Sieť Edo-Kin, ktorá ponúka suši či ázijskú kuchyňu, vybudovali Karol Gálik a Michal Šramko pred jedenástimi rokmi na kolene. Aktuálne majú za sebou celkom nové skúsenosti. Vystúpili v televíznej šou, ale aj prvý raz v histórii zatvorili niekoľko pobočiek a hľadali im výnosnejšie adresy.
Obaja majitelia hrali vrcholový tenis, nastupovali proti sebe na turnajoch, skamarátili sa a napokon spolu začali aj podnikať. V súčasnosti má Edo-Kin sedem prevádzok, 80 zamestnancov a ročné tržby presahujúce tri milióny eur.
Utajený šéf
Rozprávanie začíname pri televíznom projekte a Karol Gálik približuje, že boli prvým reštauračným konceptom, ktorého zástupca v reality šou Utajený šéf vystúpil. Keď ich z Markízy oslovili, či by mali záujem, vyhodnotili si, že by mohlo byť zaujímavé ukázať zákulisie ich fungovania a zároveň si spraviť akýsi televízny „mystery shopping“, ktorý preverí kvalitu ich služieb.
V samotnej šou ide o to, že vysokopostavení manažéri vymenia svoje kancelárie za prácu na najnižších pozíciách vo vlastnej firme. Na päť dní sa v prestrojení začlenia medzi zamestnancov a zistia, čo by sa možno inak nedozvedeli.
V epizóde vystúpili obaja majitelia, postavu šéfky v utajení však na seba zobrala generálna manažérka Simona Rybárová, ktorá vo firme pôsobí od jej založenia a je aj priateľkou Karola Gálika. Skúsila si prácu čašníčky, prípravu polievok aj vo výrobe balila suši sety.
Spolumajiteľ siete Edo-Kin Karol Gálik. Foto: archív reštaurácie Edo-Kin
„Budovať sieťový koncept je v gastre zložité,“ nadväzuje Karol Gálik. „Čím viac sa rozpínate, tým je náročnejšie držať na všetkých prevádzkach vysokú latku kvality a konzistentnosť procesov. Ide totiž o dlhý reťazec, v ktorom sú dodávatelia, kuchári či čašníci. Niečo zhora nastavíte, ale ťažšie zachytíte, ako vaše zadania bežia v praxi. Preto sme si povedali, že prostredníctvom televízie zistíme, kde máme problémy a čo nám uniká.“
Značku pozná najmä Bratislava
Vraví, že našťastie nič nad rámec bežných chýb neobjavili. Išlo o veci ako skvalitnenie servisu alebo si napríklad personál v kuchyni zľahčoval prípravu suši a rolky nesprávne napichoval na vidličku.
Interiér prevádzky v bratislavskom Centrale. Foto: Edo-Kin
Karol Gálik dokresľuje, že doposiaľ značku Edo-Kin poznajú predovšetkým Bratislavčania, keďže okrem jednej prevádzky v Piešťanoch sa zatiaľ všetky ostatné nachádzajú v hlavnom meste. Ako sa neskôr dočítate, tieto počty sa budú meniť. Vystúpenie v šou im navyše umožnilo odprezentovať svoj koncept do celého Slovenska.
Pousmeje sa, že pozitívny dopad pocítili aj na zvýšenej návštevnosti. „Celkovo to bola zaujímavá skúsenosť, môžem ju len odporučiť. Akurát si na ňu treba vyčleniť dosť času,“ dopĺňa.
Mínus tri prevádzky
Vo svojej histórii doposiaľ zažíval Edo-Kin len rast, ostatný rok sa však rozhodli z desiatky prevádzok tri zatvoriť. Najväčšie sklamanie pociťuje Karol z konca pobočky v bratislavskom Sky Parku, ktorá fungovala iba dva roky.
„Mali sme od nej veľké očakávania, mala byť našou vlajkovou loďou,“ hovorí spolumajiteľ siete. „Pri získaní nájmu sme museli prejsť výberovým konaním, vložili sme do výstavby veľa peňazí, ale napokon sa to pre gastro biznis ukázalo ako miesto duchov.“
Po piatich rokoch zavreli aj pobočku v petržalských Slnečniciach a z dvoch prevádzok v Centrale nechali len jednu, keď odtiaľ stiahli streetfoodový projekt Aziakju postavený na ázijských grilovaných jedlách.
„Súvisí to aj s dopadmi pandémie či vojny na Ukrajine,“ približuje podnikateľ. „Najmä sme si uvedomili, že vo svojom portfóliu nemôžeme dlhšie dotovať nerentabilné prevádzky. Pri našej veľkosti stačí mať takých len pár a môžu ublížiť celej firme. Berieme to však ako cennú skúsenosť, naučila nás, na čo si máme v budúcnosti dávať väčší pozor.“
Výnosný Tyršák či Bory
Obaja majitelia sa od začiatku držali filozofie, že čo zarobili, to investovali do otvorenia ďalšej pobočky a nevyplácali si peniaze do vlastného vrecka.
Podľa ich skúseností sa náklady na výstavbu jednej prevádzky pohybujú na čiastke okolo 350-tisíc eur. Následnú návratnosť je vždy zložité odhadnúť, môže sa pohybovať od dvoch až do siedmich rokov, alebo sa teda nemusí uchytiť vôbec.
Z menu ázijskej reštaurácie Edo-Kin. Foto: archív reštaurácie Edo-Kin
Vyskakujú však aj príjemné prekvapenia, akým bol ich streetfoodový projekt na bratislavskom Tyršáku, kde sa náklady vrátili za jediné leto. Gálik tiež vyzdvihuje nákupné centrum Bory, ktoré zachytáva veľkú spádovú oblasť a zvlášť silné má aj víkendy.
Rozšíria sa aj do Zvolena
Hoci boli nútení svoju sieť stenčovať, v najbližšom období by sa mala opäť rozrásť. V hlavnom meste majú pribudnúť dve nové prevádzky. Jedna bude neďaleko Národného futbalového štadióna a miesto druhej zatiaľ prezrádzať nechcú.
„Myslím si, že tým by sme v Bratislave už takmer naplnili náš potenciál,“ vraví Karol Gálik. „Keď sú pobočky blízko seba, len si zbytočne konkurujú. Možno by sme však ešte boli ochotní uvažovať o Petržalke či oblasti nákupného centra Avion.“
Ich záujem smeruje do iných miest, aj tých menších, obzerajú sa po celom Slovensku. Najnovším projektom bude prevádzka vo Zvolene v priestoroch tamojšieho Europa Shopping Centra. Nájomnú zmluvu už majú podpísanú a otvoriť by mali v prvom kvartáli roku 2024.
„Chýba tam ponuka suši a v meste je po ňom dopyt,“ vysvetľuje výber lokality. „Navyše sme získali priestory v dobrej lokalite a za rozumných podmienok. Chystáme veľkú kampaň v rámci otvorenia a Zvolen bude pre nás aj určitým lakmusovým papierikom nakoľko môžeme uspieť mimo Bratislavy.“
Rozširovať svoj záber však nechcú za každú cenu, lokality aj ich potenciál si plánujú detailnejšie analyzovať. Pri raste sú navyše otvorení aj vstupu investora, niekoľko ponúk práve vyhodnocujú.
