Ľudia na celom svete sú vyhorení, vyčerpaní a bojujú s depresiou. A talentová revolúcia (známa aj ako veľká rezignácia) je možno najlepším dôkazom toho, že podmienky vo svete práce nie sú ani zďaleka ideálne.
Syndróm vyhorenia nie je novinkou. Prečo je to teda stále problém a čo s tým môžeme urobiť? Existujú riešenia – pre zamestnancov, lídrov a organizácie v podobe prehodnotenia práce a pretvorenia organizácie. Najprv je však dôležité uvedomiť si závažnosť tohto problému.
Vyhorenie ako podmienka úspechu?
Vyhorenie je pocit vyčerpania alebo uväznenia v práci bez možnosti rastu. Vyznačuje sa tiež cynizmom a pocitom neefektívnosti a čoraz viac koreluje s depresiou.
A je rozšírený po celom svete. Nová štúdia spoločnosti Asana sa zamerala na viac ako 10-tisíc pracovníkov v siedmich krajinách a zistila, že približne 70 percent ľudí zažilo v roku 2021 syndróm vyhorenia.
V rámci generácie Z uviedlo vyhorenie 84 percent opýtaných, u mileniálov bol tento podiel 74 percent a v generácii baby boomerov sa k syndrómu priznáva 47 percent ľudí. Na základe výskumu spoločnosti McKinsey 25 percent z generácie Z, 13 percent mileniálov, 13 percent z generácie X a 8 percent z generácie baby boomerov uviedlo, že sa cítia emocionálne vyčerpaní.
V štúdii Asany hlásilo vyhorenie 67 percent žien a 59 percent mužov a celkovo 63 percent zamestnancov. Je smutné, že až 40 percent pracovníkov verí, že syndróm vyhorenia je nevyhnutnou súčasťou úspechu.
Okrem toho výskum spoločnosti Deloitte a Workplace Intelligence v štyroch krajinách zistil, že pracovníci zažívajú rôzne druhy problémov súvisiacich so syndrómom vyhorenia:
- 43 percent pracovníkov uviedlo, že sú vyčerpaní vždy alebo často,
- 42 percent priznalo stres,
- 35 percent bolo preťažených
- A 23 percent uviedlo, že mali depresiu.
Prečo by sa oň firmy mali viac zaujímať?
Syndróm vyhorenia je ťažký nielen pre ľudí, ktorých postihol, ale má negatívny vplyv aj na organizácie. Je pravdepodobné, že vyhorení budú mať nižšiu pracovnú morálku (36 percent ľudí), budú sa menej angažovať (30 percent), robiť viac chýb (27 percent) a komunikácia s nimi bude zložitejšia (25 percent). Je tiež väčšia pravdepodobnosť, že firmu opustia (25 percent).
Podľa výskumu Deloitte/Workplace Intelligence 47 percent zamestnancov už v minulosti odišlo, keď práca negatívne ovplyvnila ich pohodu, a 57 percent zvažuje odchod z aktuálneho povolania, aby si našli miesto, ktoré lepšie podporí ich blaho.
Ako to zmeniť?
Aj napriek tomu, aký veľký problém syndróm vyhorenia naozaj je, vieme nájsť riešenia a proaktívne reagovať – zvýšiť pohodu zamestnancov a pozitívne ovplyvniť firmy.
1. Zmysluplnosť.
Jedným z najúčinnejších liekov proti syndrómu vyhorenia je vidieť v práci zmysel. Spoločnosti a lídri by mali čo najviac zosúladiť vášne ľudí s ich zodpovednosťou a tiež ľuďom pripomenúť, ako ich práca prospieva spolupracovníkom a vízii organizácie ako celku.
Ďalej je dôležité poskytnú pracovníkom množstvo príležitostí na rast a kariérny rozvoj. Nemenej zanedbateľné je uznanie a ocenenie za odvedenú prácu, čím sa posilní dôležitosť každého človeka a jeho osobný prínos.
Výskum tiež dokazuje, aké dôležité sú mimopracovné aktivity zamestnancov a ich voľný čas. Keď sú ľudia šťastnejší v súkromí, majú tendenciu vnímať väčšiu radosť aj v práci. Spoločnosti teda môžu ľuďom zabezpečiť dostatočnú flexibilitu, aby si užili čas mimo práce, a tiež sa vyhnúť kultúre prepracovanosti – tým, že ľudia si môžu cez víkendy alebo prázdniny oddýchnuť bez negatívnej stigmy.
2. Spolupatričnosť.
Ľudia túžia po kontaktoch a dnes ich nedostávajú – ani v práci, ani mimo nej. Štúdia Deloitte/Workplace Intelligence zistila, že 24 percent ľudí je osamelých a podľa prieskumu spoločnosti BetterUp až 22 percent ľudí nemá v práci ani jedného priateľa. Podľa štúdie je 69 percent ľudí nespokojných s množstvom sociálnych väzieb, ktoré majú v práci.
Organizácie by teda mali vytvárať príležitosti, aby sa mohli zamestnanci lepšie spoznať a vytvárať skupiny na základe spoločných záujmov. Happy hours alebo spoločná dobrovoľnícka práca sú skvelými možnosťami na budovanie tímu.
Ale ešte účinnejšie je vytvoriť pocit spolupatričnosti prostredníctvom zdieľaných projektov a spoločných cieľov, kde môžu ľudia vymýšľať niečo nové, riešiť problém alebo sa spoločne učiť.
3. Skvelý líder.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia opúšťajú organizáciu, je ich šéf – a to hlavne preto, že má významný vplyv na pracovné skúsenosti. Spoločnosti by mali ponúknuť školenia pre lídrov, aby mohli rozvíjať svoje prístupy k hybridnej práci alebo novým spôsobom práce.
Lídri by mali vedieť komunikovať transparentne a jasne. Tí najlepší inšpirujú a posilňujú ľudí a vytvárajú pozitívne prostredie v práci tým, že dokážu prejaviť empatiu a súcit.
Podľa štúdie spoločnosti Asana sa až 51 percent ľudí necíti komfortne pri rozhovore so svojím manažérom o syndróme vyhorenia. Lepšou alternatívou je, keď sú lídri schopní podporovať otvorené, zdieľajúce vzťahy s členmi tímu.
Vedenie si čoraz viac vyžaduje emocionálnu prácu, takže podpora lídrov a rozvíjanie ich zručností je určite prospešné. Je to dobré aj pre všetkých zamestnancov, ktorých sa to priamo týka.
4. Podpora.
Ďalším spôsobom, ako predchádzať vyhoreniu zamestnancov, je poskytovať im oporu. Podľa štúdie 22 percent opýtaných malo pocit, že majú príliš veľa práce a 13 percent ľudí uviedlo, že zápasia s neprehľadnými procesmi vo firme, musia absolvovať príliš veľa stretnutí alebo ich trápia nejasné termíny. V štúdii Deloitte/Workplace Intelligence 30 percent ľudí uviedlo, že majú veľkú pracovnú záťaž.
Spoločnosti by mali preto zabezpečiť, aby sa práca rozdeľovala spravodlivo a primerane a aby procesy podporovali efektívne vykonávanie úloh a konštruktívne riešenie problémov. Je tiež dôležité, aby mzdy, benefity a pravidlá na pracovisku jasne a spravodlivo podporovali všetkých ľudí.
5. Zmena perspektívy.
Bohužiaľ, práca sa stala synonymom pre drinu, ale v skutočnosti by mala byť príležitosťou, ako vyjadriť svoj talent, predviesť zručnosti a byť prínosom pre spoločnosť. Okrem toho je užitočné uvedomiť si, že žiadna práca nie je ideálna. Vždy tu budú veci, ktoré sa vám až tak nepáčia – a to je v poriadku.
Ak sú vaše očakávania príliš vysoké – vytvárate na seba tlak, aby ste boli v ideálnej úlohe a boli neustále šťastní – nebude možné splniť očakávania a výsledkom môže byť depresia a syndróm vyhorenia. Je lepšie byť realistický a pochopiť, že práca bude mať vzostupy aj pády.
Syndróm vyhorenia dnes postihuje neuveriteľné množstvo ľudí, ale je možné dúfať v zlepšenie. Stačí pochopiť, čo je zdrojom nespokojnosti pracovníkov, a vytvoriť lepšiu budúcnosť v práci aj mimo nej.
Článok vyšiel na Forbes.com a jeho autorkou je prispievateľka Tracy Brower.
