Miroslava Múčková ešte ako dieťa rada sledovala, ako jej starý otec tká. Neskôr ju preto mama naučila všetko potrebné na to, aby spolu s manželom Matúšom pokračovali v rodinnej tradícii. Predtým, než sa remeslom začali živiť, stáli pred výzvou, či opustiť svoje manažérske pozície v banke, kde dovtedy pracovali.
Mirka vyštudovala strednú odevnú školu, takže k šitiu a kreatívnej tvorbe mala vždy blízko, avšak kariérne, podobne ako jej manžel Matúš, pôsobila v bankovom sektore. Po dlhoročnej kariére však Mirka cítila čoraz väčšiu potrebu realizovať svoje kreatívne nápady nielen večer po práci, ale na plný úväzok.
„Ťažko je sedieť na dvoch stoličkách, takže som sa musela rozhodnúť, čomu sa budem venovať naplno. Človek však do toho musí dozrieť. Napokon, keď sa má udiať nejaká zmena, príde v ten správny čas a u nás to bolo tak tiež. Začínali sme s tkanými kobercami a prestieraniami, až neskôr sme začali tvoriť tkané oblečenie“ vysvetľuje Mirka.
Vymenili peniaze za slobodu
Prvým míľnikom na ich ceste živiť sa remeslom bol vznik ateliéru MYtkáme. Remeselný ateliér MYtkáme otvorili v Bratislave v marci 2020. Matúš pracoval ešte niekoľko mesiacov v banke, ale zakrátko sa pridal k Mirke, tak ako si to spolu naplánovali.
„Plynulo sme prešli z bankovníctva k remeslu a vymenili peniaze za slobodu“ smeje sa Matúš. Opustiť po mnohých rokoch korporátny svet a otvoriť ateliér bol však iba prvý veľký krok. Po čase nasledovalo sťahovanie do Prešova, odkiaľ Mirka pochádza. Ateliér MYtkáme sa z Dulovho námestia v Bratislave presunul do jedného z historických meštianskych domov na Hlavnej ulici v Prešove.
Ateliér MYtkáme. Foto: Zuzana Gogová
V týchto priestoroch už tri roky tvoria oblečenie na mieru pre klientov z celého Slovenska a iných kútov sveta, a to z ručne tkaného plátna. „V našom prípade bolo v podstate jedno, kde sme. Tým, že tvoríme na zákazku, nie sme odkázaní na ľudí z ulice, nemáme otvorené ako štandardné obchody“ vysvetľuje Mirka.
Štedrý priestor súčasného ateliéru im umožňuje mať niekoľko tkáčskych stavov, na ktorých tkajú látku, a ktoré používajú počas kurzov pre dospelých a letných táborov pre deti. V ateliéri majú svoje miesto aj vyše storočné krosná, za ktorými kedysi sedával Mirkin starý otec a dokonca aj jeho mama. Mirka je tak štvrtou generáciou, ktorá udržiava tkanie v rodine.
„Remeslo má v sebe to krásne, že výsledok vidíš hneď, v tom je jeho pridaná hodnota nielen pre nás, ale aj pre ľudí, ktorým sa venujeme počas workshopov, či už sú to decká alebo dospelí,“ hovorí Matúš, ktorý sa k tkaniu dostal vďaka Mirke a jej mame.
Zatiaľ čo on tká látku, Mirka je šéfkou pri navrhovaní modelov a šití. Prechod k šitiu zložitejších kusov oblečenia bol impulzom rozdelenia úloh, aby stíhali napĺňať potreby zákazníkov. Matúš hovorí, že „tkanie je za odmenu“, keďže tkaniu predchádza vždy zdĺhavá príprava nití a tzv. osnovy.
„Urobiť osnovu je najzložitejšia vec na celom tkaní. V minulosti, keď boli skoro v každom dome krosná, vedeli robiť osnovu možno dvaja ľudia v dedine a ľudia si to u nich kupovali. Nás to naučila Mirkina mama. Pripraviť osnovu na krosná je minimálne pol dňa roboty pre dvoch,“ dodáva Matúš.
Miroslava Múčková. Foto: Zuzana Gogová
Vďaka tomu, že až osemdesiat percent podielu látok, z ktorých šijú, je ručne utkaných, nemôže sa stať, že náročný proces prípravy nití, ktorými „obliekajú“ krosná, by zabudli. „Tkáme veľa, a tak robievame často aj osnovy,” uzatvára Matúš.
Manželia sa vzájomne dopĺňajú, zatiaľ čo Mirka miluje farebnosť, Matúš je konzervatívnejší. Recipročne vyvažujú to, k čomu jeden alebo druhý inklinuje viac, reflektujúc súčasné trendy a najmä to, aby bol výrobok nositeľný, praktický a nie iba na jednu sezónu.
„Máme spoločné ambície a ciele. Každý máme svoje špecifické povahové črty, ale tým, že tu trávime aj šestnásť hodín denne, musí to medzi nami fungovať. Dokážeme byť spolu neustále. Zároveň si vytvárame prostredie, kde nielen my, ale aj ľudia, ktorí sem prídu, sa cítia dobre“ hovorí Mirka. Tvrdí, že konečne robí to, čo miluje. „Ráno vstaneme a tešíme sa do ateliéru. Naše hodnoty sú nastavené tak, že už vieme čo a s kým chceme robiť, môžeme si vyberať“.
„To, čo robíme, je tisíckrát ťažšie, než predošlá práca, ale aj napriek tomu nechcem tráviť čas nijako inak, než tak, že budem tvoriť,“ doplní ju Matúš.
Každý kus je originál
Už z povahy tejto práce sú manželia tvorcami slow fashion módy. Každý kabát, sako, pončo, vesta alebo nohavice sú originál. „Zameriavame sa na kvalitu, nerobíme desať kusov rovnakých vecí, ale jeden originál. Snažíme sa tiež, aby pri výrobe vzniklo čo najmenej odpadu, aby boli látky miestne. To, čo máme vystavené tu, slúži ako ukážka toho, čo robíme, ale keď príde klient, robíme originálny kus oblečenia“ vysvetľuje Matúš.
Tkanie na Slovensku
V minulosti bolo celkom bežné, že ľudia tkali látku doma, primárne pre vlastné potreby. Na vidieku tkali košele, nohavice, mechy na zeleninu, štvorcové plachty so šnúrami na prenos sena, obliečky na posteľ, obrusy a mnoho ďalšieho. Ústredie ľudovej umeleckej výroby uvádza, že „v domácej výrobe na Slovensku sa v 20. storočí tkalo z ľanových, konopných, vlnených a bavlnených nití. Najviac druhov domáckych tkanín sa tkalo a používalo do polovice 20. storočia. Potom produkcia ustupovala továrenskej výrobe. Materiál, ľanové, konopné a vlnené nite boli ručné pradené na vretene a na kolovrate, ktoré boli taktiež súčasťou domácej výroby tkanín až do polovice 20. storočia, miestami i dlhšie”.
Obaja sa zhodujú, že ich cieľom je, aby sa s ich značkou spájal aj osobný prístup a vzťahy nezostávali čisto formálnou záležitosťou. „Všetci presne vedia, kto sme, nič neskrývame. Vedia, kto im to utkal, kto to ušil, vedia, že to boli Mirka a Matúš. Nielen naša značka, ale aj naša tvár, naša osobnosť je to, čo tomu dávame, nie je to anonymné. Patrí to tiež k nášmu podnikaniu. Kúsok z nás ide aj do každého výrobku,“ približuje Mirka.
Edícia Čekovský
Za pár rokov praxe si vytvorili aj vzťahy s umelcami, ktorí u nich hľadajú originálne kusy oblečenia. Ako vraví Mirka, ide o „skupinu, o ktorú sa aktívne starajú“. S ľuďmi z oblasti kultúry spolupracujú radi, pretože sa v tomto prostredí cítia dobre.
Hudobníkov obliekajú aj do videoklipov alebo na koncerty. Ich prácu je možné rozpoznať podľa ručne tkanej látky a použitých materiálov, ktoré sa vyznačujú farebnosťou a ornamentami. Alebo sa dá orientovať aj podľa toho, čo nosí Marián Čekovský. Pre speváka totiž šijú saká, mikiny a bundy pravidelne.
Matúš Múčka. Foto: Zuzana Gogová
„Obliekame ho kompletne, do práce aj do súkromia,“ vysvetľuje Mirka. „S Mariánom robíme najaktívnejšie a navyše sme aj priatelia,“ pokračuje Mirka. „Veľakrát sa do navrhovania outfitu zapojí, preto sme vytvorili edíciu Čekovský. Tie veci skutočne robíme buď na jeho popud, alebo vychádzame aj z jeho nápadov,“ dopĺňa Matúš.
Podstatou edície je použitie exkluzívnejších materiálov a zachovanie rukopisu, ktorý je charakteristický pre oblečenie navrhované pre Mariána Čekovského. Tými materiálmi sú látky tkané v ateliéri, ale aj talianske alebo španielske brokáty, žakáty a podobne.
„Ani v edícii Čekovský, ako vo všetkom ostatnom, však nezopakujeme nikdy to isté. Aj keď sa niekomu niečo páči, nikdy nevyrobíme ten istý kus dvakrát. Zmeníme buď odtieň látky, vzor, alebo podšívku. Môže to byť podobné, ale nikdy to nebude to isté. Každý kus je očíslovaný, má svoju originalitu a takto to musí zostať navždy,“ vysvetľuje Mirka.
Hodnota práce
Mirka s Matúšom hovoria, že do svojej tvorby dávajú energiu a lásku. „Našu prácu nerobíme s nejakou zášťou alebo pod tlakom, máme na ňu čas a vieme to precítiť,“ vraví Mirka. Obaja sa zhodujú, že všetky posuny prichádzajú presne v čase, keď sú na ne pripravení. „To, čo sme robili pred rokom bolo iné než to, čo robíme teraz. Až keď prídu niektoré pracovné skúsenosti, pochopíme, prečo nemohli prísť skôr, aj keď sme chceli. Základom je ale neprestať robiť, či to ide alebo nie, či sú dobré alebo zlé časy. Makať treba stále,” dopĺňa ju Matúš.
Minulý rok pripravila dvojica kolekciu, ktorú predstavila na módnej prehliadke v Sarajeve, organizovanej platformou European Fashion Passport. Stojí za ňou známy návrhár Adnan Hajrulahović Haad.
„Nerobíme to desiatky rokov, sme nováčikovia. Je to obrovská príležitosť prezentovať prácu, ale tiež sa veľa učíme, napríklad pochopiť organizačné veci, ktoré sa týkajú módnych prehliadok, vytvorenia kolekcie tak, aby dávala zmysel,“ približuje Matúš.
Foto: Zuzana Gogová
Ďalšie prehliadky plánujú aj tento rok. „Snažíme sa rozmýšľať svetovo,“ vysvetľuje Mirka, keď sa bavíme o ekonomickom aspekte tvorby originálnych kusov oblečenia v slovenských reáliách. Nesústredia sa iba na kúpnu silu Slovenska, keďže domáci trh je stále malý.
Manželia sa zhodujú, že teraz vedia lepšie ohodnotiť aj svoju prácu. „Na začiatku sme nastavili ceny veľmi nízko. Chýbala nám sebadôvera a chceli sme tiež investovať do rozbehu. Dnes už vieme, akú má naša práca hodnotu, koľko času do nej obaja investujeme, a preto sa nebojíme nastaviť cenu tak, aby sme boli zárobkoví. Samozrejme, prichádzame preto o niektorých klientov, ale zas máme to šťastie, že veci, ktoré šijeme, si vždy nájdu svojich majiteľov. Vytvárame si úzku komunitu, s ktorou spolupracujeme a vzájomne tvoríme,“ uzatvára Mirka.
