Vedomie vlastnej hodnoty a sebaistota sú prvé dva výrazy, na ktoré narazíte, keď do slovníkového portálu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV zadáte slovo sebavedomie. Ak by ste ho chceli konkrétnejšie definovať, v princípe ide o výsledný pocit, ktorý máte sami zo seba, vysvetľuje klinická psychologička Lenka Rušarová, ktorá odpovedá aj na to, čo všetko ho ovplyvňuje a ako vplýva na výkon v práci.
Stabilné alebo nestabilné? Tak trochu oboje
Vaše emócie naplno zodpovedajú tomu, akou optikou na seba v živote hľadíte. „Pokiaľ si myslíte, že ste hodnotný, máte zo seba dobrý pocit. Ak ste presvedčený, že nemáte hodnotu, cítite sa zle,“ konštatuje odborníčka a dodáva, že sebavedomie nie je niečo, čo by ste dokázali priamo pozorovať alebo dokonca merať.
13 vecí, ktoré sa úspešní ľudia naučili v mladosti.
Dá sa však na nich zapracovať kedykoľvek
Rušarová vraví, že ide o stabilnú črtu vašej osobnosti, ktorá môže byť paradoxne zároveň aj nestabilnou. To závisí od životných situácií, v ktorých sa práve nachádzate. „Teda aj keď máte bazálne vyššie sebavedomie, môžete byť spochybnení, vaše sebavedomie môže klesnúť,“ zamýšľa sa klinická psychologička a dopĺňa. „Napríklad, ak sa vášmu podnikaniu prestáva dariť.“

O téme sebavedomia hovorí klinická psychologička Lenka Rušarová. Foto: Sona Maletz, Soda
S prirodzeným poklesom úrovne sebavedomia sa môžete stretnúť v prechodných životných fázach. Odborníčka poukazuje v prvom rade na pubertu a prechod zo stredného do staršieho veku. A naopak, na sile zase naberá predovšetkým od adolescencie po strednú dospelosť. Nižšie klinická psychologička približuje sebavedomie v reakciách na päticu otázok.
1. Prečo ho môžete rozdávať alebo prečo vám chýba?
Nezabúdajte na to, že ste bio-psycho-sociálne bytosti, pripomína Rušarová, podľa ktorej z 20 až 40 percent stoja za výsledným efektom vášho sebavedomia vrodené predpoklady. Napríklad taký neuroticizmus, čo vysvetľuje ako istú chúlostivosť nervovej sústavy. V takomto prípade ste úzkostlivejší a častejšie podliehate negatívnym pocitom.
Chcete byť úspešní? Nemíňajte svoju energiu na týchto 10 vecí
Ďalším faktorom, ktorý z veľkej časti ovplyvňuje formovanie vášho sebavedomia, sú externé vplyvy. Podľa klinickej psychologičky ide o dosiahnuté úspechy, budovanie kvalitných medziľudských vzťahov a tiež fakt, koľko pomyselných jaziev utŕžila vaša psychika. „Rolu nezohrávajú len zážitky z útlejšieho detstva. Zásadná pre stabilné sebavedomie je aj dobre zvládnutá fáza osamostatňovania sa na začiatku dospelosti,“ vraví Rušarová.
2. Čo ovplyvňuje, či ste (alebo nie ste) sebavedomí?
Odborníčka približuje, že so sebavedomím to nie je také jednoduché, ako keď si predstavíte, že A spôsobuje B. Možno hľadáte odpoveď na túto otázku, pretože by ste si ho chceli zvýšiť na želanú úroveň. Dôvodom podľa Rušarovej je, že si vysoké sebavedomie spájate s pozitívnymi pocitmi. Má to jeden „háčik“. „Nedá sa naočkovať ako vakcína voči neúspechu,“ dodáva.
Pokiaľ sa preto v živote slepo ženiete za čo najvyšším sebavedomím, z pohľadu odborníčky možno podliehate momentálnemu kultúrnemu produktu. To, či ho máte dostatok a je skutočne zdravé, ovplyvňujú okrem iného i stabilné a podporujúce vzťahy počas dospievania, ktoré sú aj primerane konfrontujúce, a tiež šťastie na priaznivé životné okolnosti. Problémy by vám spôsobilo, ak by ste si postupne vytvárali falošný obraz o sebe a vaše sebavedomie by bolo neadekvátne či nezaslúžené.
3. Prečo si nedokážete veriť?
Z dlhodobého hľadiska je to podľa Rušarovej spôsobené súhrnom vašich životných zážitkov a skúseností. Práve tie spôsobujú, že sami na seba hľadíte určitým spôsobom. A k tomu sa ešte pridružujú aktuálne vplyvy okolia. „Ak ste celkovo úzkostní, sústavne kritizovaní v rodine a potom vytláčaní z kolektívu, vaše sebavedomie je formované súčinnosťou negatívnych vplyvov,“ vraví klinická psychologička.
Chcete toho v živote dosiahnuť viac? Zbavte sa týchto 18 vecí
Všetky tieto okolnosti teda spôsobujú, že si pripadáte bezmocní, neefektívni a vopred očakávate odmietnutie. Tým sa to ani zďaleka nekončí, pretože vo vašom vnútri sa rozbehne kolotoč nepriaznivých myšlienok. Podľa odborníčky vás môže nižšie sebavedomie odrádzať, aby ste sa s radosťou a vervou pustili do nových projektov či úloh, v ktorých by ste mohli naozaj zažiariť a uspieť. Tieto možnosti vám pretekajú pomedzi prsty.
4. Ako súvisí s pracovným úspechom?
Podľa Rušarovej je absolútne prirodzené, ak vám úspech, vyriešenie problému alebo dokonca popularita v pracovnom kolektíve, navodia príjemné emócie. Ak je to naopak, aj vaše pocity sú opačné. „Táto opakovaná súvislosť pravdepodobne vytvára dojem, že výška sebavedomia nie je iba výsledkom, ale i príčinou úspechu,“ hovorí.
Klinická psychologička ďalej upresňuje, že výskumne sa výrazný vplyv sebavedomia na váš úspech a výkon nepreukázal. V skutočnosti je to práve naopak. To úspech posilňuje vaše sebavedomie. Z výskumov je podľa odborníčky jasné, že vďaka dostatku sebavedomia ste vytrvalejší, väčšmi sa spoliehate na vlastný úsudok, nenechávate sa odradiť chybami, viac sa v kolektíve vyjadrujete, nebojíte sa nesúhlasiť a odvážnejšie nadväzujete kontakty.
5. Kde je jeho strop a dno?
„Ak uvažujem o sebavedomí vertikálne, teda aké je vysoké a nízke,“ vraví Rušarová, „tak dnom by mohlo byť depresívne prežívanie seba a stropom nafúkaný falošný narcizmus.“ Mnohé o vás a vašom sebavedomí napovie aj to, ako rýchlo sa dokážete otriasť a spamätať z prípadného neúspechu v živote. Klinická psychologička poukazuje na fakt, že nie je celkom v poriadku, ak neváhate ani jedinú sekundu a proste idete ďalej, alebo sa zase stále vraciate k predchádzajúcim zlyhaniam.
Na vrchole nestrácajte kontakt s realitou
Ak ste vo svojej kariére úspešní, pravdepodobne máte dostatok sebavedomia, ktoré vám pomohlo dostať sa na špicu. Zároveň by ste mali byť v strehu, Rušarová hovorí, že postupom času môže vrcholová pracovná pozícia vyvolať narcistické, megalomanské alebo dokonca mesianistické správanie. O to celkom určite nestojíte. Hranicou medzi zdravým a nezdravým sebavedomím je podľa nej funkčnosť a kontakt s realitou.
Pokiaľ si chcete svoje sebavedomie zvýšiť a starať sa o to, aby ste oň len tak poľahky neprišli, mali by ste si v prvom rade kultivovať vzťah sami k sebe. Realistické vnímanie seba, odvahu priznať si chybu aj si ju vedieť odpustiť, prežívať hrdosť, keď sa niečo podarí. „Takto sa vaše sebavedomie stane skôr pevným aj pružným než iba silným, ale krehkým,“ upresňuje. A rozhodne sa nesnažte vysoké sebavedomie vnímať ako cieľovú destináciu, do ktorej by ste sa chceli a mali dostať.
Rušarová pripomína, že tento pocit, ktorý máte sami zo seba, neprestajne kolíše. Ideálny prípad vyzerá tak, že je kolísanie mierne a prispôsobené konkrétnej situácii, podľa horšieho scenára sa vaše priveľmi krehké sebavedomie nafukuje a následne vždy spľasne. Z pohľadu klinickej psychologičky je kľúčové, aby ste si udržiavali primerané a čo možno najstabilnejšie sebavedomie. Nech sa vám nestane, že pri čiastočnom neúspechu začnete razom spochybňovať celú svoju osobnosť a doterajšiu existenciu.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]