Tím pod vedením Martina Šurku zvládol reštart skrachovaných strojární v Slovenskej Ľupči. Pod značkou Essel vyrábajú vyslobodzovacie transportéry a odťahové plošiny, ktoré vyvážajú do Európy.
Hrdzavý plot a chátrajúce budovy v údolí potoka Ľupčica v minulosti vzbudzovali ľútosť turistov prechádzajúcich cez Slovenskú Ľupču. Rozľahlý priemyselný areál tu kedysi patril pýche socialistického lesného strojárstva – Strojárňam Štátnych lesov. Dodávateľ techniky pre lesníkov v Československu a neskôr aj v krajinách socialistického bloku vznikol v roku 1967 a v čase najväčšej slávy zamestnával vyše šesťsto ľudí.
Lesnícka tradícia na Horehroní
Strojárne v Slovenskej Ľupči pôvodne vyrábali rôzne druhy poľnohospodárskeho náradia. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia však podnik rozbehol vlastný vývoj a tunajší inžinieri prišli s pestrou paletou zariadení pre lesnícky priemysel. Ľupčianski strojári dodávali zvinovačky sadeníc a jamkovače pre sadenie drevín v lesných škôlkach, vyrábali výkonné lesnícke lanovky na sťahovanie spílených stromov z ťažko prístupných porastov a tiež navijaky a drapáky pre lesné traktory.
Strojárne štátnych lesov v Slovenskej Ľupči vyrábali od 70-tych rokov aj hydraulické ramená pre nákladné autá. Foto: Essel
Strojárne štátnych lesov v Slovenskej Ľupči vyrábali najmä techniku pre lesníkov v bývalom Československu. Foto: Essel
Okrem hydraulických rúk vyvinuli aj špeciálne stroje na odvetvovanie a štiepanie dreva, veľkostroje do skladov na meranie, delenie a sortimentáciu dreva či celé automatizované manipulačné linky. V mnohých prípadoch išlo o sofistikované výrobky a konštrukčné riešenia, za ktoré im akademici z lesníckych škôl ešte aj po Nežnej revolúcii navrhovali medaily.
Privatizácia im nepomohla
Po roku 1989 však ľupčianske strojárne postihol osud mnohých ďalších socialistických podnikov. Výrobcu lesníckej techniky sprivatizoval investičný fond Dividend, ktorý pôsobil v prvej vlne kupónovej privatizácie. Noví vlastníci premenovali závod na Essel a snažili sa dosiahnuť výrobné úspechy z čias centrálne riadeného hospodárstva aj v nových podmienkach trhovej ekonomiky a tvrdého konkurenčného boja. V roku 1998 firma skončila v konkurze.
Podnik následne prechádzal z ruky do ruky, menil majiteľov a drobil sa, no žiadny z nových vlastníkov nedokázal ľupčianskym strojárom priniesť prosperitu. Miestni odborári, naopak, upozorňovali médiá na nekalé praktiky v podniku a podnikateľov obviňovali z jeho tunelovania.
Martin Šurko prevzal vedenie ľupčianskej firmy v roku 2014. Foto: Marek Mucha
Martin Šurka prevzal vedenie ľupčianskej firmy v roku 2014, keď firma čakala na ďalší konkurz. Foto: Marek Mucha
„Keď som do firmy prišiel prvýkrát, našiel som jednu zanedbanú fabriku, do ktorej nikto najmenej desať rokov neinvestoval ani cent, a šesťdesiat nemotivovaných ľudí, ktorí pracovali v podstate už len zo zotrvačnosti,“ hovorí riaditeľ spoločnosti SL Slovakia Martin Šurka.
Príchod nového investora
Topmanažér v roku 2014 prevzal riadenie spoločnosti, ktorá bola pár mesiacov pred ďalším konkurzom. Fabrika už podľa neho nemala žiadnu víziu, smerovanie ani perspektívu – investičný dlh v halách, technológiách, vo vývoji vlastných produktov, v marketingu, ale aj vo vzdelávaní a v rozvoji ľudí bol priepastný.
Banskobystričan Martin Šurka pritom nie je strojár. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a po skončení štúdia pracoval ako osobný bankár a neskôr riaditeľ pobočky Tatra banky. Z bankovníctva potom prešiel do sféry účtovníctva a auditu. V roku 2014 prevzal riadenie ľupčianskej strojárskej spoločnosti SL Slovakia.
„Na začiatku bolo nadšenie nových investorov, ktorí chceli investovať peniaze do výroby v rodnom regióne, do konkrétneho, hmatateľného vlastného produktu, ktorý by sme mohli rozvíjať,“ hovorí Šurka o obnove strojární. Noví vlastníci prišli podľa neho do Ľupče s ambíciou vybudovať modernú spoločnosť, ktorá by nadviazala na pôvodnú výrobu, využila strojárske skúsenosti miestnych ľudí a priniesla na trhy západnej Európy kvalitné výrobky za konkurencieschopné ceny s cieľom dokázať, že Slovensko nemusí byť len montážnou dielňou, ale aj primárnym tvorcom know-how.
„Konštruktérsky aj riadiaci tím sme postavili nanovo, zo starých závodov zostala len idea,“ hovorí Šurka. Najsilnejšiu tradíciu mala vo fabrike výroba hydraulických rúk pre lesnícky a odpadový priemysel. „V minulosti ich vyrábali stovky mesačne a naakumulovali tak silné výrobné a vývojové know-how.
Strojárne v Slovenskej Ľupči vyrábali za socializmu najmä techniku pre lesníkov. Foto: Essel
Strojárne v Slovenskej Ľupči vyrábali za socializmu najmä techniku pre lesníkov. Foto: Essel
Zamerali sa na vývoj odťahovačov
V deväťdesiatych rokoch sa však vývoj vo firme zastavil a noví majitelia sa dekádu nikam neposunuli, takže výrobky veľmi zastarali, konkurencia sa medzitým posunula na inú úroveň a úplne ich prevalcovala,“ vysvetľuje Šurka. Aj v tomto segmente tak noví vlastníci začínali prakticky od nuly. Postupne investovali do výskumu a vývoja vlastných produktov, moderných výrobných technológií a rozvoja distribučnej siete, čo viedlo k zvyšovaniu trhových podielov a rastu tržieb.
„Takmer celú produkciu exportujeme do Veľkej Británie a škandinávskych krajín.“
Martin Šurka, CEO SL Slovakia (Essel)
Dnes tvoria hydraulické ruky len pätinu výroby spoločnosti. Fabrika sústredila pozornosť na iný segment – odťahové plošiny a vyslobodzovacie vozidlá. Ide o špeciálne nadstavby, ktoré slúžia na vyslobodzovanie a odťahovanie havarovaných alebo nepojazdných vozidiel ťažkej váhy.
Firma kúpi továrenskú verziu nákladného auta od renomovaných výrobcov, ako sú Scania, Volvo či Mercedes, a na šasi ťahača namontuje svoju nadstavbu. Tú následne prepojí s autom do kompletného odťahového špeciálu.
Strojári v Slovenskej Ľupči dnes vyvíjajú a vyrábajú najmä odťahové plošiny pre transportéry. Foto: Essel
Strojári v Slovenskej Ľupči dnes vyvíjajú a vyrábajú najmä odťahové plošiny a transportéry. Foto: Essel
Strojári tiež dokážu doplniť nadstavbu navijakmi, hydraulickou rukou a ďalším príslušenstvom podľa želania zákazníka a potrieb jeho práce. Celú nadstavbu je možné diaľkovo ovládať a od prvého plátu plechu až po finálny produkt je kompletne vyvíjaná a vyrábaná v Slovenskej Ľupči.
Konkurencia ich začala brať vážne
Vlajkovou loďou firmy je vyslobodzovací transportér s modelovým označením T-Rex. Je vybavený piatimi navijakmi s kombinovanou ťažnou silou osemdesiat ton, takže dnes na cestách nestretnete vozidlo, s ktorým by si neporadil.
Vlajkovou loďou ľupčianskej spoločnosti Sl Slovakia je odťahovacia plošina Essel T-Rex. Foto: FB Essel
Vlajkovou loďou ľupčianskej spoločnosti Sl Slovakia je vyslobodzovací transportér Essel T-Rex. Foto: FB Essel
„V tomto segmente je v Európe síce málo hráčov, ale sú dlhodobo etablovaní, takže pár rokov trvalo, kým nás začali brať vážne,“ spomína Šurka. Firma pravidelne navštevuje medzinárodné výstavy, kde prezentuje produkciu, v ostatných rokoch začala na týchto podujatiach vyhrávať aj ocenenia a priťahuje čoraz väčší záujem návštevníkov, ale aj rešpekt konkurencie.
„V tomto segmente je v Európe síce málo hráčov, ale sú dlhodobo etablovaní, takže pár rokov trvalo, kým nás začali brať vážne.“
Martin Šurka, CEO SL Slovakia (Essel)
Nové výrobné portfólio pritom strojárom sčasti prihrala aj náhoda. „Na internete si nás našiel Fín Peter Andersson, ktorý hľadal firmu, ktorá by mu zhotovila špeciálne vybavenú odťahovú plošinu s veľkou nosnosťou,“ spomína Šurka. Fínsky podnikateľ prevádzkujúci vlastnú odťahovú službu oslovil veľkých hráčov na trhu, ale tým sa jeden kus výrobku na mieru vyrábať nechcelo. So Slovákmi našiel spoločnú reč.
Náhoda priniesla partnera pre Škandináviu
„Vyvinuli sme ten produkt spolu s ním a bol to veľmi dobrý ťah, pretože dnes nám robí distribútora pre švédsky a fínsky trh a je to aj skvelý partner na konzultácie ohľadne vývoja ďalších produktov,“ hovorí Jozef Gregáň, ktorý vedie vývojové a konštrukčné oddelenie firmy. Vývoj podľa neho síce trval viac ako rok, no špeciálne upravenú plošinu firma odvtedy úspešne predáva na viacerých trhoch.
Tyranosaura zo Slovenskej Ľupče zapriahla aj švédska „odťahovka“ RAA Bärgning Sverige. FB Essel.
Tyranosaura zo Slovenskej Ľupče zapriahla aj švédska „odťahovka“ RAA Bärgning Sverige. Foto: FB Essel
„Ide o stroje za pol milióna eur, na ktorých dizajne a vybavení si naši zákazníci, zväčša majitelia odťahových spoločností, dávajú veľmi záležať. Súčasťou transakcie je tak vždy aj návšteva pána Anderssona s konečným zákazníkom v našej fabrike, kde si prehliadnu výrobu a produkty, potom si sadneme a spravíme spolu detailnú špecifikáciu a cenovú ponuku,“ vysvetľuje Šurka nuansy biznisu.
Osemdesiat percent výroby spoločnosti SL Slovakia, ktorá produkciu označuje značkou Essel, v súčasnosti smeruje do škandinávskych krajín a Veľkej Británie. Medzi ďalších zákazníkov patria firmy zo Slovenska a Českej republiky, Rakúska, Francúzska či Holandska, ale vývoz už smeroval aj do Singapuru.
„Najnáročnejšia krajina na export je pre nás asi Veľká Británia, pretože po brexite sa skomplikovali predpisy a celý proces ,preclievania’, dokumentácie a transportu výrobkov,“ hovorí Šurka. Za lamanšský kanál posielajú strojári zo Slovenskej Ľupče najmä vyslobodzovacie transportéry.
Chcú expandovať k „susedom“
Spoločnosť SL Slovakia aktuálne dáva prácu viac ako stošesťdesiatim ľuďom a vlani prekročila tržby 11 miliónov eur pri zisku 360-tisíc eur. Súčasným vlastníkom je lichtenštajnský investičný fond, cez ktorý sa môže stať investorom do spoločnosti aj ktokoľvek s kapitálom od stotisíc eur.
Martin Šurka pripravuje expanziu výroby pod značkou Essel do ďalších krajín. Foto: Marek Mucha
Martin Šurka pripravuje expanziu výroby pod značkou Essel do ďalších krajín. Foto: Marek Mucha
„Aktuálne sa okrem organického rastu pozeráme aj po možnostiach akvizície konkurenčných výrobcov v okolitých krajinách. Chceme zvýšiť náš podiel na trhu a dosiahnuť synergie z rozsahu,“ uzatvára jeden z investorov fondu a riaditeľ rozbiehajúceho sa ľupčianskeho podniku Martin Šurka.
