Bola polovica januára 2025 a šesť amerických tankerov so skvapalneným plynom smerovalo v strede Atlantického oceánu do Ázie. Zrazu sa ich trasa zmenila. Namiesto do Ázie namierili priamo do európskych prístavov.
Dôvodom zmeny bola skutočnosť, že poslať tankery do Európy namiesto Ázie sa americkým spoločnostiam v tom čase finančne oplatilo viac. Komoditu v Európe predali drahšie, na jednom tankeri dokázali zarobiť až 5,3 milióna dolárov navyše, odhadla analytická spoločnosť Spark Commodities.
Neodradila ich ani hrozba pokuty za nedodanie ázijským zákazníkom. Dohromady viezli tankery až 500-tisíc ton skvapalneného plynu, čo je, ako vyčíslili Financial Times, približne pol percenta z celkového objemu LNG, ktoré Európa vlani doviezla.
Zmena kurzu len podčiarkla novú situáciu, ktorá na európskom energetickom trhu nastala v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine. Podiel ruského plynu v Európe sa znižuje a zvyšujú sa dodávky od iných dodávateľov.
Na prelome rokov zastihla európsky energetický trh ešte jedna dôležitá udalosť: Rusko prestalo v dôsledku uplynutia platnosti tranzitnej dohody s Ukrajinou dovážať plyn cez nášho východného suseda. Spolu s chladným počasím v Európe to spôsobilo, že európske zásobníky s plynom sa vyprázdňujú najrýchlejším tempom od energetickej krízy v roku 2022.
Výsledkom bolo, že uprostred zimy ceny plynu ostávali vysoké. Na začiatku februára dosiahli ceny plynu v holandskom obchodnom uzle TTF úroveň 50 eur za megawatthodinu, čo bolo najviac od októbra 2023. Cena pred ruskou agresiou na Ukrajine dosahovala okolo 20 eur za megawatthodinu.
Ceny však stále boli nižšie než počas vrcholiacej energetickej krízy, keď sa cena plynu vyšplhala takmer na 320 eur za megawatthodinu.
Po zastavení tranzitu potrubného ruského plynu cez Ukrajinu sa Európa v čoraz väčšej miere spolieha na dovoz skvapalneného plynu. Medzinárodná energetická agentúra prognózuje, že nižšie dodávky ruského plynovodu prispejú k 15-percentnému zvýšeniu dovozu LNG do Európy.
Podľa nej zastavenie dodávok ruského plynu cez Ukrajinu pre Európu nepredstavuje bezpečnostné riziko, len pomôže zvýšiť dopyt po skvapalnenom plyne.
Práve tu sa na scénu dostáva nová politika amerického prezidenta Donalda Trumpa v otázke energetiky. Už vo svojich úvodných prejavoch po návrate do Bieleho domu avizoval, že chce v oveľa väčšej miere ťažiť plyn na území USA – a od európskych kupcov očakáva, že si ho budú aj kupovať.
V tejto súvislosti zľudovel jeho výrok „Drill, baby, drill“ (v preklade Vŕtaj, bejby, vŕtaj), ktorý často používal v predvolebnej kampani. Týka sa najmä hlbinného vŕtania pomocou modernej technológie s cieľom ťažiť zo zeme bridlicový plyn.
Nástup USA
V posledných rokoch prešiel americký energetický sektor veľkou transformáciou. Miera ťažby plynu, hlavne toho bridlicového, prudko vzrástla vďaka moderným technológiám. Frakovanie plynu z podzemia vďaka novým technológiám zlacnelo natoľko, že sa do ťažby pustili mnohé spoločnosti.
Nové plynové ložiská nachádzali firmy v sedimentárnych bridlicových skalných útvaroch a prostredníctvom vstrekovania piesku, chemikálií a vody pod vysokým tlakom extrahovali z podzemia dovtedy nedostupné zásoby.
Foto: SITA, AP
Vďaka novým ložiskám a masívnej ťažbe sa ceny plynu znížili a podarilo sa vytvoriť desiatky tisíc nových pracovných miest. Hoci existujú aj reálne obavy z negatívneho vplyvu ťažby na životné prostredie, boom, ktorý odštartoval v USA v roku 2011, má vplyv na celý energetický sektor v USA, ale aj vo svete.
USA: najväčší exportér LNG
Spojené štáty sa vďaka nemu stali viac energeticky nezávislé. Veľký objem ťažby plynu v USA znamená väčšie dodávky skvapalneného plynu do Európy či Ázie. Následkom toho je, že štruktúra dovozcov plynu do Európy sa významne mení.
Spojené štáty sú v súčasnosti najväčším svetovým vývozcom LNG a po ruskej invázii na Ukrajinu kľúčovým dodávateľom do Európy. Pre lepšiu predstavu, takmer všetok vývoz LNG z USA v januári smeroval do Európy. Previazanosť medzi USA a Európou v energetike sa môže v dôsledku novej Trumpovej politiky ešte viac upevňovať.
Trump používa clá a ropu aj ako nátlak
Energetický analytik Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá energetická, upozorňuje, že Európska únia vyjadrila záujem rokovať s USA o vyšších dodávkach LNG, keďže by to vyriešilo dva problémy.
„Jedným je obmedzenie importu LNG z Ruska, čím by sa zvýšil tlak na Gazprom a ruské hospodárstvo. Druhým je upevnenie vzťahov s Trumpom, ktorý po Kanade, Mexiku a Číne využíva clá ako spôsob nátlaku voči EÚ. Práve zvýšený objem importu by mohol jeho rétoriku zmierniť,“ tvrdí pre Forbes analytik.
Upozorňuje však, že keďže stále ide o nákupy zemného plynu z krajiny mimo EÚ a nie budovanie sebestačnosti v rámci Európskej únie, zvýšili by sme energetickú závislosť – tentokrát od USA.
Podľa energetického analytika Radovana Potočára z portálu energie-portal.sk bude úloha USA ako energetickej veľmoci vo svete pravdepodobne narastať. Všetko však bude závisieť od dopytu po energiách. „Pokiaľ sa svetovej ekonomike a kľúčovým trhom dariť nebude, napríklad aj v dôsledku obchodných vojen, znamenalo by to oslabený dopyt i po rope a plyne,“ tvrdí analytik pre Forbes.
Zbohom, ruský plyn
Ešte jeden príbeh, tentoraz z roku 2021. Letné mesiace sa v plynárenstve využívajú na to, aby sa zásobníky postupne napĺňali pred ďalšou vykurovacou sezónou. V roku 2021, tesne pred začiatkom novej vykurovacej sezóny, sa však zistilo, že zásobníky s plynom v Európe vlastnené Gazpromom sú poloprázdne.
Mnohí upodozrievali Gazprom z vopred premyslenej hry, ktorej cieľom bolo nenaplnením zásobníkov v Európe pred zimou vyvolať na trhu s plynom paniku. Podarilo sa. Keďže zásobníky ostali prázdne, hrozilo, že Európa nebude mať počas zimy dostatok plynu. Na trhoch nastala panika a cena komodity začala prudko stúpať.
Sídlisko v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves. Bratislava, 13. január 2024. Foto: SITA/Milan Illík
Potom prišlo aj druhé dejstvo: tesne pred Vianocami v roku 2021 prestali cez plynovod Jamal tiecť dodávky ruského plynu. Tie sa v menšej miere ešte začiatkom roka 2022 obnovili, až sa úplne zastavili v apríli 2022. Keď sa v polovici vykurovacej sezóny zastavili dodávky plynu na jednej z kľúčových tranzitných trás do Európy, okamžite sa to odrazilo na raste cien.
Spolu s poloprázdnymi zásobníkmi v Európe to bol faktor, ktorý prispel k výraznému nárastu ceny plynu na trhoch.
Mnohí už v tom čase upozorňovali, že tieto „hry Gazpromu s kohútikmi s plynom“ boli vopred premyslené, keďže Rusko sa v tom čase chystalo zaútočiť na Ukrajinu. Vysoká cena plynu Kremľu vyhovovala z dvoch dôvodov. Jednak mohol ľahšie financovať vojnovú agresiu a zároveň mal páku na európske štáty, ktoré ruský plyn potrebovali.
Rusko dodáva zlomok objemu
Gazprom v propagandistickom videu odkazoval Európe, že bez ruského plynu tu pomrzneme. Európe sa nakoniec podarilo dovozom plynu z iných krajín energetickú krízu prežiť. Európske krajiny sa počas tohto obdobia dohodli, že do roku 2027 s ruským plynom skoncujú.
FILE – Russia's President Vladimir Putin, left, stands as Turkey's President Recep Tayyip Erdogan, centre talks to Serbia's President Aleksandar Vucic, right, during a ceremony in Istanbul for the inauguration of the TurkStream pipeline, on Jan. 8, 2020. (AP Photo/Lefteris Pitarakis, File)
Mnohé európske krajiny sa v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine postupne odstrihávali od ruského plynu. Výsledkom je, že Rusko do Európy v súčasnosti dodáva len zlomok z objemu, ktorý do Európy prúdil pred vojnovým konfliktom. Ešte pred inváziou dodávalo Rusko plynovodmi do Európy ročne okolo 155 miliárd metrov kubických, vlani to bolo už len 33 miliárd metrov.
Kým pred vojnou do Európy prúdil ruský plyn mnohými trasami, dnes prúdi už len cez plynovod Turkstream a tankermi s LNG. Plynovod Jamal vedúci cez Poľsko, Nord Stream vedúci po dne Baltského mora a ukrajinské potrubie ostali zrazu úplne prázdne (v septembri 2022 bol Nord Stream poškodený sabotážou).
Na európskom trhu so zemným plynom tak došlo počas krátkeho obdobia k veľkej rošáde dodávateľov. Rusko, dlhoročný líder v dodávkach plynu do Európy, bolo zosadené z prvej priečky. Najväčším dovozcom plynu do EÚ bolo za minulý rok Nórsko s 93 miliardami metrov kubických, ukazujú dáta belgického think tanku Bruegel.
Medziročne zaznamenalo len mierny pokles dovozu plynu o tri miliardy. Súvisieť to môže aj s pokračujúcim poklesom spotreby plynu v EÚ.
Rusko: 33+21 miliárd kubíkov, USA takmer rovnako
Na druhej priečke sa ešte stále umiestnilo Rusko, vlani doviezlo do EÚ potrubím 33 miliárd metrov a tankermi ďalších vyše 21 miliárd. Za ním nasledujú dodávky plynu z USA, ktoré sa stali najväčším dovozcom skvapalneného plynu na starý kontinent. Za celý minulý rok sa z USA do EÚ doviezlo viac ako 51 miliárd metrov kubických.
Z krajín mimo USA sa do EÚ doviezlo vlani ďalších 39 miliárd metrov kubických skvapalneného plynu.
LNG tanker. Zdroj: SITA/ Stefan Sauer/dpa via AP
Ďalším významným dodávateľom plynu je napríklad aj Alžírsko, ktoré za minulý rok dodalo EÚ 32 miliárd metrov kubických plynu. Takmer 13 miliárd metrov sa do EÚ doviezlo vlani aj zo Spojeného kráľovstva, viac ako miliarda pritiekla minulý rok aj z Líbye. Spolu sa za vlaňajšok doviezlo do EÚ 296 miliárd metrov kubických plynu.
Od začiatku invázie na Ukrajine zaplatila Európska únia Rusku za dodávky energií až 204 miliárd eur, vyplýva z aktuálnych údajov Centra pre výskum energie a čistého vzduchu (CREA).
Celkový pokles dodávok do Európy sa prejavil aj v číslach slovenskej prepravnej spoločnosti Eustream. Vo výročnej správe za obdobie od augusta 2022 do júla 2023 firma uvádza, že oproti predkrízovým hodnotám na úrovni 60 miliárd metrov kubických plynu ročne poklesli objemy v tomto období na necelých 17 miliárd.
Gazprom krváca
Aj keď sa Rusko bude snažiť dodávať európskym krajinám plyn tankermi či cez plynovod Turkstream, zďaleka nepôjde o také objemy ako pred začiatkom invázie. Náhrada za stratený európsky trh sa bude hľadať len ťažko. Analytik Andrej Lednár vysvetľuje, že hoci Čína a India zvyšujú dovoz LNG a zemného plynu, je nepravdepodobné, že by straty Ruska spôsobené obmedzením dodávok do EÚ úplne nahradili. Vidí za tým dva dôvody.
Prvým je nedostatočne vybudovaná infraštruktúra a druhým geopolitické faktory. „Rusko bude musieť čeliť výzvam pri hľadaní nových trhov a pravdepodobne zaznamená dlhodobý pokles exportu plynu,“ dodáva. Čínsky plynovod Power of Siberia, uvádza analytik, síce medziročne zvyšuje prepravené množstvá, ale jeho maximálna kapacita je iba 38 miliárd metrov kubických za rok a ani tá ešte nebola naplnená. Navyše rokovania okolo druhého plynovodu Power of Siberia 2 boli pozastavené.
Situácia s Indiou je podľa analytika pre Rusko ešte horšia, keďže neexistuje žiadne priame prepojenie ropovodom ani plynovodom a dodávka je odkázaná iba na LNG. „Väčšina terminálov je sústredená v štáte Gudžarát, odkiaľ vedie obmedzená potrubná sieť do zvyšku krajiny,“ všíma si analytik.
Ešte hlbšie do červených čísel?
Dlhodobý pokles exportu plynu spolu s poklesom cien v dôsledku ťažby v USA môže byť pre ruský štátny kolos Gazprom smrtiacim kokteilom. Odborník na energie Radovan Potočár hovorí, že ak by kroky Donalda Trumpa viedli k poklesu cien plynu, pre exportné príjmy Ruska závisiace od cien fosílnych palív by to bolo určite zlou správou. „Gazprom je pritom už beztak v červených číslach,“ konštatuje.
Čerpacia stanica Gazprom. Foto: Wikimedia v licencii CC BY 3.0 RS
Skupina, ktorá je väčšinovo vo vlastníctve ruského štátu, vykázala za rok 2023 prvú stratu za posledných dvadsaťpäť rokov. Ešte vlani oznámila, že za rok 2023 dosiahla čistú stratu 629 miliárd rubľov, čo bolo v tom čase približne 6,84 miliardy dolárov. Naposledy utrpela čistú stratu v roku 1999.
Výsledky za minulý rok ešte neboli zverejnené, ale čísla za prvé tri kvartály naznačujú, že Gazprom opäť môže skončiť v strate. Za prvé tri kvartály vlaňajška bol Gazprom v strate v prepočte takmer tri miliardy eur. Gazprom je pritom výrazným prispievateľom do ruského rozpočtu.
To, že sa v Gazprome deje niečo vážne, naznačujú aj dve udalosti. Prvou je zvýšenie regulovaných cien pre ruské domácnosti a druhou avizované hromadné prepúšťanie. Spoločnosť sa snaží plátať straty spôsobené stratou Európy ako kľúčového odberateľa.
Tankery z Ruska neprijímala ani Čína
Do červených čísel dostali Gazprom rozhodnutia európskych štátov, aj USA však voči Rusku v poslednom období pritvrdzujú. V januári zasiahli ruské príjmy z energetiky doteraz najtvrdšími sankciami, ktoré sa zamerali na producentov ropy a plynu Gazprom Neft a Surgutneftegas.
„Ešte prezident Biden zaviedol sankcie voči 183 tankerom či spoločnostiam Gazprom Neft a Surgutneftegas. Výsledkom bolo, že ani Čína nebola ochotná tieto tankery prijať do svojich prístavov,“ opisuje situáciu analytik Andrej Lednár.
Navyše od polovice marca 2025 budú mať americké banky zakázané spracovať platby za ruské energetické zdroje, čo tiež skomplikuje obchodovanie s Ruskom. Bude preto zaujímavé sledovať, či aj nový prezident Trump bude pokračovať v tvrdých opatreniach zameraných na ruský energetický sektor, ktoré by mohli nechať Gazprom ďalej finančne krvácať.
