Vancouveru už od roku 2019 testuje lietadlo pristávajúce na vode Beaver s motormi MagniX. Verí, že je možné prevážať troch až štyroch pasažierov bezpečne s rezervou asi pol hodinu, čo je viac než dosť na ich lokálne 25-minútové linky. United Therapeutics zas cieli pri prevoze transplantovaných orgánov na hodinový let s helikoptérami Robinson R44, ktoré poháňajú motory MagniX.
MagniX očakáva, že federálna letecká agentúra FAA jej dá povolenia na všeobecné používanie v roku 2024.
Celosvetovo poradenská firma Mc Kinsey odhaduje, že je 12-tisíc starších menších lietadiel, ktoré sú vhodné na konverziu na elektrický batériový alebo hybridný pohon. MagniX vyvíja aj ten a firma tiež pracuje s juhokalifornským startupom Universal Hydrogen na vodíkovom pohone 40-miestnych lietadiel.
Regionálne lety
Chandlerovi sa však viac páčia vyhliadky lietadla Alice. On aj ďalší evanjelizátori elektrického lietania dúfajú, že takéto stroje by mohli posilniť regionálne lety na menšie letiská, ktoré sa teraz málo využívajú, lebo lietanie s konvenčnými lietadlami je – buď s nákladom balíkov, alebo s pasažiermi – tam príliš drahé.
„Namiesto cesty vlakom alebo autom na 300- či 400-kilometrových trasách bude omnoho zábavnejšie naskočiť na lietadlo Alice, ktoré si bude možné objednať na regionálnom letisku blízko vás,“ hovorí. „Má to potenciál zmeniť spôsob uvažovania o lietaní bežných ľudí.“
Zostávajú tu však dve zásadné otázky: či bude Alice naozaj schopné lietať tak ďaleko a či bude po takomto lietaní naozaj dopyt. Eviation sa chváli objednávkami tristo lietadiel za dve miliardy dolárov, no takmer všetky z nich sú nezáväzné. Príklad firemnej objednávky je DHL, prepravca, ktorý chce dvanásť nákladných lietadiel. Ľahké e-commerce balíky sú pre Alice dobrým nákladom. Lietadlo má nezvyčajne širokú strednú časť (zhruba dve metre), aby sa do nej zmestili batérie vážiace 3,7 tony, čím jej však zostáva menšia kapacita na náklad, než majú tradičné stroje s podobnou vonkajšou veľkosťou.
Otáznik visí nad trvácnosťou, bezpečnosťou i cenou
Ďalším potenciálnym zákazníkom je dopravca na krátke vzdialenosti z Nového Anglicka Cape Air. Jeho šéfovi Danovi Wolfovi sa páči predstava úspor na palive a údržbe, no obáva sa vysokých vstupných nákladov a toho, ako dlho vydržia batérie – a koľko bude stáť ich náhrada.
Dlhotrvácnosť nie je jediná starosť. Eviation trvá na tom, že batérie dostupné dnes umožnia letieť do vzdialenosti štyristo kilometrov. Možno, hovorí výskumník v oblasti batérií s doktorátom z Carnegie Mellon Shashank Sripad, no sú ešte len v raných štádiách používania a nie je isté, či budú mať do roku 2027, keď chce Eviation začať dodávať na trh, pre letectvo dostatočnú trvanlivosť, bezpečnosť a cenovú dostupnosť.
Na dolet štyristo kilometrov plus bezpečnostnú rezervu Sripad odhaduje, že Alice bude potrebovať batériové jednotky s energetickou hustotou medzi 340 až 400 Wh/kg. Najväčšia sériovo produkovaná hustota batérií pre autá je teraz 300 Wh/kg.
Zmysel pre krásu a dizajn
Chandler sa čiastočne spolieha, že Alice sa bude predávať aj vďaka tomu, že lietadlo je podľa neho krásne. Rozoberá detaily a svoje skúsenosti, hovorí o množstve hodín v biznisových „tryskáčoch“, ktoré nalietal ako večne cestujúci investor. A má vraj tiež zmysel pre dizajn, ktorý si vypestoval ako dvadsiatnik, keď pracoval ako stylista pre dámy a svojej rodine v Hamiltone na Novom Zélande pomohol rozšíriť ich obchodný dom na sieť butikov. Ich predaj v roku 1986 umožnil Chandlerovi a jeho bratovi Christopherovi získať úvodný kapitál 10 miliónov dolárov, ktorý v ďalších rokoch spolu rozmnožili až na 5-miliardové bohatstvo. V roku 2006 si ho rozdelili.
Viac pragmatický dôvod na optimizmus: vládne zámery a uhlíkové dane. Francúzsko zakázalo krátke lety tam, kde je vlakové spojenie, no nízkoemisné lietadlá majú výnimku. Ďalšie krajiny EÚ ho v tom budú zrejme nasledovať. Z dlhodobejšieho pohľadu sa chce Nórsko úplne posunúť na domácich linkách na e-leteckú dopravu, má sa tak stať od roku 2040.
Rozpory v spoločnosti
V neprospech Chandlerových plánov však hrajú rozpory, ktoré má so zakladateľmi Eviationu pre jeho bezpodmienečnú vieru v motory MagniX. CEO Omer Bar-Yohay, ktorý Alice kedysi v roku 2014 naskicoval v bare vo Viedni, musel vo februári z firmy odísť. Aviv Tzidon, sériový tech-podnikateľ s miestom v dozornej rade, uznáva, že v súčasnosti nemajú alternatívu k motorom od spoločnosti MagniX, no rád by videl konkurenčné ponuky. Možno etablovaní výrobcovia motorov ako Rolls-Royce či francúzsky letecký gigant Safran by vedeli konkurovať – a dodávať za nižšie ceny.
Profesor Kiruba Haran z Illinoiskej univerzity uznáva, že MagniX dostal elektrické motory do vzduchu, no napríklad Magni650 dáva na svoju váhu iba „skromnú“ silu, hovorí, zatiaľ čo veľké firmy a akademici robia značné pokroky.
Chandler však verí, že MagniX má rozhodujúci náskok. Tvrdí, že General Electric aj Pratt & Whitney sa pokúšajú od neho výrobcu motorov kúpiť (obe firmy to odmietli komentovať). Obrovskí výrobcovia motorov majú síce väčšie rozpočty, no zároveň ich „pozornosť rozptyľujú“ lukratívne tradičné lietadlá, ktoré už predávajú. Podobne ako v prípade Tesly, aj u spoločnosti MagniX podľa Chandlera platí, že zameranie firmy iba na elektrinu jej pomôže držať sa vpredu. „Zdolávame Everest,“ hovorí. „A hádajte čo? Bol to Novozélanďan, ktorý naň vyliezol ako prvý.“
Ako na to podľa Johnyho Buckinghama
Posun k elektrickým vozidlám, investície výrobcov elektrického vybavenia a podpora zo strany politiky posilňujú dopyt po lítiovo-iónových batériách. Nie je prekvapením, že špecializovaný chemický producent zo Severnej Karolíny Albemarle z toho silno profituje. Z jeho súčasných výnosov plynie až sedemdesiat percent z lítiového biznisu. Opierajúc sa o obrovskú, globálne diverzifikovanú a nízkonákladovú produkciu stúpli odhady jej výnosov na akciu za rok 2022 na dvadsaťjeden dolárov a za rok 2023 na dvadsaťsedem dolárov. Existuje dosť výrobcov elektrických áut, no vybrať si dlhodobého víťaza nie je ľahké a len málo akcií týchto producentov má rozumné ceny. U mňa víťazí prístup investovania do dodávateľa, nie do výrobcu finálneho produktu. Albemarle je s cenou na úrovni 11-násobku očakávaných výnosov dobrou voľbou, ako zarobiť na „zlatej horúčke“ elektrických áut.
John Buckingham je investičný šéf spoločnosti AFAM Capital a editor v The Prudent Speculator.
Článok vyšiel v americkom Forbese. Autorom je redaktor Jeremy Bogaisky.