Aktuálne obvinenia hovoria okrem iného o tom, že René Benko prevádzal peniaze z holdingu na svoje súkromné účty už v čase, keď vedel, že nebude schopný splatiť bankám a ďalším investorom úvery.
Získal stovky miliónov od bánk, autoritárom rozdával kľúče od viedenskej zlatej štvrte a teraz končí za mrežami.
Benkov príbeh pripomína mnohé biografie zlých mužov biznisu. Podarilo sa mu nafúknuť bublinu, ktorá ho vyniesla do rebríčkov svetových miliardárov.
Bublina však praskla a na povrch vyplávali podozrenia z nelegálnych praktík. Na tie doplatila aj jeho vlajková loď Signa, ktorá krátko pôsobila aj na Slovensku – prevádzkovala nábytkársku sieť Kika.
Benkov holding Signa vstúpil na slovenský trh s nábytkom v roku 2018, keď cez dcérsku firmu Signa Properties Slovakia, s.r.o. ovládol Kiku, a to majiteľa KIKA/Leiner Group s dcérskymi firmami Kika Nábytok Slovensko, s.r.o., Bratislava a IMV kika Slovensko, s.r.o. Obchod bol nádejou pre pracovníkov piatich maloobchodných predajní Kika na Slovensku, ktorým sa pod Tatrami nedarilo podľa predstáv.
Prísľub investícií a rozvoja s novým partnerom sa však nepodarilo naplniť a už po roku Signa Kiku vrátane slovenských predajní predávala ďalšiemu majiteľovi XXXLutz. Dnes je už zrejmé, že dôvodom boli práve finančné problémy Benkovej skupiny.
Tie mnohých prekvapili, keďže sa naďalej prezentoval ako prominent, stretával sa so špičkami biznisu i politiky a šplhal sa rebríčkami miliardárov. V Rakúsku však už v tom čase vyšetrovali podozrenia z neoprávnene čerpaných dotácií, ktoré Signa na Kiku čerpala a v súčasnosti je firma podozrievaná, že roky účtovné výkazy upravovala tak, aby jej problémy nebolo vidieť.
V roku 2019 Signa predala menšie, ale významné podiely divízií SIGNA Retail a SIGNA Real Estate americkým a francúzskym investorom. Tí mali skupine poskytnúť hotovosť, ktorou chcela krotiť dlh. Ten však prerástol manažmentu cez hlavu a celá Signa neodvratne smerovala k vyhláseniu insolventnosti v roku 2023.
Aktuálne už René Benko nemá prístup k večierkom s celebritami a prominentmi, ktorých bol veľkým obľúbencom a nepremýšľa len o záchrane svojej podnikateľskej skupiny. Sedí totiž v cele, kde spolu s právnikmi pripravuje obhajobu, ktorou sa bude snažiť pred súdom brániť pred obvineniami z prania špinavých peňazí a ďalších podvodov.
Tie súvisia okrem iného aj s tým, že kapitál, ktorý mal použiť na splácanie dlhov vyvádzal na svoje súkromné účty. Na pád realitného magnáta dopláca aj zhruba 40-tisíc zamestnancov, ktorí pracovali pre jeho holding.
Začiatok úspešného príbehu
Dnes už 47-ročný Benko sa donedávna rád chválil, že ho v počte vlastnených nehnuteľností predbehla jedine britská kráľovská rodina či katolícka cirkev. Sám však priznával, že celé impérium stojí na peniazoch kumulovaných počas konjunktúry a nízkych úrokových sadzieb.
Je pravdou, že Benkov príbeh má priam filmové parametre. Rodák z Innsbrucku začínal ako učiteľ a vychovávateľ v materskej škole. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal vydať na podnikateľské chodníčky, no zmenu priniesla jeho rastúca fascinácia realitami a zhodnocovaním investícii v nich.
Sám Benko hovorí o tom, že za začiatok svojej kariéry považuje obdobie, keď sa nasťahoval do podkrovného bytu, ktorý zrekonštruoval a zhodnotil tak, že jeho predajom získal kapitál na svoje prvé malé investície.
K realite však bude mať zrejme bližšie to, že sa spoznal s bohatým dedičom Karlom Kovarikom, ktorý dedením získal sieť čerpacích staníc Stroh-Tankstellen. Benko sa s nim spriatelil, presvedčil ho o svojich schopnostiach a spoločne v roku 1999 založili Immofina Holding, predchodcu Signa Group – premenovanie prišlo v roku 2006.
Ešte predtým Benko vlastnými silami kúpil liečebný hotel Lanserhof Lans, ktorý zrekonštruoval a výhodne predal. Práve toto zhodnotenie malo Kovarika presvedčiť, aby Benkovým plánom poskytol kapitál 25 miliónov eur. Najväčším rozmachom na začiatku príbehu Benkovho holdingu bolo ovládnutie nákupného centra Tyrol v Innsbrucku, ktoré zrekonštruoval.
Boháč v dvadsiatke
Renomé a príbeh self made muža, ktoré si v rámci PR aktivít roky budoval, pôsobilo atraktívne aj pre banky a v čase, keď nevedeli, kde a čo najskôr a najviac investovať, verili v jeho veľkolepé plány, nákupy a investície.
Už vo veku 20 rokov sa vďaka úverovaniu a odvážnym realitným nákupom Benko dostal do rebríčka eurových miliardárov, teda aj do širšieho okruhu najbohatších ľudí svetadielu.
V roku 2007 získal 16 viedenských nehnuteľností spravovaných BAWAG P.S.K., zameral sa na zdravotnícke či liečebné zariadenia a pokračoval v nakupovaní chradnúcich hotelov, ktoré prerábal na luxusné ubytovacie zariadenia.
Treba uznať, že na podobe spravovaných nehnuteľností poctivo pracoval – spolupracoval zásadne s renomovanými architektmi a výsledná podoba nehnuteľností presviedčala partnerov, aby mu zverili ďalšie a ďalšie peniaze.
Chrbticou celého portfólia Benkovho holdingu sa stávali banky a Kovarikove investície prestávali hrať kľúčovú rolu. V roku 2008 Signa získala centrálu Länderbank a Bank Austria a prerobila ju na hotel Park Hyatt Vienna. Spoločnosť expandovala nákupom prominentných adries v Taliansku, Švajčiarsku či Nemecku a prišli aj prvé akvizície v USA.
Vznik retailovej divízie
V roku 2011 Signa získala obchodný dom Oberpollinger v Mníchove, v roku 2012 obchodné domy KaDeWe a Karstadt v Berlíne a Essene. Nákupy nehnuteľností obchodných centier Benkovu skupinu priviedli taktiež k expanzii do retailového biznisu a vznikla divízia Signa Retail.
V počiatkoch tohto rozšírenia bol hlavným partnerom Signy v retaile izraelský obchodník Beny Steinmetz, ktorý mal poskytovať kontakty, poradenstvo i kapitál.
V tomto období sa však prvýkrát začalo hovoriť o nelegálnych aktivitách Reného Benka, ktorý bol dokonca za korupciu odsúdený – dostal 12-mesačný trest odňatia slobody, avšak s podmienkou. Prípad súvisel s jeho pokusom uplácať ľudí s kontaktom na Silvia Berlusconiho a talianskymi akvizíciami Signy.
Podozrenia o Benkových praktikách, keď sa pokúšal v rámci nákupov uplácať úradníkov či politikov sa začínali množiť. Pre jeho nemeckých partnerov to bol problém, a tak v čase expanzie v krajine začal postupne odchádzať z viditeľných pozícií v managemente Signy.
Postupne sa okolo roku 2013 stiahol zo všetkých štatutárnych funkcií. Išlo však o stiahnutie iba naoko a naďalej predsedal poradnému výboru, ktorý de facto rozhodoval o všetkom, do čoho skupina investovala.
Jazda skupiny pokračovala. V roku 2017 získala obchodné centrum WaltherPark v Bolzane, o čom rozhodovalo aj obyvateľstvo v miestnom referende. Retailová expanzia pokračovala nákupom francúzskej siete Probikeshop či nemeckej hood.de.
Oslepený
Na strop začala Signa narážať okolo roku 2018, keď okrem KIKA/Leiner Group získala aj drážďanské obchodné domy Karstadt a Kaufhof. Nemecké akvizície upriamovali pozornosť na Benka, jeho skutočnú finančnú kondíciu a jeho obchodné praktiky.
V Nemecku a Rakúsku sa polemizuje, že aj to je dôvod, prečo sa Benko rozhodol investovať na mediálnom trhu. Koncom roka 2018 sa Signa stala majiteľom rakúskych denníkov Kronen Zeitung a Kurier.
Rok 2019, keď sa príbeh Signy blížil ku koncu, prišla trofej – za zhruba 150 miliónov amerických dolárov získala skupina rozhodujúci podiel v Chrysler Building v New Yorku. Benko ako súkromný investor získal podiel na bolzanskom letisku, kľúčový podiel Park Hyatt v centre Viedne, viedenskej historickej budove Postsparkasse a holding Signa navýšil podiel v Galerii Kaufhof.
Retailová expanzia pokračovala s ovládnutím obchodnej siete Globus vo Švajčiarsku. Obchodo sa realizoval spoločne s thajskými partnermi.
V roku 2020 Signa získala benátske hotely Bauer Palazzo, rok po tom zase s thajskými partnermi britské obchodné domy Selfridges či nemeckú sieť Sport Scheck. Koronavírusová pandémia však priniesla ekonomické straty a opatrnosť bánk, ktoré boli vo financovaní opatrnejšie a dvíhali úrokové sadzby.
To odhalilo slabiny Signy a začala sa rysovať jej bublinová podoba. Napriek tomu sa Benko snažil expandovať v USA, kde sa chcel dostať na americkú burzu. Cieľ však dosiahol iba čiastočne – spojením Signa Sports United s Yucaipa Acquisition Corporation.
Išlo však už iba o labutiu pieseň Benkovej úspešnej časti príbehu. Nasledovali iba policajné vyšetrovania a vyhlásenie osobného bankrotu v roku 2023. Signa predávala nadobudnuté podiely a vyhlásila insolvenciu.
Signa Holding bola majoritne nepriamo vlastnená Benkovou rodinou so 78-percentným podielom, zatiaľ čo menšinový podiel na úrovni 15 percent vlastnila rodinná nadácia spojená s Hansom Petrom Haselsteinerom.
Úplatky, falšovanie výkazov a tunelovanie dotácií
Už v roku 2022 sa vynorili ďalšie podozrenia o Benkových praktikách, keď vysoký štátny funkcionár a šéf rakúskeho štátneho holdingu ÖBAG Thomas Schmid v procese týkajúcom sa korupcie okolo bývalého kancelára Sebastiana Kurza vypovedal aj o tom, že Benko uplácal funkcionárov daňovej správy, aby zakrýval problémy svojej skupiny, daňové úniky a podozrivé transakcie.
V Nemecku aj Rakúsku sa zdvihla kritika k tomu, že Signa čerpá masívne dotácie a napriek tomu ruší množstvo maloobchodných prevádzok. Ústretovosť rakúskych úradov bola podľa kritikov spôsobená priateľským vzťahom Benka s Heinz-Christianom Strachem zo strany FPÖ a Alfredom Gusenbauerom z hnutia SPÖ, ktorí mali výrazný vplyv.
O jeho blízkom kontakte s rakúskou vládou vypovedalo taktiež niekoľko ďalších obvinených a svedkov v korupčných kauzách z obdobia kancelárstva Sebastiana Kurza.
Benkovo meno sa skloňuje aj v rámci kauzy Chorherr. Je pomenovaná podľa člena viedenskej mestskej rady Christopha Chorherra, ktorý bol zároveň dlho výraznou tvárou Strany zelených. Zjednodušene povedané, išlo v nej o to, že politici okolo Chorherra prijímali cez fiktívne, ale aj reálne environmentálne nadácie úplatky od developerov ako Benko. Samotného biznismena, ktorý stál za Signou, však súdy neuznali vinným.
Veľká kritika sa týkala a týka aj podozrení z falšovania hospodárskych výkazov Signy. Nielen pre predošlé preukázanie Benkovho uplácania kontrolórov, ale aj na základe ekonomických metrík relevantnosť hospodárskych výsledkov holdingu Signa niekoľko rokov spochybňovala napríklad agentúra Bloomberg.
V prípade odkúpenia nábytkárskej spoločnosti KIKA/Liener Group bol dokonca zvolaný parlamentný vyšetrovací výbor. Signa totiž na zamestnancov čerpala masívnu štátnu pomoc, no napriek tomu zatvárala pobočky a prepúšťala pracovníkov.
Obchodné domy Galeria, ktoré Signa vlastnila v Nemecku, zas od tamojšej vlády čerpali masívnu podporu napriek tomu, že vykazovali stratu viac ako 600 miliónov eur. Takisto zatvárali a prepúšťali. Pomoc pritom dostali aj napriek tomu, že v tom istom čase zaznamenali tržby viac ako dve miliardy eur, čo vzbudzovalo podozrenia z vyvádzania prostriedkov z účtov firmy.
Obchádzal povinnosť vyhlásiť bankrot
Aj aktuálne obvinenia z roku 2025 hovoria okrem iného o tom, že Benko samotný prevádzal peniaze z holdingu na svoje súkromné účty už v čase, keď vedel, že nebude schopný splatiť úvery bankám a ďalším investorom. Jeho holding mal falšovať účtovné výkazy tak, aby získaval ďalšie úvery a nebol zákonom prinútený vyhlásiť bankrot.
Aj po tom, čo v roku 2023 Benko vyhlásil osobný bankrot, prevádzal svoje majetky na nové subjekty a účty. Najčastejšie mal prevádzať súkromné aktíva nadáciám spravovaným jeho manželkou a ďalšími členmi rodiny. Takto mal podľa obvinení skryť pred veriteľmi minimálne desiatky miliónov eur. Najvýznamnejšími veriteľmi Benka a jeho Signy sú Raiffeisen Bank, UniCredit, Allianz a Julius Baer.
René Benko je navyše v hľadáčiku vyšetrovateľov aj v ďalších krajinách. Ako uviedla organizácia Organized Crime and Corruption Reporting Project zložená z medzinárodných investigatívnych novinárov, v rokoch, keď bola Signa na najvýraznejšom vzostupe, Benko predával mnoho luxusných nehnuteľností vo viedenskej zlatej štvrti osobám blízkym azerbajdžanskému režimu či tajným službám.
Už roky sa pritom monitoruje a vyšetruje, že práve nákupom luxusných nehnuteľností v Európe klan azerbajdžanského prezidenta Alijeva tuneluje verejný rozpočet krajiny a vyvádza peniaze z predaja nerastných surovín.
