Zadlženie únie sa zvýšilo sa o pol percenta na 82 percent HDP v poslednom vlaňajšom štvrťroku.
Najvýraznejšie sa zadlženie zvýšilo na Slovensku, ďalej sa ale zvyšuje aj v Česku. Štátny dlh Česka sa dostal na ďalší rekord. ČTK o tom informuje na základe údajov, ktoré dnes zverejnil Štatistický úrad a Eurostat.
Podobne sa zhoršila situácia aj v krajinách eurozóny. Zadlženie v nej je vyššie ako zadlženie celej EÚ, dostalo sa na 88,7 percenta HDP. Na konci štvrtého štvrťroka minulého roka predstavovalo 88,2 percenta HDP. Medziročne je zadlženie eurozóny aj celej únie nižšie, naopak v Česku sa zvýšilo a na konci tohto prvého štvrťroka predstavovalo 43,4 percenta HDP.
Štátny dlh sa ku koncu prvého štvrťroka v absolútnych číslach zvýšil v EÚ nad 14,10 bilióna eur, zatiaľ čo pred rokom presiahol 13,53 bilióna eur.
Grécko si polepšilo
Najvyššie zadlženie v EÚ má aj naďalej Grécko, kde sa však situácia postupne zlepšuje. Na konci prvého štvrťroka zadlženie dosahovalo 159,8 percenta HDP v porovnaní s hodnotou 161,9 percenta na konci štvrtého štvrťroka vlaňajška a 169,4 percenta HDP pred rokom.
Zadlženie nad sto percent malo ešte Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Belgicko a Portugalsko. Naopak, najnižšie zadlženie, konkrétne 22,6 percenta HDP, malo Bulharsko.
Dlh rástol najrýchlejšie na Slovensku
Najrýchlejšie sa v medzikvartálnom porovnaní zadlženie zvyšovalo na Slovensku. Vzrástol tam o 4,6 percentuálneho bodu na 60,7 percenta HDP. Rýchly rast dlhu registruje aj Estónsko a Belgicko. Naopak, najvýraznejšie sa zadlženie znížilo v Grécku, potom na Cypre, v Holandsku a vo Švédsku. Mierne znížiť zadlženie dokázalo aj Nemecko.
Deficit verejných financií v prvom štvrťroku podľa sezónne prepočítaných údajov dosiahol tri percentá HDP, a zlepšil sa tak proti deficitu 3,9 percenta HDP na konci vlaňajšieho štvrtého štvrťroka. V Česku deficit klesol na dve percentá z 3,2 percenta HDP na konci minulého roka. Nižší deficit má aj eurozóna, kde klesol zo štyroch percent na 3,2 percenta.
Fiškálne pravidlá Európskej únie známe ako Pakt stability a rastu vyžadujú, aby verejný dlh neprekročil 60 percent HDP a rozpočtové deficity tri percentá HDP. Brusel však pozastavil platnosť paktu v roku 2020 kvôli hospodárskym dopadom pandémie. Jeho mimoriadne uvoľnenie potom predĺžil, najmä pre energetickú krízu čiastočne spôsobenú vojnou na Ukrajine.
