Bohumila Říhu a Vladimíra Brůnu spojila najvyššie položená strojárska továreň Česka. Cesta k jej dnešným číslam však nebola vôbec jednoduchá.
Prvé, čo vás zarazí, keď vyjdete na poschodie rozľahlej továrne, je klavír. V strojárskej firme, navyše vysoko v horách, ho človek nečaká. Tento klavír tu nie je len tak náhodou: pripomína, aké to niekedy je, keď si človek chce splniť sen. Keď si za ním ide naplno a ide takpovediac all in. A aké to je, keď sa všetko nepodarí na prvý raz a namiesto toho najskôr príde poriadna búrka.
Ale teraz už je pokoj. Búrka je zažehnaná. O poschodie vyššie ide naplno výroba automatizačných strojov firmy ISOS, na bielej tabuli kúsok od klavíra sú rozpísané mená jej veľkých zákazníkov od Nestlé po Hopi, v miestnosti cez chodbu sedia strojári, vývojári aj programátori, ktorí navrhujú, konštruujú a vyvíjajú algoritmy i stroje skladané dohromady o poschodie nižšie.
Foto: Forbes Česko
Okolo klavíra svižným krokom prejde jeho majiteľ Bohumil Říha, dôjde až na koniec chodby do svojej kancelárie, sadne si do kresla, srdečne sa usmeje a začne rozprávať príbeh o svojom sne, o biznise vysoko v horách, o priateľstve, ktoré sa pri ňom zrodilo, aj o veľkých plánoch, ktoré už nemá žiadna búrka zastaviť.
Silný textilný priemysel hlboko v horách
Už len dostať sa sem pritom býva v zime ťažká skúška. Posledných pár stoviek metrov od hlavnej cesty križujúcej krušnohorskú obec Pernink vedie cesta po snehovej pokrývke priamo nahor až k najvyššie položenej strojárskej továrni v Česku. Teda – žiadne rebríčky ani štatistiky na toto nie sú, ale odvažujem sa to tvrdiť. Predsa len sme deväťsto metrov nad morom.
Rozľahlá funkcionalistická budova, kde sa vyrábal textil už za prvej republiky a za komunizmu tu šili prikrývky, má dnes len ťažko pochopiteľnú polohu. Predtým však dávala veľký zmysel: v Perninku na severozápade Česka bolo hneď niekoľko textilných firiem, miestny priemysel bol silný a jeho spojenie so svetom a obchodom zaisťovala železničná trať nachádzajúca sa len kúsok nad továrňou – s druhou najvyššie položenou stanicou v Česku. Nákladné vlaky, ktoré sem zvážali tovar, už sem však dávno nejazdia.
Do fabriky, na ktorej stále bledne reklama na bývalú textilku, dnes musia dochádzať nákladné autá. „Samozrejme, že to je veľký problém. Často sem ani nevyjdú, keď napadne sneh. Zima je veľmi zložitá,“ hovorí k téme unikátnej polohy Bohumil Říha. Ale ak všetko pôjde podľa plánu, už na budúci rok by tieto problémy riešiť nemusel. Firmu chce z fabriky presťahovať do nižších polôh, bližšie ku Karlovým Varom, a na pôvodnom mieste by mal postupne vzniknúť apartmánový hotel.
Ako von z problémov
„Jar vyzerám ako zmilovanie,“ smeje sa muž, ktorého pár snehových vločiek a kamióny uviaznuté pod kopcom len tak nerozhodia. Veď práve kríza a ich riešenie boli dlho tým, čo ho živilo.
Roky pracoval ako krízový manažér, ktorý postavil na nohy množstvo firiem. Kde iní videli problém, on hľadal riešenie a cestu, ako z problémov von. A darilo sa mu. Lenže po rokoch, keď zachraňoval podniky pre ostatných, si čoraz častejšie hovoril, prečo vlastne nezachráni a nepostaví nejakú firmu sám pre seba? Navyše to určite zvládne aj s väčším výnosom. To je predsa nápad!
Na scénu dorazila náhoda. „Začalo to príznačne. Išiel som na pohreb strýka a stretol tam bratranca, ktorý tu pracoval a hovoril mi, že firma je na tom zle a či sa nechcem s majiteľmi pobaviť, keď robím ten krízový manažment,“ spomína Bohumil Říha na začiatok svojej cesty k ISOS.
Čoskoro sa ukázalo, že majiteľ nemá záujem o pomoc, ale chce firmu radšej predať. Potom už šlo všetko veľmi rýchlo. Kontrola účtovníctva firmy nenašla žiadne vady, zákazky boli, firma bola síce v malom, ale predsa len nejakom pluse. Ďalej nebolo veľmi čo riešiť.
Plán bol jednoduchý: Říha firmu kúpi, ale naďalej bude pokračovať so svojím poradenstvom a školeniami. A na vlastnú firmu v Perninku bude len dohliadať a riadiť ju na diaľku.
Paráda. V januári 2020 podpísal kúpnu zmluvu. A potom prišla búrka.
Predchádzajúci majiteľ účtovníctvo poriadne prikrášlil.
„Najskôr som zistil, že som kúpil firmu, v ktorej už väčšina zamestnancov dostala výpoveď a mali zostať už len jeden mesiac. Ukázalo sa tiež, že majiteľ poriadne prikrášlil účtovníctvo a firma nebola v malom pluse, ani na nule, ale v razantnom mínuse, preto padol aj prisľúbený úver v banke,“ spomína Říha.
Aby toho nebolo málo…
Mohol kúpu vrátiť a dostať svoje peniaze späť, ale do firmy sa už zamiloval. Obišiel zamestnancov a presvedčil ich, aby zostali. Máte pocit, že toho bolo už dosť? Kdeže. O pár týždňov neskôr do Európy vletela pandémia koronavírusu. Svet sa zavrel, biznis zasekol. Komponenty z Číny viseli v prístavoch a hotový tovar sa nedal odovzdať zákazníkom.
Čo, ak nie toto, je infarktová situácia? „Neuveriteľný stres, aký som dovtedy nepoznal,“ hovorí Bohumil Říha. „Predal som dom, aby som to mohol udržať. Povedal som si, že raz v živote zariskujem a pôjdem all in. Preto tu mám aj klavír, ktorý som mal predtým doma. Bol som v situácii, keď som mal na účte 64 korún (dve eurá) a druhý deň mali byť výplaty rádovo vo výške 1,2 milióna (47-tisíc eur),“ spomína.
Foto: Forbes Česko
Foto: Forbes Česko
Okamžite začal volať zákazníkom, zisťoval, kde a aké má firma pohľadávky, a vyžadoval zaplatenie záloh. „Platobná morálka bola strašná, ale v čase covidu, keď boli sami v problémoch a nemali peniaze, to bolo ešte horšie,“ opisuje a je na ňom aj teraz poznať, aké to boli nervy. Mimochodom, tie výplaty zaplatil včas, ako hovorí jeden zo zamestnancov v dielni.
Posedná rana bola rana záchrany
Říha išiel naplno. Vstával každý deň o štvrtej, o piatej bol vo firme, tvrdo pracoval do deviatej, potom išiel ku klientovi, kde ďalej pracoval ako krízový manažér, tam bol do večera. Ďalší deň znova. A znova.
Že už stačilo? Na prvý pohľad prišla ešte jedna rana, ktorá však podnikateľov v najťažšej chvíli nakoniec podporila. Říha mal pôvodne prisľúbené, že okrem firmy kúpi aj budovu, v ktorej ISOS funguje. Len potreboval ešte trochu času, aby sa otrepal a dal dohromady potrebné financie. Keď vtom mu zazvonil mobil.
„Dobrý deň, kúpili sme budovu, v ktorej sídlite, ale nebojte sa, chcem sa dohodnúť. Môžem za vami prísť?“ pýtal sa hlas na druhej strane. Nechýbalo málo a Říha by od hnevu vyhodil mobil oknom svojej kancelárie. Keď to dnes rozpráva, sedí muž z druhej strany telefónu vedľa neho a pobavene sa usmieva.
Investor a podnikateľ Vladimir Brůna, ktorý továrenskú budovu v Perninku kúpil, chcel pôvodne len investovať a počítal so slušným výnosom v podobe mesačného nájmu. Obaja muži sa na nájme nakoniec dohodli a aj ľudsky si sadli. Brůna postupne jazdil do Perninku častejšie a častejšie, miesto si obľúbil, kúpil v okolí ďalšie nehnuteľnosti a dokonca aj zjazdovku, ktorá je hneď vedľa továrne.
Od biznisu v kríze k priateľstvu
S Bohumilom Říhou sa postupne spriatelili. Keď potom ISOS ťažko zasiahol koronavírus, firma aj jej majiteľ boli na pokraji síl. V tej chvíli Brůna do firmy majetkovo vstúpil a spoločnosť v ťažkej dobe finančne podržal. „Niektoré priateľstvá vznikajú na bojisku,“ hovoria dnes obaja.
Vladimir Brůna | Foto: Forbes Česko
Žiadna búrka ale netrvá večne. A aj táto utíchla. Absolútne nasadenie, drina a vstup investora sa začali vracať a vyplácať.
Firma sa postavila na nohy, Říha ju s Brůnovou podporou dostal do plusu a krivka predajov aj zisku začala postupne kresliť tú vytúženú hokejku. Vlani dosiahol ISOS zisk viac ako 10 miliónov korún (takmer 400-tisíc eur) a presťahovanie do nových priestorov ho ešte ďalej nakopne. Plán? Dostať sa na polmiliardový obrat (2 milióny eur).
„Automatizácii veľmi veríme, pretože je čoraz ťažšie zohnať aj nekvalifikovanú pracovnú silu. Nahrádzame teda ľudí, ktorí sa už aj tak dnes ťažko zháňajú,“ vysvetľuje Brůna.
Špičková automatizácia
„Všetky stroje, ktoré vyrábame, sú na mieru,“ hlási hrdo Říha, ktorý v sebe nezaprie vzdelanie strojára, a nadšene vysvetľuje, ako ktorá mašina funguje. Celý proces od prvého nápadu až po kompletný stroj býva hotový behom pár mesiacov. Automatizačné linky, ktoré v Perninku vyvíjajú a vyrábajú, si od Isosu kupuje napríklad Nestlé, Hopi, Synthesia, Vishay, Carla, mliekarne Accom a mnoho ďalších firiem väčšinou z potravinárskeho, chemického a farmaceutického priemyslu.
Najväčší potenciál však vidia v prvom spomínanom odbore. Lacná pracovná sila už dochádza a nahradiť ju tak môžu stroje a špičková automatizácia. Říha aj Brůna sa pritom trochu ošívajú, keď sa povie priemysel 4.0 alebo roboti.
Foto: Forbes Česko
„Aj bez robota môžete na linke dokázať rovnaké veci, navyše je to jednoduchšie na údržbu a razom napríklad o milión lacnejšie ako s robotom,“ myslí si Říha.
Dnes ISOS predáva väčšinu svojej výroby v Česku, na Slovensku a v Nemecku. Smerujú však na ďalšie zahraničie trhy, kde veľký potenciál vidia aj v USA. Okrem organického rastu sa ale dvojica podnikateľov z Perninku chce pustiť aj do akvizícií.
Najnovšie ciele?
„Chceme začať skupovať menšie a stredné firmy z potravinárstva, ktoré sa dostávajú do ťažkostí, napríklad z dôvodu generačnej obmeny majiteľov, a potom ich automatizovať,“ opisuje Vladimír Brůna úlohu, ktorú má na starosti primárne on.
Nikam sa však neponáhľajú. Najbližší cieľ znie jasne: pripraviť firmu na sťahovanie z hôr a postaviť novú továreň. Pozemok neďaleko Karlových Varov už majú a stavba by sa mala rozbehnúť niekedy budúci rok.
Tu, v najvyššie položenej strojárskej továrni Česka, sa potom začne písať nová kapitola. A ten klavír? Možno tu zostane. Ako symbol, že aj keď je cesta za snom niekedy veľmi ťažká, nakoniec za to stojí.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Pavla Francová.
