Zúfalstvo vie byť aj nebezpečným motivátorom. Počas pandémie sledujem ľudí, ako sa chytajú konšpiračných teórií, naivnej vedy či wishcastingu, teda myslenia, v ktorom je otcom myšlienky prianie.
Nedávno zaplnila sociálne médiá skupina lekárov, ktorá tvrdila, že hydroxychlorochín funguje ako liek na Covid-19 (okrem iného). Ak ste niečo podobné na vašom Facebooku či Twitteri zatiaľ nenašli, je pravdepodobné, že čoskoro sa to aj u vás (najmä, ak ste v Amerike) vynorí.
O dôveryhodnosti videa a o koordinovanej snahe pri jeho príprave sa už napísalo viacero článkov. Keď som však videl, ako na video a články reagujú ľudia na sociálnych sieťach, položil som si otázku: „Zomrelo kritické myslenie?“
Videl som totiž, ako inak rozumní ľudia zdieľajú a citujú informácie z videa, ako keby boli, ako sa hovorí, vytesané do kameňa. Podobný jav som pozoroval pri videu Plandemic. Kritické myslenie, zdá sa, sme zavreli do karantény.
Dáme na to, čo sa nám páči
Čo je kritické myslenie, vymedzuje mnoho rôznych nudných akademických definícií či filozofických debát. Ja mám rád tú zo stránky SkillsYouNeed.com. Hovorí: „Kritické myslenie je schopnosť rozmýšľať jasne a racionálne, chápať logické spojenie medzi myšlienkami.“ Stránka dodáva, že kritické myslenie „zahŕňa reflexiu a nezávislé myslenie.“
Prečo do vás neudrie blesk?
Pretože sa včas ukryjete. Aký to má súvis s pandémiou?
Povedal vám už niekto, že dôveryhodnosť a zdroje informácií treba overovať? Sociálne médiá video overili, odstránili, ale stihlo ho vidieť 14 miliónov ľudí. Áno, ľudia potrebujú nádej. Potrebujú pozitívne správy uprostred mora zlých správ o pandémii. Vedie to k takzvanému motivovanému mysleniu.
Nedávno som v článku na Forbes.com napísal, že „v štúdii z časopisu Psychological Bulletin z roku 1990 psychológ Ziva Kunda tvrdí, že ľudia majú tendenciu prísť k záverom, ktoré sa im páčia, aj keď objektívne dáta a scenáre tieto úsudky nepodporujú.“
Zarobili na Waterloo, môžu za koronavírus…
Rothschildovci, terč konšpirácií po celé storočie
To je príklad motivovaného myslenia. Spôsobuje to, že ľudia vyhľadávajú informácie, ktoré podporujú niečo, v čo už dávnejšie veria, nezávisle od faktov (confirmation bias, potvrdzujúce skreslenie).
A čo hovoria fakty?
Takže, tu sú fakty o hydroxychlorochíne: dôveryhodné zdravotnícke organizácie jednoznačne spochybnili účinnosť tejto látky. V tlačovej správe z 15. júna 2020 americký FDA (Úrad pre potraviny a liečivá) hovorí, že „na základe pokračujúcej analýzy a nových vedeckých údajov, sa FDA rozhodla, že nie je pravdepodobné, že by chlorochín a hydroxychlorochín mali efekt pri liečení Covid-19.“ Tým odvolal výnimku na používanie týchto liečiv.
„Vo svetle pokračujúcich vážnych komplikácií v činnosti srdca a ďalších potenciálnych vedľajších účinkov už známy a potenciálny prínos chlorochínu a hydroxychlorochínu neprevažuje nad známymi a potenciálnymi rizikami,“ dodal FDA.
Je známe, že spomínané lieky účinkujú proti malárii a hydroxychlorochín sa používa aj proti autoimunitným ochoreniam, ako je reumatická artritída či niektoré typy lupusu.
Aj americký Národný inštitút zdravia (NIH) vydal 20. júna tlačovú správu, ktorá konštatuje, že boli prerušené klinické skúšky hydroxychlorochínu. „Skupina pre monitorovanie dát a bezpečnosť zistila, že aj keď nie sú známe škody, skúmané liečivo pravdepodobne nemá priaznivé účinky na hospitalizovaných pacientov s Covid-19.“ Vo väčšine prípadov výskumníci tvrdia , že je potrebných viac štúdií, a to je väčšinou rozumný záver.
Kde sme urobili chybu?
Kto používa kritické myslenie, pravdepodobne preskúma tvrdenia vo virálnom videu, pozadie ľudí, ktorí sú zainteresovaní, a pôvodcov. Žiť počas pandémie je depresívne, a keďže som vedec, je ešte depresívnejšie sledovať, ako sa šíria videá tohto typu. Kde sme urobili chybu?
Psychológ Stephen Camarata, zaoberajúci sa napríklad autizmom, nazval nedostatok kritického myslenia prichádzajúcou krízou. V časopise Psychology Today (2017) napísal, že „je čas premyslieť si priority výchovy v ranom detstve a zamerať sa, ako rodičia a učitelia, na to, aby sme zdôrazňovali kritické myslenie a riešenie problémov.“
Tiež vyzval, aby sme sa už vzdali nepodarených pokusov, ktoré výchovu organizujú na základe produktov určených pre „detského génia“, a vzdelávania orientovaného na „prípravu na skúšku“.
Marshall Shepherd píše na Forbes.com o vede.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
