Triedime odpad, kupujeme menej balených tovarov, viac sa presúvame na bicykli, pešo či v MHD. Podporujeme „zelené“ iniciatívy, ekologických aktivistov a odborníkov na klímu. Oni sami však vravia – otepľovanie planéty je také rýchle, že snahy jednotlivcov už nebudú stačiť.
„Potrebujeme systémové zmeny a pravidlá, ktoré budú platiť pre všetkých,“ zdôrazňuje spoluzakladateľka Inštitútu pre cirkulárnu ekonomiku Ivana Maleš. V spoločnosti sa podľa nej nájde veľa iniciatívnych a zodpovedných ľudí a firiem, ktorí bojujú proti klimatickej zmene, no bez legislatívnych a všeobecne záväzných opatrení sa situácia nezlepší.
Filo vysvetľuje, že podľa výskumu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy ostáva ľudstvu už len pár rokov na prudké zníženie objemu emisií skleníkových plynov. „Ideálne tak, aby sme už do roku 2030 dosiahli pokles o 43 percent oproti súčasnosti a v polovici storočia uhlíkovú neutralitu.“
V opačnom prípade bude teplota na planéte stúpať takým tempom, že prinesie drastické zmeny v prírode a následne aj v ekonomike a spoločnosti. Navyše, ľudstvo stratí možnosť otočiť kormidlo – zmeny budú nezvratné.
Novinár Jakub Filo pracuje na treťom diele trilógie o klimatickej kríze. Upozorňuje, že na zmenu máme už len pár rokov. Foto: Jozef Jakubčo
Ľudia sa snažia o zmenu
Vytrvalé upozorňovanie na hroziacu klimatickú katastrofu je súčasťou našich životov už niekoľko rokov. Veľká časť verejnosti zmenila svoje spotrebné návyky a správa sa zodpovednejšie. „Zelené“ iniciatívy získavajú viac pozornosti a zdrojov, firmy aj jednotlivci podporujú projekty na úrovni krajiny aj lokálnej komunity nielen financiami, ale aj osobným príkladom a nasadením.
„Nedávno sme celá rodina hrabali, lopatovali, nakladali a fúrikovali zeminu a kompost do pestovateľských kvetináčov a záhonov materskej školy Rozmanita, aby deti aj so svojimi rodinami mohli začať s jarným sadením. Je to pekný komunitný projekt, v rámci ktorého si deti cez reálne aktivity vedia lepšie predstaviť ich význam aj v globálnom pohľade,“ hovorí spoluzakladateľ spoločnosti Titans Freelancers Róbert Dusík.
„Učíme naše tri dcéry k udržateľnému správaniu, že veci nie sú na jedno použite. Dávame im dobrý príklad, že sa majú správať k životnému prostrediu zodpovedne,“ hovorí ďalší spoluzakladateľ spoločnosti Marek Greško, ktorý podporuje iniciatívu Klíma ťa potrebuje.
Spolumajitelia a zakladatelia spoločnosti Titans freelancers, zľava Marek Greško a Róbert Dusík. Foto: Marek Mucha pre Titans Freelancers
Zakladatelia Titans freelancers M. Greško (zľavo) a R. Dusík považujú sa dôležité viesť k zodpovednosti za planétu aj deti. Foto: Marek Mucha pre Titans Freelancers
Musia konať aj vlády a firmy
„Som vegánka, chodím čo najviac pešo a bicyklom, prípadne MHD, keďže som v meste, kde sa to dá, a doma už iks rokov žijeme takmer „zero waste“, teda nakupujeme oblečenie zo second handu alebo od etických lokálnych značiek, v bezobalových obchodoch,“ hovorí o osobnej zodpovednosti pri znižovaní vlastnej uhlíkovej stopy Ivana Maleš, ktorá žije v Bratislave.
„Prestal som v meste na 95 percent používať auto a presedlal som na bicykel alebo hromadnú dopravu,“ hovorí Jakub Filo. Osobný príklad a zodpovednosť jednotlivcov je však podľa neho beh na dlhé trate, pri ktorom to nemôže ostať.
„Čo je podstatnejšie, vyšiel som zo svojej komfortnej zóny a rozhodol som sa vzdelávať ľudí o klimatickej kríze, poskytovať im informácie a najmä mobilizovať ich vo vyvíjaní tlaku na zodpovedných – politikov a firmy. Pretože osobné zmeny sú síce pekné a dôležité pre jednotlivca, ale skutočne dôležité zmeny sa pre závažnosť krízy a krátkosť času, ktorý máme môžu odohrať iba na systémovej úrovni na základe politických rozhodnutí,“ dodal.
Tlak na legislatívu
Podporu neziskových organizácií a iniciatív, ktoré robia „zelené“ projekty, je preto potrebné rozšíriť na politickú úroveň. „Pracujeme najmä na presadzovaní zmien v legislatíve, komunikujeme so štátnou a verejnou správou na systémových zmenách v oblasti cirkulárnej ekonomiky,“ vysvetľuje napríklad Ivana Maleš. Vyštudovaná environmentalistka sa téme ochrany prírody venuje od skončenia strednej školy.
Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, v ktorom pôsobí, sa napríklad podarilo presadiť povinný zber bioodpadu na úrovni samospráv. Každé mesto aj obec musia od leta minulého roka zbierať kuchynský, teda biologicky rozložiteľný odpad. „Tvorí najväčší objem v zmesovom odpade a odklonom jeho trasy zo spaľovní a skládok do recyklačných centier znížime produkciu skleníkových plynov,“ vysvetľuje.
Ivana Maleš sa od vysokej školy venuje odpadovému hospodárstvu a aj jeho dosahu na klímu planéty. Foto: FB Ivana Maleš
Dosiahnuť túto zmenu osvetou a apelovaním na zodpovednosť samospráv by podľa nej bolo lepšie, no trvalo by to príliš dlho. „Ak to necháme na báze dobrovoľnosti, mnohí nebudú robiť nič a zmena nenastane,“ tvrdí.
Aktuálne inštitút pracuje na zavedení povinného zberu textilu a vytvorenia systému na jeho oddelený zber. „Sme v pracovnej skupine na ministerstve životného prostredia, urobili sme podporné štúdie a vodíme odborníkov a tvorcov legislatívy na „trash tours“, teda na miesta, kadiaľ putuje odpad, aby na vlastné oči videli, čo to znamená v praxi a prečo sú niektoré postupy a opatrenia dôležité,“ vysvetľuje.
Zrýchlený postup
Ako môžeme pomôcť systémovým zmenám? Tlačiť na svojich poslancov a politické strany, aby sa téme venovali formou systémových zmien. „Musíme ako ľudstvo vykonať systémové zmeny, teda zásahy na úrovni miest, regiónov, štátov a nadnárodných celkov, ktoré znížia energetickú spotrebu,“ hovorí Filo.
Sčasti podľa neho pomôžu moderné technológie a obnoviteľné zdroje, no nepôjde to bez komplexného súboru opatrení, ktoré zaťažia znečistovateľov, podporia nízkouhlíkové formy dopravy, poľnohospodárstva, energetiky a tiež vytvoria mechanizmy na riešenie sociálnych dopadov týchto zmien na časť obyvateľstva.
Rozdiel povrchových teplôt: vľavo rok 2020, vpravo priemer rokov 1981-2010
Zdroj: Copernicus Climate Change Service
Klimatická pohotovosť nie je výmysel
Naša planéta je na pokraji ekologického kolapsu, ktorý ohrozuje celé ľudstvo. Spojenie „klimatická pohotovosť” sa používa preto, lebo ide o stav pohotovosti.
Podľa OSN sme v roku 2019 mali jedenásť rokov na to, aby sme zachránili planétu. To znamená dostať pod kontrolu naše uhlíkové emisie a zabrániť nárastu globálnej teploty o viac ako 1,5°C v porovnaní s predindustriálnymi hodnotami. Inak sa vystavujeme riziku, že do roku 2100 teplota stúpne o 3 – 4 °C.
Aké problémy prinesie prehrievanie Zeme?
- Záplavy. Keby sa roztopili všetky vrstvy ľadu a ľadovce, morská hladina by stúpla o 60 metrov a zaplavila by pobrežné mestá, poľnohospodársku pôdu a ostrovy. Už aj pri zvýšení teploty o 1,1 stupňa Celzia, s ktorým máme reálne skúsenosti, stúpla morská hladina o 15 cm.
- Masová migrácia. Zo zaplavených oblastí by sa preživší snažili dostať do vnútrozemia.
- Častejšie extrémne výkyvy počasia. Spomeňme vlaňajšie tornádo na Morave, záplavy v Spojenom kráľovstve a Nemecku alebo ničivé lesné požiare od USA až po Austráliu.
- Otepľovanie oceánov. Výsledkom sú extrémnejšie búrky a odumierajúce koralové útesy v rôznych častiach sveta.
- Chudobnejšia fauna. Závratnou rýchlosťou prichádzame o mnohé voľne žijúce druhy zvierat, najmä pre odlesňovanie a ničenie ich pôvodných území.
Systémové zmeny v podobe všeobecne záväznej legislatívy sú pre krátkosť času na reakciu nevyhnutné, hovorí Ivana Maleš. Foto: TASR
Všetky tieto problémy majú priame a nepriame následky, od nedostatku potravín po nedostatok vody, ktoré sú vzájomne prepojené, čím sa ich účinok ešte umocňuje.
Ako k tomu došlo?
Nestalo sa to cez noc. Vedci už desaťročia varujú pred neúmyselnými následkami nášho až prílišného spoliehania sa na praktiky, ktoré zvyšujú množstvo uhlíka v atmosfére, ako napr. spaľovanie fosílnych palív a priemyselné poľnohospodárstvo.
Za posledných 70 rokov globálna teplota takmer kontinuálne stúpala. V tejto situácii sme sa ocitli pre našu ničím neobmedzovanú túžbu po produktoch a zážitkoch, závislých od vyčerpateľných zdrojov, a preto, že sme stratili kontakt s prírodou, ktorej sme súčasťou.
Klimatická kríza pre nás predstavuje zároveň také katastrofické podmienky, v ktorých sa dá ťažko čosi podniknúť. Často je nehmatateľná, ale dokáže zmeniť krajinu a ničiť životy stále rýchlejším tempom.
Problém je natoľko závažný a komplexný, že mnohí čakajú, kým ho vyrieši niekto iný. Vlády, spoločnosti a mnoho jednotlivcov ignorovalo množstvo varovných signálov nielen z prírody, ale aj zo strany odborníkov, azda preto, že zmena sa zdala byť veľmi komplikovaná, príliš obsiahla alebo málo výnosná.
