V zahraničí patrí výcvik psov medzi etablované a obľúbené služby. Na Slovensku je tento segment zatiaľ takmer neznámy a služby kynológov či psích cvičiteľov využíva len hŕstka nadšencov. Každým rokom je ich však viac a na našom trhu patrí medzi najväčších znalcov tejto oblasti Juraj Ferko.
Zakladateľ značky Doggie začínal pred 13 rokmi s malou živnosťou, dnes vedie sieť pobočiek, ktoré cvičia psy, vyberajú zvieratá do reklám a filmov, zabezpečujú domácim miláčikom dovolenky či dočasné ubytovanie. Zároveň je koproducentom relácie Najvernejší, ktorú vysiela RTVS.
V rozhovore pre Forbes.sk porozprával o svojej ceste k najlepšiemu priateľovi človeka aj pohľad na rozvoj tohto biznisu na Slovensku.
Vyštudovali ste dve vysoké školy so zameraním na matematiku. Živíte sa však výcvikom psov. Prečo?
Moja cesta za vzdelaním bola veľmi kľukatá. Odmalička som mal rád psy a najviac som chcel študovať veterinárstvo. No neskoro som zistil, že okrem biológie potrebujem mať aj vynikajúce výsledky z chémie. Neprijali ma.
Chodil som na matematické gymnázium, takže ďalšia voľba bola jasná. Vybral som si štúdium na novom odbore matematika – manažment na bratislavskom „matfyze“. Časť vyučovania sme mali na Fakulte manažmentu UK a tam som zistil, že riadenie ľudí a procesov ma baví oveľa viac ako čistá matematika.
Psy vyhrali nad snowboardom
Ale prečo práve psy?
Mama hovorí, že som chcel mať psa od narodenia. Sen sa mi však splnil, až keď sme sa presťahovali do rodinného domu. Odvtedy som trávil každú nedeľu na cvičisku alebo v kynologickom klube.
Akurát počas zimy som sa viac venoval snowboardingu. Asi ako 16-ročný som si spravil kurz a trénoval som, dotiahol som to až k deckám, ktoré reprezentovali Slovensko vo freestyle. No keďže snowboarding je prudko sezónny, zvolil som nakoniec psíky.
Čo bolo na začiatkoch najťažšie?
Nemal som sa od koho učiť. Trh v tejto oblasti na Slovensku v podstate neexistoval. Vtedy mi veľmi pomohli rodičia, ktorí povedali: Choď sa to naučiť, kde chceš. Našiel som si v rakúskych Alpách pobočku svetovej akadémie beznátlakovej metódy cvičenia psov a po roku som sa tam naučil čo sa dalo.
Dodnes považujem toto vzdelanie za svoju najväčšiu konkurenčnú výhodu. Ale bojovať veľmi nemusím, pretože doposiaľ nie je okrem mňa na slovenskom trhu žiadny iný silný hráč v tréningu psov, ktorý by uvažoval podnikateľsky a budoval podobný biznis.
Rýchlo sa rozrastajúci biznis nemá na Slovensku obdoby
Čo to vo vašom ponímaní znamená?
Už keď som s manželkou Lenkou zakladal prvú malú firmu, vedel som, že nechcem len celý život trénovať psy na svojom cvičisku. Chcem firmu škálovať, tvoriť pobočky a ľudí, s ktorými by som vybudoval sieť. A na tomto cieli systematicky pracujem.
Ako dlho ste už na trhu?
Už je to 13 rokov.
Aké čísla dosahujú vaše spoločnosti pod značkou Doggie?
Mám viac firiem, primárne kvôli kostrbatej slovenskej legislatíve. Som spokojný, vybudoval som značku, ktorá dokáže v súčasnosti uživiť šesť rodín.
Vaše firmy v roku 2021 dosiahli tržby 150-tisíc eur. Môžete prezradiť, ako sa vám darilo vlani, prípadne aký rast by ste chceli dosiahnuť tento rok?
Vlani sme dosiahli tržby štvrť milióna eur, pričom väčšinu opäť reinvestujeme, aktuálne kupujeme novú nehnuteľnosť na rozširovanie hotela pre psy.
Tržby by mali v tomto roku presiahnuť 350-tisíc eur. Plánujeme vstúpiť na český trh a následne na rakúsky. Česká republika má svetové prvenstvo v objeme výdavkov na psíkov na osobu. Priemerný Čech míňa na domácich miláčikov najväčšie percento zo svojej výplaty.
Rozmary bohatých klientov
Kto v súčasnosti najviac využíva služby vašich firiem?
Prichádzajú k nám dve skupiny ľudí. Časť mojej klientely tvoria ľudia, ktorí patria výškou príjmov medzi top dve-tri percentá obyvateľstva. Tí očakávajú služby na úrovni amerických veľkomiest.
Čo to znamená?
V podstate by ste mali zabezpečiť akúkoľvek službu, ktorá je spojená s potrebami ich domáceho miláčika. Vziať psa k veterinárovi, do salónu pre psy, ubytovať ho, kým je majiteľ na dovolenke.
Ale mali sme už aj neštandardné požiadavky, napríklad ma klient poprosil, aby som zabezpečil fotenie psa v zahraničí. Viezli sme psíka tisíc kilometrov, aby sme ho nafotili v jedinečnom prostredí a vznikol z toho nádherný album v historickej väzbe ako veľmi osobný darček pre blízku osobu z rodiny.
Tiež som už vo vašom časopise rozprával o tom, že pracujem pre viacerých ľudí z Forbes rebríčka najbohatších Slovákov a učil som ich psíkov napríklad golfovú etiketu alebo dodržiavať pravidlá pilotnej prevádzky, aby pes vedel lietať privátnym lietadlom, nebál sa motorov a vedel, kam v lietadle smie či nesmie ísť.
Psíčkari svojim miláčikom doprajú
A čo tá druhá skupina klientov?
Väčšinu klientely tvoria bežní ľudia zo strednej triedy, ktorí majú radi psy a chcú im zabezpečiť vyšší štandard.
O aké služby majú záujem?
Zaplatia si pár hodín výcviku, vzdelávací kurz, niekedy psí hotel alebo škôlku, ak si to vyžaduje situácia. Veľká výhoda tohto sektora je, že ľudia vlastniaci psa sú často ochotní minúť na jeho potreby viac ako na vlastné dieťa.
To sa mi nechce veriť.
Ak by sme to previedli do absolútnych čísel a započítali skryté výdavky na školstvo a zdravotníctvo, tak, samozrejme, celkovo rodičia minú viac na deti. Ale pes má kratší životný cyklus ako človek a poistenie zvierat u nás takmer neexistuje. A ak tie výdavky potom prepočítame na roky života, vychádza to v prospech domácich miláčikov.
V čom teda ľudia psom najviac doprajú?
V priemere 40 percent výdavkov zhltne zdravotná starostlivosť, podobný podiel tvorí krmivo a zvyšná pätina sú služby – ako tie naše. To sú výcviky, strihanie, kozmetika, škôlka, doprava, venčenie, vôdzka a ďalšie vybavenie.
Počet psov na Slovensku neustále stúpa
Stúpa u nás objem výdavkov na psíkov?
Počas covidu vyleteli neuveriteľne hore, predtým aj v súčasnosti vidíme mierny medziročný rast. Výraznú zmenu však Slovensko zaznamenalo od konca 90. rokov. Dnes už veľká časť spoločnosti vníma zvieratá viac ako spoločenské než ako hospodárske a pracovné zvieratá.
Skúsite to ilustrovať na exaktných dátach?
Rastie napríklad počet domácností, ktoré chovajú psa. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR aj štatistík, ktoré máme od spolupracujúcich veterinárov. Takto z hlavy si spomeniem napríklad na štúdiu, ktorú si robila v roku 2012 sieť Pet Center. V Bratislave zaznamenali 45-tisíc registrovaných psov, v súčasnosti je ich viac ako 65-tisíc.
Očakávate boom záujmu a výdavkov na domácich miláčikov na domácom trhu?
Veľmi výrazný nie. Boom však bude v tom, že v horizonte zhruba piatich rokov začnú vstupovať na náš trh veľké zahraničné korporácie z tohto sektora. Bude to tvrdý konkurenčný boj.
Na Slovensku aktuálne fungujú dvaja veľkí hráči v oblasti retailu chovateľských potrieb – Super zoo z českého holdingu Dušana Plačeka a Pet Center, za ktorou je rodina miliardára Tomáša Chreneka. Príchod akých ďalších hráčov očakávate?
Okrem spomínaných dvoch veľkých hráčov v retaile treba spomenúť aj rýchlo rastúcu skupinu VetCare Group, ktorá sa špecializuje na veterinárnu starostlivosť. Zachytil som, že v tejto oblasti chce rásť aj Super zoo. A predpokladám príchod rakúskej skupiny Fressnapf, ktorej manažment musí vidieť, že ten slovensko-český trh je silný a budú chcieť časť z neho obsadiť.
Aký máte pre firmu dlhodobý plán?
Dlhodobý cieľ je jasný – vybudovať firmu do štádia, aby vôbec nepotrebovala môj čas a viedol ju tím manažérov. Ideálne by to mala byť firma, ktorú raz odovzdám deťom a zabezpečím ich do života.