Vyhorenie vlani Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) klasifikovala ako oficiálne diagnostikovateľný syndróm, ktorý vyplýva z chronického stresu na pracovisku. Ukazuje sa, že burnout je vážnejší, ako si predtým ktokoľvek myslel. Predovšetkým potom, čo prieskum spoločnosti Gallup v roku 2018 ukázal, že pravidelne ovplyvňuje takmer štvrtinu pracovnej sily.
Firma Savvy Sleeper nedávno uskutočnila štúdiu, ktorej cieľom bolo identifikovať svetové mestá s najvyššou a najnižšou úrovňou syndrómu vyhorenia na pracoviskách. Odborníci analyzovali celkovo 96 miest v 53 krajinách.
Začalo sa to nadšením, no následne prišla stagnácia?
Môže ísť o začiatky burnoutu, hovorí psychológ
Výskum sa zameriaval na kľúčové kategórie, ktoré súvisia so zdravím a prácou. Zohľadnili faktory ako: počet ľudí, ktorí spia menej ako sedem hodín za noc, pracujú viac ako 48 hodín týždenne, čas potrebný na dochádzanie do zamestnania, výskyt rôznych porúch duševného zdravia, nedostatočnú motiváciu v práci, produktivitu, nedostatok voľna či celkový ročný pracovný čas.
Ako sa teda umiestnili svetové mestá a metropoly? Na špici rebríčka lokalít s najvyššou úrovňou burnoutu na pracoviskách je Tokio. Spôsobilo to predovšetkým nižšie skóre v oblasti motivácie zamestnancov i fakt, že väčšina ľudí spí menej než 7 hodín každú noc.
Za vyhorenie môžu aj firmy. Pritom viac ako vysať z pracovníka život
sa oplatí investícia do zdravia
Druhú priečku obsadil Bombaj, v ktorom ľudia pracujú v priemere 65 hodín týždenne, čo je dvojnásobok pracovného času v mestách, v ktorých je miera syndrómu vyhorenia najmenšia. Prvú päticu uzatvárajú Soul, Istanbul a Manila. Bratislava sa dostala v kategórii európskych miest s najvyššou úrovňou vyhorenia na pracoviskách na 9. miesto.
Na druhej strane spektra, teda v rebríčku lokalít s najnižšou úrovňou burnoutu na pracoviskách, obsadil prvú priečku Tallinn. „Je zaujímavé vidieť, že Estónsko získalo v našej štúdii najpriaznivejšie skóre. Obyčajne to zvyknú byť severské krajiny ako Nórsko, Fínsko či Dánsko,“ vraví Ashley Doyle zo Savvy Sleeper. Podľa štúdie majú zamestnanci v tomto meste k dispozícii v priemere 29,1 plateného dňa voľna. Navyše len 5,6 percenta populácie pracuje viac ako 48 hodín týždenne.
Tu je 10 tipov, ako predchádzať syndrómu vyhorenia.
Psychologička odporúča viesť pestrofarebný život
O syndróme vyhorenia prichádzajú aj dobré správy. Mestá a tiež firmy si čoraz viac uvedomujú tento problém a jeho vplyv na produktivitu zamestnancov. Zmeny sa dejú napríklad v Japonsku, ktoré zaviedlo nový zákon na obmedzenie nadčasov na menej ako 100 hodín, či vo Francúzsku, ktoré zákonom umožnilo zamestnancom odhlásiť sa z pracovných emailov, keď sa nenachádzajú v kancelárii.
„Náš výskum naznačuje, že firmy by mali prioritne riešiť niektoré faktory, ktoré ovplyvňujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom zamestnancov. Nielenže to zaistí ochranu ich zdravia a pohody, ale pomôže to firmám pokračovať v nábore nových ľudí a udržiavaní talentov,“ vraví Doyle.
20 miest s najvyššou úrovňou vyhorenia na pracoviskách
- Tokio, Japonsko
- Bombaj, India
- Soul, Južná Kórea
- Istanbul, Turecko
- Manila, Filipíny
- Jakarta, Indonézia
- Hanoj, Vietnam
- Tchaj-pej, Taiwan
- Los Angeles, Spojené štáty americké
- Buenos Aires, Argentína
- Sydney, Austrália
- Chicago, Spojené štáty americké
- Kuala Lumpur, Malajzia
- Londýn, Veľká Británia
- Bogota, Kolumbia
- Peking, Čína
- New York, Spojené štáty americké
- Johannesburg, Juhoafrická republika
- Auckland, Nový Zéland
- Hongkong, Čína
Panoráma hlavného mesta Estónska Tallinn. FOTO: SITA, AP
10 miest s najnižšou úrovňou vyhorenia na pracoviskách
- Tallin, Estónsko
- Ľubľana, Slovinsko
- Oslo, Nórsko
- Sofia, Bulharsko
- Kodaň, Dánsko
- Barcelona, Španielsko
- Amsterdam, Holandsko
- Bukurešť, Rumunsko
- Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
- Praha, Česká republika
Prispievateľka Laura Begley Bloom píše pre Forbes.com o cestovaní.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
