Pandémia, ktorá otriasla našimi životmi a uvrhla nás do neistoty, priniesla so sebou aj niekoľko pozitív. Najpozitívnejším dosahom na pracovný život je, že pracoviská sú menej robotické, ľudskejšie. Nikto sa už nesnaží zapôsobiť na druhých v kancelárii. Namiesto toho vidíme svojich kolegov v ich neformálnom oblečení a počas videokonferencií nakúkame aj do ich súkromia.
Skúmame, aké dekorácie majú v pozadí, a zisťujeme tak, aký majú vkus či aké majú koníčky. Postupne spoznávame ich osobné životy, stretávame ich deti a zoznamujeme sa aj s ich domácimi miláčikmi, ktorí štekajú v pozadí.
Zamestnancom nemôžem sliediť za chrbtom.
Ako sa majú lídri vyrovnať s trendom home office?
Ľudia sú vo svojom prirodzenom prostredí, sú slobodnejší, namiesto uhladených drdolov majú za počítačom doma rozpustené vlasy. Pozastavujeme náš videohovor, keď si ideme k dverám prevziať balík. Ľudia sú viac… ľuďmi.
Lídri sú empatickejší
Lídri vedú so svojimi zamestnancami diskusie o duševnom zdraví. Nie je už žiaduce, aby tlačili len na výsledky, ale očakáva sa, že ako lídri budú ľudí koučovať a viesť ich k vzájomnej empatii. Aj lídri sú v týchto časoch neistí či zraniteľní a snažia sa, aby aj ich ľudia vedeli, že je v poriadku o týchto pocitoch hovoriť.
Videokonferencie sa začínajú krátkym prehľadom toho, ako sa každému darí. Rovnako pribudli súkromné videohovory medzi manažérmi a jednotlivými zamestnancami.
Podľa analýzy týchto videohovorov, ktoré si manažéri dohodli so zamestnancami v 2. štvrťroku 2020 prostredníctvom platformy Doodle, vzrástol ich počet o 136 percent.
Sadnime si k tomu ešte.
Tréner manažérov vybral 11 fráz, ktorým by sa lídri mali vyhýbať
Počas týchto videohovorov s manažérmi sa môžu zamestnanci vyventilovať, vyjadriť svoje obavy a strach. A tie sú pritom obrovské. Pre mnohých z nás predstavuje Covid-19 skutočne náročné obdobie. Niektorí pre túto chorobu prežívajú stratu niekoho blízkeho alebo obavy o jeho zdravie či strach z nákazy.
Ďalší majú finančné ťažkosti, trápi ich neistá budúcnosť alebo bojujú s tým, ako zosúladiť rodinný život a prácu z domu. Pre mnohých ľudí môže byť súčasná pandémia tou najhoršou epizódou v ich životoch.
Preto nečudo, že sa ľudia cítia osamelí. Izolovaní. Stratení. Nikto si neželal, aby sa náš život takto zastavil, ale stalo sa. Pandémia je tu a my nemáme na výber nič iné, len sa s ňou naučiť žiť.
Čo dobré to prinieslo
Tieto okolnosti priniesli šťastie v nešťastí: práca sa stala ľudskejšou. Zamestnanci sú v práci sami sebou, sú autentickejší, a preto aj úprimnejší v komunikácii. Najlepšie to kedysi vystihla módna návrhárka Coco Chanel, ktorá povedala: „Ťažké časy prebúdzajú inštinktívnu túžbu po autenticite.“
Ako priekopník osobného brandingu sa dve desaťročia snažím poľudštiť pracoviská tak, aby profesionáli odložili konformitu a do práce vniesli svoju jedinečnosť, svoje autentické vystupovanie. A to sa už čiastočne deje.
Firmy hľadia na svojich zamestnancov inak. Konečne im umožňujú, aby boli sami sebou v celej svojej jedinečnosti, namiesto toho, aby sa snažili zapadnúť medzi ostatných. Pochopili, že práve autentickosť vedie k rozmanitosti a inováciám, vďaka čomu sa firmy stávajú konkurencieschopnými.
Pandémia tlačí platy dolu.
Stalo sa tak prvýkrát od povinného uvádzania miezd v inzerátoch
V tomto novom svete práce je menej obchodného žargónu a viac zmysluplnej diskusie. Menej konformity a viac individuality. Hoci fyzicky nosíme na tvári rúška, aby sa obmedzilo šírenie vírusu, dostali sme povolenie odstrániť „masky“, ktoré sme si nasadzovali, aby sme v práci vyzerali tak, ako sa od nás očakávalo.
Bola to súčasť každodennej rutiny: vo vstupnej hale naskenujete svoju kartu, vyhnete sa očnému kontaktu s človekom na recepcii a vkročíte do výťahu – a v tom okamihu zmeníte svoju osobnosť, skryjete ju pod masku falošnej profesionality.
To všetko sa počas pandémie odbúralo. Dnes máme na tvárach všetci nasadený výraz, ktorý hovorí o tom, že súcitíme s druhými a snažíme sa vžiť do ich situácie.
Vydrží to?
Dúfam, keď sa zmenší hrozba, ktorú predstavuje Covid-19, zostaneme v práci naďalej naplno ľudskí – či už budeme pracovať vo veľkých kanceláriách, alebo vo svojej obývačke.
Po kríze, ktorú predstavovali teroristické útoky z 11. septembra 2001, sa Newyorčania stali vyslovene zdvorilými a láskavými. Na rohu ulíc sa rozprávali s úplne cudzími ľuďmi a podržali dvere tým, ktorí kráčali za nimi. Pozdravili takmer každého okoloidúceho.
Bol to krátky okamih v histórii New Yorku a trval len pár týždňov po tragédii. Postupom času sa Newyorčania vrátili k tomu, čo bolo 10. septembra. Stane sa to isté po tom, čo odznie hrozba Covid-19? Zabudneme na túto novonadobudnutú ľudskosť v momente, ako sa vrátime na svoje pracoviská?
Namiesto lazaní jedzte brokolicu.
Čo na tanier, aby nebola pandemická jeseň taká náročná?
Po Covid-19 bude práca z domu pravdepodobne bežnou súčasťou podnikateľského prostredia. Mnohé spoločnosti, ako napríklad Twitter, Square a Shopify, už oznámili, že aj po odznení pandémie budú pokračovať v podpore home officu svojich zamestnancov.
Global Workplace Analytics uvádza, že 56 percent pracovnej sily v USA má prácu, ktorá je zlučiteľná (aspoň čiastočne) s prácou na diaľku. Odhaduje sa, že do konca roku 2021 bude 25 – 30 percent pracovnej sily robiť z domu aj viac dní v týždni.
Ak avšak práca z domu pretrvá, nezaručí to, že novoobjavená kultúra empatie a individuality vydrží. Vrátime sa späť k prísnej biznisovej fasáde?
Viete, som nenapraviteľným optimistom. A to, čo som vidiel za uplynulých šesť mesiacov, je povzbudivé. Napokon, jediná vec, ktorá nás odlišuje od technológií – ako sú roboti a umelá inteligencia, ktoré si čoraz viac prebíjajú cestu na naše pracoviská – je naša ľudskosť.
Prispievateľ William Arruda píše pre Forbes o marketingu.
