Novú životnú kapitolu začali ešte ako profesionálni cyklisti, keď voľný čas medzi pretekmi či tréningami využili na to, aby založili vlastnú firmu. Dvojčatá Martin a Peter Velitsovci sa netaja, že ich počiatočné predstavy o podnikaní vykazovali známky naivity. Uplynulo však takmer osem rokov a príbeh značky cyklistického oblečenia a doplnkov Isadore Apparel naberá na obrátkach. Počas uplynulého roka predali svoje produkty do viac než 70 krajín.
Obaja jazdili na Tour de France a slávne preteky použijú aj ako paralelu, do akej ligy by svoju značku cyklooblečenia radi dostali. Z rodinnej firmy bratov Velitsovcov, v ktorej stále pracujú aj rodičia či sesternica, by sa mal stať globálny hráč.
Stretávame sa v ich prvej kamennej predajni v Bratislave, ešte dokončujú nejaké papierovačky a Peter Velits sa po chvíli pýta, či sa môže pridať aj tretí, menšinový spoločník Tomáš Rosival. Ako finančný riaditeľ totiž dozerá na čísla a my sa o ne budeme zaujímať. V rozhovore potom zaznie aj to prelomové, ktoré by chceli dosiahnuť do dvoch rokov – ročný obrat 10 miliónov eur.
V akej životnej etape sme vás práve zastihli?
MARTIN: Pri fotografovaní som práve zistil, že musím manévrovať s panvou, aby som si zamaskoval brucho. (smeje sa)
PETER: Čo si doteraz nemusel robiť. Martin je vo fáze, keď už fotenie pre neho nie je jednoduché.
MARTIN: Ale vážnejšie by som povedal, že práve prežívame vzrušujúcu etapu.
V čom konkrétne?
MARTIN: Je to veľmi jednoduchá, skratkovitá paralela, ale prirovnal by som to k obdobiu, keď sme v cyklistike prešli k profesionálom do top tímov a začali jazdiť s hviezdami. Firmu sme rozbiehali ako amatéri, zažili si roky trápenia, a teraz sme vyrástli, získali investorov, vybudovali silný tím a poskočili do podobne vzrušujúcej fázy.
PETER: Súhlasím. Ale to, samozrejme, neznamená, že všetko ďalej už pôjde hladko a super.
MARTIN: Presne. Aj v cyklistike, keď sme povýšili do lepšieho tímu, to bolo ešte ťažšie. Väčšie nároky, tlak.
Foto: Ondřej Pýcha
PETER: Pred prvou investíciou cez platformu Crowdberry sme sa dobre nakopli, rozbehli. Aby sme však dokázali využiť „momentum“ a zatlačiť viac na pílu, pristúpili sme k navýšeniu kapitálu od investorov.
Dôvera investorov
Aby sme to vysvetlili: platforma Crowdberry umožňuje súkromným investorom vložiť peniaze do firiem výmenou za vlastnícky podiel. V prvom kole pred dvoma rokmi ste tak získali 1,2 milióna eur, v aktuálnom druhom kole ste stanovili cieľovú sumu ešte o štyristo-tisíc vyššiu. Hovoríte teda, že tie peniaze zvonku vašu firmu zásadne posunuli?
PETER: Boli dva zásadné momenty. Prvý, keď sme sa po športovej kariére mohli obaja s bratom venovať biznisu naplno a do firmy prišiel aj Tomáš Rosival. A druhým momentom bola práve tá investícia, ktorá nám umožnila realizovať naše plány.
Minimálnu čiastku od jedného investora ste určili na 10-tisíc eur. Získali ste okolo stovky menších investorov, ktorí vytvorili spoločnú eseročku a tá následne vstúpila do vašej spoločnosti Realdealcyclephile. Váš odhad, ako môže byť ich investícia výnosná?
PETER: Jej hodnota je už určite vyššia než ich vložené peniaze. Exit nastáva vtedy, keď príde väčší partner, ktorý odkúpi podiel od investorov, alebo sa predá celá firma.
MARTIN: Hodnota spoločnosti by sa mala odvíjať od tržieb a tie plánujeme zvýšiť na úroveň päťnásobku oproti obdobiu pred prvou investíciou.
TOMÁŠ: Teraz si v druhom kole berieme od investorov úročený úver, ktorý sa za určitých okolností môže premeniť na podiel v spoločnosti.
Tých 75 percent firmy zostáva čisto vo vašich rukách?
PETER: Vlastníme ich cez spoločnosť, v ktorej máme s bratom 94 percent a prizvali sme do nej aj Tomáša. Jemu patrí zostávajúcich šesť percent.
MARTIN: Náš cieľ je však taký, aby sme do dvoch rokov našli strategického investora. Buď fond, ktorý má skúsenosť z nášho segmentu a vedel by firmu rozvíjať, alebo nejakú skupinu investorov, ktorá napríklad vlastní niekoľko športových značiek.
PETER: To je náš preferovaný model, ale až najbližšie dva roky ukážu, ktorým smerom pôjdeme.
TOMÁŠ: Pre nás je dôležité dostať sa s ročnými tržbami na úroveň desať miliónov eur (v súčasnosti sú okolo štyroch miliónov), až vtedy totiž firma začína byť atraktívna pre strategického investora.
Učiť sa za behu
Už sa objavujú záujemcovia?
PETER: Mali sme viacero zaujímavých diskusií s potenciálnymi investormi. Napríklad s dvomi Američanmi, za ktorými sme aj leteli do Talianska. Vytvorili fond, mali zámer zastrešiť viacero cyklistických značiek, ale nevedeli sme nájsť zhodu. Navyše ani náš pocit z tých ľudí nebol taký, že by sme si sadli.
MARTIN: Ale každé takéto rozhovory nám niečo dali.
Napríklad? Aké skúsenosti ste získali?
MARTIN: Aké otázky nám kládli a my sme na niektoré v tom čase nevedeli odpovedať, no mali sme vedieť.
PETER: Stále sa učíme a komunikácia s potenciálnym investorom bola pre nás celkom nová situácia. Rozhovory sme viedli aj so záujemcami z Česka či zo Slovenska, ale do finálnej fázy sme sa neposunuli.
Kvôli čomu? Boli ste pre nich ešte malá firma?
PETER: Myslím si, že áno, v tom čase boli naše ročné tržby okolo 1,7 milióna eur. Neboli sme startup, ale ani dostatočne veľkí, aby im to dávalo zmysel.
Peniaze, ktoré ste vy vložili do rozbehu firmy, máte už späť?
MARTIN: Nie a ani sa neponáhľame, aby sme si ich všetky vyplatili.
PETER: Spolu sme tam vložili okolo 400-tisíc eur a tie si postupne vyberáme.
TOMÁŠ: Firma momentálne nie je nastavená na generovanie ziskov a vyplácanie dividend. Všetky zarobené peniaze a aj tie od investorov sa využívajú na marketing, lebo to je kľúčová oblasť, aby sme získavali nových zákazníkov. Je to na celom procese aj to najdrahšie.
Napríklad investície do médií typu Eurosport sú veľmi vysoké a návratnosť sa prejavuje s nejakým oneskorením. Na jeseň 2020 sme mali televíznu kampaň, počas troch týždňov Tour de France sme na spoty minuli 150-tisíc eur, ale na jar nám vyrástli tržby o viac ako sto percent.
PETER: To však bola iba jedna súčiastka kampane, ktorá sa aj s magazínmi a ďalšími printovými médiami vyšplhala až na čiastku 300-tisíc eur. Ale oplatilo sa.
Prebojovať sa so značkou na Tour de France
V čom vidíte pridanú hodnotu vašej značky?
PETER: Nechcem vyznieť namyslene, ale náš brand aj naša spoločnosť získavajú na popularite. A podarilo sa nám vybudovať skvelý tím zamestnancov.
MARTIN: Navyše máme luxus, že tím má zatiaľ len tridsať ľudí a vytvorila sa v ňom správna atmosféra. My sme najmä prišli s víziou, že chceme dať priestor šikovným ľuďom, aby sme sa v biznise kvalifikovali na Tour de France.
Postúpiť na Tour de France je dosiahnuť obrat desať miliónov?
MARTIN: Áno. Pri tých desiatich miliónoch sme už relevantná značka medzi ostatnými ďalšími desiatimi významnými cyklofirmami, lebo to nie je masový trh s miliardovými tržbami.
Koľko má značka Rapha, líder na trhu vo vašom segmente, ročný obrat?
TOMÁŠ: Okolo 120 miliónov eur.
MARTIN: Oni sú jasne najväčší, tržby ďalších veľkých hráčov sa pohybujú na úrovni 30 až 50 miliónov.
Približne aký objem peňazí predstavuje celý trh?
TOMÁŠ: To je ťažko presne povedať, lebo aj Nike či Adidas majú cyklistickú časť, alebo aj Decathlon.
PETER: Nahrubo odhadnem, že prémiový segment cyklistických značiek predstavuje ročný obrat okolo 500 miliónov eur a celý trh asi 1,3 miliardy eur.
Aké kroky musíte spraviť, aby ste sa s Isadore dostali na tú biznisovú Tour de France? Ročne v tržbách narásť o 50 percent?
TOMÁŠ: Áno – a dva roky po sebe.
Čo pre to treba urobiť?
PETER: Jednoznačne získavať nových zákazníkov. To je pre nás ultimátny cieľ. Z dát vidíme, že existujúci klienti sú k nám veľmi lojálni, ale pre rast potrebujeme zvyšovať počet tých nových. DACH región (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko) je pre nás najsilnejší, tvorí až 45 percent našich tržieb, nasleduje Slovensko s dvanástimi percentami.
Foto: Ondřej Pýcha
Najväčší potenciál na rast vidíme práve v Nemecku, kde je vyššia kúpna sila, vyššie percento ľudí, ktorí bicyklujú. Samozrejme, náklady na reklamu sú tam tiež výrazne vyššie. Juraj Pobjecký a ostatní naši marketéri vymýšľajú spôsoby, ako najefektívnejšie investovať peniaze, aby si nás v Nemecku ešte viac všimli.
700-percentný nárast
Výborne zafungovala vaša kampaň „Cycling Struggle“ inšpirovaná reálnymi cyklistickými skúsenosťami, ktorú ste nasadili na televíznej stanici Eurosport. Dokonca zvíťazila v prestížnej európskej súťaži efektivity v reklame Euro Effie. Využijete ju aj tento rok?
PETER: Áno. Pritom sa spot vysielal len dvakrát počas jednej etapy Tour de France, čo je relatívne málo. Myslíme si, že je to funkčná kampaň aj pre tento rok, navyše jej nasadenie chceme zvýšiť na štyri spoty za etapu.
O koľko sa tým zvýšia náklady?
TOMÁŠ: Zvýšia sa, ale nie dvojnásobne, lebo využijeme aj kratšie formáty. A zrejme ich nenasadíme počas Tour de France, lebo tá sa nám vlani až tak neosvedčila, a zameriame sa viac na skoršie preteky počas jari.
V roku 2020 ste si pritom kampaň počas Tour pochvaľovali, spustila výrazný záujem o značku, napríklad počet jej vyhľadávaní na googli vzrástol až o 700 percent. Čo sa stalo vlani?
TOMÁŠ: Je pravda, že na jeseň 2020 vyšla veľmi dobre, ale tam zohralo rolu aj to, že pre pandémiu sa dlho žiadne preteky nejazdili a Tour pritiahla ešte väčšiu pozornosť. Minulý rok sa však už jazdila vo zvyčajnom letnom termíne, čo je napríklad mimo nákupného cyklu.
PETER: Tour však mala aj vlani dobré čísla, ale nie také ako predtým. Ideme sa preto viac tlačiť na jarné klasiky alebo etapové preteky Paríž – Nice či Okolo Baskicka, ktoré nie sú najväčšie, ale beztak nazbierajú milióny divákov.
Bratislavský hub
Vlani ste otvorili prvú predajňu a komunitné centrum Isadore Community Hub v Bratislave, ktoré sa nachádza v zrekonštruovanej budove Pradiarne 1900 v areáli bývalej Cvernovky. Uvažujete nad niečím podobným aj povedzme v Berlíne?
PETER: Nezisťovali sme si výslednú cenovku, ale určite by sa to nedalo porovnať s Bratislavou. TOMÁŠ: Bolo by to minimálne dva a pol krát drahšie.
Nehráme sa na ekoaktivistov, ale snažíme sa robiť veci najlepšie, ako vieme, a nerobiť „bordel“ na planéte. So stopercentnou recyklovanou líniou sme prišli ako prví.
Koľko stál bratislavský hub?
PETER: Približne 100-tisíc eur. Lenže v Bratislave máme silnú zákaznícku bázu, vyše tisíc stabilných klientov, už druhý mesiac po otvorení v septembri si na seba predajňa vedela zarobiť. To by sme v Berlíne nedokázali. Uvažujeme však, že podobný hub vybudujeme vo Viedni alebo v Prahe. Chceme tam však vstúpiť štýlom, že najskôr si v meste vytvoríme komunitu a až následne prídeme s vlastným kamenným obchodom. Aj prieskumy nám totiž ukazujú, že ľudia sa o nás najčastejšie dozvedia od známeho.
MARTIN: Už sme si aj prepočítavali, akú klientskú bázu si v tých mestách potrebujeme vytvoriť, aby sa nám investícia do hubu vyplatila. Vo Viedni a v Prahe je to okolo dvetisíc zákazníkov.
Máte v ponuke produkt, taký „otvárač dverí“, ktorý si nový zákazník zvyčajne kupuje ako prvý?
MARTIN: Ponúkame prémiové produkty vyrábané z vysoko kvalitných prírodných a technických merino materiálov. Máme však viaceré cenové línie, aj pre ľudí, ktorí sa s našimi výrobkami len zoznamujú a nechcú ešte toľko investovať. Najpredávanejšie sú však cyklistické kraťasy a línie merino dresov.
TOMÁŠ: Z top 10 najpredávanejších produktov bude asi šesť čiernych kraťasov.
MARTIN: Tie majú aj vysoké hodnotenia od zákazníkov. Nešetríme totiž na výrobných nákladoch, nekúpime materiál za dve eurá, ale radšej kvalitný, ktorý je násobne drahší. Navyše vieme, že ak nefungujú kraťasy, tak zážitok so značkou je zlý. Je to náš najdôležitejší artikel.
PETER: Keďže sme si v nich svoje odsedeli, snažíme sa ich navrhnúť tak, aby boli maximálne pohodlné.
MARTIN: A náš dizajn je celkovo konzervatívnejší, neponúkame nič výstredné alebo extravagantné. Vychádzame z našej estetiky, čo by sme si my sami obliekli.
TOMÁŠ: V tomto roku však nastane revolúcia, lebo budú aj farebné kraťasy.
PETER: Čierne kraťasy sú pre nás klasika, ktoré budú „pasovať“ každému, biele sú, naopak, „no go“, neexistuje. S Tomášom sme už nejaký čas Martina presviedčali, aby sme šli do väčšej variácie farieb, prichádzala s nimi totiž aj konkurencia. Ale on odmietal – naše budú čierne! Konečne sa nám ho však podarilo zlomiť.
Ako to prebiehalo?
MARTIN: Jednoducho som prekonal predsudky a akceptoval aj spätnú väzbu.
Dôraz na ekologický prístup
Akú rolu hrá vo vašom biznise to, že ste „zelená firma“?
MARTIN: Dávame dôraz na funkčnosť, štýl, ekologický prístup a udržateľnosť výroby. My sme však nikdy neplánovali, že budeme „zelená firma“. Robili sme jednoduché rozhodnutia, ktoré sa nám zdali správne.
PETER: Ako profesionálni cyklisti sme napríklad dostávali veci, po ktorých zostala hŕba vrecúšok a nám trhalo srdce pchať ich do koša. Povedali sme si: robme to inak, prinesme iný zážitok. Naše produkty sme začali baliť do škatúľ z recyklovaného papiera a teraz ich dokonca dávame do ľahkých vrecúšok z materiálu, ktorý sa rozloží v komposte. Neskôr sme zase prišli s dresom vyrobeným z PET fliaš.
MARTIN: Alebo som trištvrte roka pracoval na tom, či sa z recyklovaných materiálov dajú vyrobiť aj kraťasy, ktoré dovtedy nikto týmto spôsobom nerobil. Aj sa nám to podarilo, no tiež sme si uvedomili, že udržateľnosť treba aj lepšie komunikovať – že to robíme autenticky, dlho a inak než ostatní.
PETER: Je tiež fakt, že cykloindustry trendy často len dobieha, my sme si aj kládli otázku, prečo s recyklovanými materiálmi neprišli ako prví veľkí hráči. Lenže oni si šli to svoje a až teraz ich začínajú pridávať do portfólia. Ale je zaujímavé, že v každej krajine pri našej značke zafunguje niečo iné. Na Slovensku sú to naše mená, v Nemecku je zase dôležité, že sortiment vyrábame v Európskej únii. A povedzme v Japonsku našich partnerov najviac zaujalo, že sme s Martinom viackrát absolvovali Tour de France.
Vzťah k ekológii vám však napríklad dopomohol k spolupráci s veľkou sieťou Decathlon.
PETER: To áno, oni sa do svojho e-shopu snažili zaradiť hlavne značky zamerané na prémiovejšiu klientelu a na udržateľnosť. Po rozbehu na belgickom trhu sa Isadore Apparel cez reťazec
predáva aj vo Francúzsku, Nemecku, Španielsku či v Portugalsku.
TOMÁŠ: Ale treba dodať, že tie predaje tvoria asi len jedno percento našich tržieb.
Stále platí, že väčšinu oblečenia, ako sú vrchné diely či dresy z merino materiálov, vám šije púchovská Makyta?
MARTIN: Áno, ale z kapacitných dôvodov nám nátelníky a spodnú bielizeň šije textilka v Drietome a spolupráce máme aj s fabrikami v Litve, Taliansku a v Portugalsku.
Vy ste vnútorne presvedčení, že ste „zelená firma“?
MARTIN: Nehráme sa na ekoaktivistov, ale snažíme sa robiť veci najlepšie, ako vieme, a nerobiť „bordel“ na planéte. So stopercentnou recyk- lovanou líniou, ktorú sme nazvali Alternative, sme pred štyrmi rokmi prišli ako prví. Teraz je už pravidlo, že sa pre nový produkt najskôr snažíme nájsť materiál z recyklovaných zdrojov a až potom sa pustíme do jeho výroby.
Obliekanie profesionálov
Nastal už čas rozmýšľať aj nad tým, aby ste obliekali tím v profipelotóne?
MARTIN: Určite ide o formu reklamy, ktorá by nám mohla významnejšie pomôcť.
PETER: O podpore nejakého profitímu sa rozprávame čoraz intenzívnejšie. Navyše by sme vedeli využiť aj naše kontakty, vieme, ako v tímoch všetko funguje a čo by sme mohli urobiť lepšie. Ak takú spoluprácu chceme uskutočniť v roku 2023, máme asi pol roka, aby sme sa rozhodli.
Cyklisti Velitsovci
PETER VELITS je štvornásobným majstrom sveta – trikrát v tímovej časovke a raz v individuálnych pretekoch do 23 rokov. Ako prvý Slovák obsadil v konečnom hodnotení pretekov Grand Tour pozíciu na stupňoch víťazov, na Vuelta a Espaňa 2010 skončil na treťom mieste, neskôr sa pre doping súpera posunul na druhé miesto. Tour de France sa zúčastnil šesťkrát.
MARTIN VELITS patril k juniorskej svetovej špičke, po prechode do profesionálnej cyklistiky plnil úlohu pomocníka hviezd – domestika. Vo World Tour jazdil za Milram, HTC a Quick-Step. Štartoval na všetkých troch Grand Tour, absolvoval sedemkrát Vueltu, raz Giro d’Italia a raz Tour de France.
Čo hovorí za a čo proti? Proti zrejme bude finančná náročnosť…
PETER: Áno, proti je cena. A tiež je dôležité zvoliť správny tím. Nechceme ísť do žiadnych „béčkových“, ani do takých, s ktorých pozadím by sme sa nevedeli stotožniť.
MARTIN: Dôležitý je tiež mix ostatných sponzorov a aj to, z akej krajiny tím pochádza, či ide o pre nás zaujímavý trh. Ale vidíme, že takéto spojenie sa vydarilo českej značke Kalas, ktorá oblieka tím Alpecin-Fenix a ťažila aj z toho, že tam vyrástol šampión Mathieu Van der Poel. My sme v štádiu, že sme oslovili agentov, kttrí s nami spolupracovali počas kariéry, aby nám urobili zoznam tímov, ktoré by s nami boli ochotné rokovať a ktoré, naopak, nemajú záujem.
TOMÁŠ: Musíme si všetko vyhodnotiť, aby to malo zmysel. Lebo povedzme si: koľko fanúšikov vie povedať, ktorý dres daný cyklista oblieka? PETER: Isté však je, že budeme podporovať jeden tím, ktorý v Amerike jazdí gravelové preteky, teda preteky na štrkových cestách, ktoré sa stávajú čoraz populárnejšie. Nepôjde však o priamu ekonomickú podporu tímu, jazdcov budeme len obliekať.
Koľko peňazí si profitím v cestnej cyklistike asi môže vypýtať?
MARTIN: V prípade takého Quick-Stepu to ročne môže byť aj pol milióna eur. A pri ďalších tímoch v top 10 treba počítať s čiastkou okolo 250 tisíc eur plus náklady na oblečenie. To znamená, že nám pošlú možno tisícpoložkový zoznam a my utratíme ďalších 150 tisíc len na materiál. Beztak sme však stále iba na začiatku, keďže o našej spolupráci treba dať aj vedieť. Vychádza to asi tak, že tretinu celkových nákladov má tvoriť samotný sponzoring a ďalšie dve tretiny pôjdu na kampaň a komunikáciu.
Foto: Ondřej Pýcha
Ovplyvnilo nejako podnikanie váš súrodenecký vzťah?
PETER: Hádame sa stále rovnako.
MARTIN: Zostalo nám, že si vieme veci povedať na rovinu a veľmi intenzívne. A z tej slovnej prestrelky sa aj rýchlo oklepať. Ľuďom zvonku sa môže zdať, že ideme až do veľmi osobných vecí, ale ani jeden z nás to neprenesie do roviny, aby sa narušil bratský vzťah.
PETER: V rodine nás aj upozorňujú, že „chalani, my vieme, ako sa spolu rozprávate, ale ostatní to nemusia tak chápať“. Preto môžu mať kolegovia pri našej výmene názorov pocit, že sa firma rozpadá. (smeje sa)
To by zaskočilo aj nás, pôsobíte pokojným dojmom.
PETER: Veľakrát sa nevieme dohodnúť, a keď to už prerastá cez hlavu, tak sa obrátime na Tomáša, aby rozhodol on.
MARTIN: Pre ľudí zvonku to býva šok, keď naša diskusia začne mať tú správnu teplotu a potom jeden buchne dverami a je koniec.
Je nejaká typická téma na tieto hádky?
PETER: Nie. To je na tom pekné, že vždy ide o niečo nové. (smeje sa)
MARTIN: Ja by som povedal, že najviac sa pochytíme na maličkostiach, pri strategických a zásadných veciach pomerne rýchlo dospejeme ku konsenzu.
Paralely športu a biznisu
Z vašej skúsenosti: Naučil vás šport niečo do podnikania? Alebo je také prirovnanie len klišé?
PETER: Za mňa naučil. Človek veľakrát vidí, že sa v biznise nedarí, nejde to dobre. Ako v cyklistike – snažíte sa, trénujete, ale preteky vám nevychádzajú. Potom však z ničoho nič nastane obrat. Príde mi to podobné.
MARTIN: Ale zober si, že iks superúspešných podnikateľov zažíva podobné vrcholy aj pády a nikdy nemali žiadne skúsenosti so športom.
TOMÁŠ: Ak sa niečomu venujete naplno, tvrdo trénujete, v dlhodobom horizonte to bude mať vždy zmysel. Výsledok sa dostaví.
V podnikaní sa zlepšujete najmä tým, že zbierate skúsenosti, alebo sa snažíte aj aktívne vzdelávať?
PETER: Nám v prvom rade pomohli ľudia, ktorých zamestnávame. Sú to skvelí špecialisti, bez nich by sme boli oveľa menej úspešní. Ja sa učím najmä od nich.
MARTIN: Ja mám celkom peknú knižnicu podnikateľskej literatúry. Občas niečo kúpim aj Petrovi, čo však zvyčajne namiesto neho prečíta Tomáš a potom sa spolu o tom rozprávame. Ale ja sa snažím čítať aj odborné knihy.
PETER: Ja sa to snažím skôr „navnímať“.
Pri tvorbe vašich produktov, ich dizajnov, je to čisto pocitová záležitosť?
MARTIN: Funguje to tak, že ja sa produktu najskôr istý čas venujem, snažím sa do neho vložiť skúsenosť z cyklistiky. Ako má byť funkčný, ako má vyzerať, hľadám a skúšam materiály, z ktorých by sme ho vyrobili. V druhej fáze však nastupuje spolupráca s našou kolegyňou, vyštudovanou dizajnérkou.
Introverti v podnikaní
Spomínali ste, že ste skôr introverti, neviete sa predať. Keď príde čas, aby ste presvedčili strategického investora, nenajmete si externého človeka, aby vás odprezentoval?
TOMÁŠ: Sami si to uvedomujeme. Na stretnutí zaznie otázka, kedy budeme stomiliónovou firmou a nám beží v hlave, že čo my vieme, takou asi ani nebudeme.
MARTIN: Zase si myslím, že na druhej strane stola by nemali sedieť ľudia, ktorí nás chcú vidieť ako jednorožca. Bola by to strata času pre nich aj pre nás.
Uvažujete, že by ste vyrábali aj iný sortiment než cyklistické oblečenie?
PETER: Nateraz nie.
TOMÁŠ: Ale možno sa o tom raz pohádajú… Zárodky už boli.
MARTIN: Myslím si, že cyklistika ponúka mnoho žánrov a cenových hladín, ktoré sme ešte zďaleka nevyčerpali. Nemá pre nás zmysel, aby sme sa teraz púšťali do oblečenia na beh či triatlon. PETER: Ja som navrhoval, či sa nepozrieme aj do iných sfér. Lenže argument bol, že v cyklistickom segmente ešte nie sme vyčerpaní, len nás ľudia dostatočne nepoznajú. Dal som za pravdu Martinovi, ak by sme totiž otvorili ďalšiu oblasť, začíname so značkou úplne odznova. Opäť musíme dávať zákazníkom vedieť, že tu sme.
Takže cesta na najbližšie obdobie je 50-percentný ročný rast tržieb s produktovým portfóliom, ktoré máte, postúpiť s ním na Tour de France a vyhrať etapu.
PETER: Presne ako ste to zhrnuli.
Článok vyšiel v magazíne Forbes vo vydaní marec 2022. S Velitsovcami sa rozprávali redaktor Forbesu Jaroslav Hinšt a šéfredaktor Juraj Porubský.
