Vo viac ako dvoch tretinách sveta nie je prístup k toaletám s kanalizáciou, čo vedie k masívnej kontaminácii životného prostredia a šíreniu chorôb.
Preto začala londýnska spoločnosť Loowatt predávať „splachovacie“ toalety bez vody. Uplatnenie nájdu všade, kde je nedostatok vody alebo kde sú praktickejšie prenosné toalety. Využívajú obehový systém, pomocou ktorého sa odpad zhromažďuje, spracováva a premieňa sa na bioplyn na výrobu elektriny, plynu na varenie alebo organického hnojiva.
„Vytvorili sme prepojenie, ktoré privádza ľudský odpad na miesto, kde je možné ho bezpečne a udržateľne spracovať,“ hovorí zakladateľka a CEO spoločnosti Virginia Gardiner. Pri použití tejto toalety sa budete cítiť ako pri používaní splachovacích toaliet, hovorí.
Ako to funguje
Toalety majú kontajnery na odpad, ktorý lokálny servisný tím odvezie na spracovanie. Malá časť odpadu sa potom separuje na recykláciu alebo kompostovanie. Zvyšok je ľudský odpad bez chemikálií, ktorý sa mení na surovinu pre energiu alebo hnojivo.
Na Madagaskare sa firma zameriava najmä na domácnosti. Foto: archív Loowatt
K dispozícii je tiež softvér na správu platieb zákazníkov v rozvíjajúcich sa trhoch a na sledovanie využívania a zhromažďovanie údajov, ktoré sa môžu použiť na optimalizáciu služieb.
Dva trhy
K marketingu sa pristupuje dvojakým spôsobom. V Spojenom kráľovstve sa toalety používajú na stavbách a na rôznych podujatiach. „Naše toalety boli použité na niektorých z najluxusnejších podujatí v Spojenom kráľovstve,“ hovorí Gardiner.
Na rozvíjajúcich sa trhoch je systém zameraný najmä na domácnosti, ktoré mesačne platia poplatok a raz týždenne sa vykonáva servis toaliet.
Počas posledných približne piatich rokov ich spoločnosť testovala na Madagaskare a momentálne skúšajú Juhoafrickú republiku, kde je potenciálne obrovský nový trh. Toto úsilie podporuje aj tamojšia vláda a Loowatt spolupracuje s „hlavnými poskytovateľmi v sektore s prenosnými toaletami,“ hovorí Gardiner.
Toalety si mohli vyskúšať napríklad návštevníci festivalov v Británii. Foto: archív Loowatt
To, kto prijme odpad, závisí od infraštruktúry mesta. Na Madagaskare je privádzaný do siete malých decentralizovaných anaeróbnych spracovateľov prevádzkovaných mestom, ktoré premieňajú odpad napríklad na hnojivo a palivo.
V Spojenom kráľovstve sú spracovatelia vo väčších, centralizovanejších zariadeniach a proces sa stáva súčasťou prevádzky zariadenia na čistenie odpadových vôd.
Znepokojila ju kultúra WC odvetvia
Gardiner sa prvýkrát začala zaujímať o biznis s toaletami, keď pred približne dvadsiatimi rokmi pracovala na publikácii o architektúre a dizajne. Počas prehliadky kuchynského a kúpeľňového priemyslu v Orlande v roku 2003 ju znepokojila kultúra tohto odvetvia.
„Všetko bolo o spotrebe vody a zdrojoch,“ hovorí. V oddelení s toaletami očakávala, že uvidí revolučné technológie na úsporu vody, no bolo tam toho veľmi málo.
Napokon sa rozhodla vyštudovať inžinierstvo priemyselného dizajnu v spoločnom programe Royal College of Art a Imperial College London. Pracovala tam na projekte, ktorý sa stal prvou verziou toalety Loowatt. V roku 2010 založila svoju spoločnosť.
Zmena zamerania
Ďalšie štyri roky zdokonaľovala technológie a rozhodla sa svoj biznis rozbehnúť v Spojenom kráľovstve a na Madagaskare. Uvedomila si však, že na to, aby mohla expandovať, potrebuje spolupracovať s niekým, kto má rozvinutú infraštruktúru na servis prenosných toaliet. V roku 2017 vytvorila na Madagaskare takúto spoločnosť, ktorú prevádzkujú miestni obyvatelia.
Zarába na predaji hardvéru, ako aj náplní a spotrebného materiálu pre toalety, softvéru a prenájme zariadení na spracovanie odpadu.
Gardiner vidí rastúci záujem o toalety bez kanalizácie v mestských oblastiach. Myslí si však, že chvíľu potrvá, kým sa tento koncept ujme vo veľkom. „V priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov dôjde k bodu zlomu. Ešte sa to však nezačalo,“ hovorí.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je prispievateľka Anne Field.
