Vďaka sile popkultúry si dnes pri slove paleontológ veľká časť ľudí predstaví uhladeného Rossa Gellera zo seriálu Priatelia. V knihe Sama Keana so šarmantne dlhým názvom „Nehanebné skutky a tiež vraždy, podvody, sabotáže a šialené pokusy spáchané v mene vedy“, sa však môžete dočítať o prvých hviezdach paleontológie, ktoré proti sebe viedli na divokom západe drsné vojny kostí.
Obaja vedci pochádzali z dobrých rodín, ktoré ich zasypávali peniazmi. Napriek tomu Edward Drinker Cope spával na sklonku života so zlyhávajúcimi obličkami na lacnom skladacom ležadle, na lepšiu posteľ nemal.
Jeho starší kolega Othniel Charles Marsh, ktorý bol ochotný na model brontosaura minúť 30-tisíc dolárov z vlastného vrecka, zanechal pozostalým iba 186 dolárov. Ich milované dinosaurie kosti ich nepripravili len o majetok, ale aj o džentlmenské spôsoby. Títo dvaja proti sebe viedli nemilosrdné boje.
Nehanebné skutky a tiež vraždy, podvody, sabotáže a šialené pokusy spáchané v mene vedy. Ilustrácia: barecz & conrad books
Dvaja americkí prírodopisci sa prvý raz stretli v Berlíne v roku 1863. Spoločný odbor aj zanietenie ich najskôr zblížilo. Cope po návrate do USA po Marshovi pomenoval nový typ obojživelníka, Marsh po Copovi neskôr jedného vodného plaza.
O tri roky neskôr však začal Cope spolupracovať s Josephom Leidym, ktorý ako prvý v roku 1858 objavil kosti dinosaurov v Amerike. Na nálezisko v New Jersey sa pozval aj Marsh, no namiesto spolupráce s Copem začal konšpirovať. Presviedčal majiteľov pozemkov, aby na ne kolegovi zakázali vstup.
S medveďmi a kojotmi
Ich veľké súboje sa nemali odohrávať na východnom pobreží USA, ale v divočine západu. Práve v stále riedko obývaných a nebezpečných oblastiach Spojených štátov našli v druhej polovici 19. storočia pozoruhodné množstvo skamenelín. Bolo ich tam toľko, že jeden pastier z Wyomingu si z pravekých kostí postavil celý dom!
Iniciatívu prevzal Marsh. Vďaka dedičstvu po strýkovi si mohol dovoliť najať na výskum veľkú podpornú skupinu, vrátane ozbrojencov. Nebezpečenstvom pre nich boli divoké zvieratá, ale aj nájazdy indiánov.
Edward Cope. Foto: Wikimedia, voľné dielo
Členom jeho 70-člennej patie bol v začiatkoch aj známy pištoľník Buffalo Bill, no keď zistil, že súčasťou jeho práce má byť hrabanie sa v zemi, od Marsha odišiel.
Jeho paleontologická výprava bola drsná – presuny z miesta na miesto po vlastných trvali aj 14 hodín – v teplotách nad 40 stupňov Celzia. Ich spoločníkmi boli medvede a kojoty, ale aj jedovaté hady. Stálo to ale za to, Marshova skupina okrem kostí dinosaurov odkryla aj mastodonty, praveké ťavy a nosorožce a niekoľko rôznych vymretých druhov koňa.
Kým Marsh posielal na univerzitu v Yale plné železničné vagóny kostí, Cope bol stále uviaznutý v New Jersey. Jeho otec ešte dúfal, že sa jeho synček prestane hrať s kosťami a stane sa poriadnym farmárom. Keď pochopil, že sa to nestane, synovi dovolil predať pôdu, ktorú mu chcel venovať na založenie vlastnej farmy.
Cope konečne dorovnal finančný náskok Marsha a v roku 1871 sa mohol tiež vydať na západ. Marsh sa mu to snažil všemožne sťažiť, na strážnych stanovištiach armády vojakom hovoril, že by Copemu nemali veriť.
Kosti zahrabala špina
Cope sa náskok súpera snažil dohnať aj neférovými praktikami. Sledoval Marshových kopáčov a keď si išli oddýchnuť, vtrhol na ich nedokončený výskum. Marsh to však tušil a prikázal im rozsypať k nálezu aj kosti z iných dinosaurov.
Metódy oboch bánd boli čoraz drsnejšie. Chlapi po konkurenčnej skupine neraz hádzali kamene, niektorí sa vyzývali na pištoľový súboj. Mazali si značky, ktoré označovali miesta nálezov, údajne niektoré miesta s kosťami obkladali dynamitom, aby znemožnili ďalšie kopanie.
Jedno z nálezísk Edwarda Copeho. Foto: Wikimedia, voľné dielo
Nevraživosť Marsha a Copeho napokon obom pošramotila aj povesť. Ich spoločný známy Leidy zavesil paleontológiu na klinec v presvedčení, že už nejde o vedný odbor pre džentlmenov. Paleontológia však napriek špinavým spôsobom napredovala, v tomto období vedci prvý raz odkryli ikonické dinosaury ako je triceratops, stegosaurus, brontosaurus a ďalšie.
Ich poznatky pomohli aj Charlesovi Darwinovi. Marsh a Cope do všetkého išli naplno a neváhali míňať desaťtisíce dolárov z vlastného. Najmä Cope bol na konci s peniazmi.
Marsh to chcel využiť a rôznymi zákulisnými ťahmi sa snažil pripraviť ho o posledné zdroje príjmu z univerzity. Cope zareagoval tak, že senzáciechtivým novinárom z New York Herald posunul na Marsha špinu, ktorú na neho roky zbieral.
Ak by Marsh na tento článok nezareagoval, mohol byť za džentlmena a víťaza. Copeho kampaňou všetci opovrhovali. Marsh však zareagoval podobne nechutne. Ich vášni pre dinosaury sa rovnala len ich vzájomná nenávisť.
Kto mal väčší mozog?
Napriek tomu, že osobnostne sa obaja na sklonku života zdiskreditovali, ich vplyv na prírodovedu je neodškriepiteľný. Začiatkom 60. rokov 19. storočia poznali vedci na celom svete len asi dvanásť rodov dinosaurov.
Pritom Marsh objavil 19 rodov a 88 druhov, Cope 26 rodov a 56 druhov. Spoločne tak dosiahli obrat v našom ponímaní života na Zemi. Ľudia si uvedomili, že našu planétu kedysi celkom ovládali dinosaury a že to trvalo zhruba 180 miliónov rokov.
Predstava brontosaura od Charles R. Knighta z roku 1897, keď zomrel Cope. Ilustrácia: Wikimedia, voľné dielo
Cope s Marshom si neodpustili ani na smrteľnej posteli (v Copeho prípade ležadle). Ako píše Sam Kean: „Cope svoj mozog a lebku neskromne odkázal kolegovi, ktorý skúmal neurologickú podstatu geniality. Traduje sa, že Cope takto posmrtne vyzval svojho arcinepriateľa Marsha, aby aj on prenechal svoje telo vede, nech sa raz a navždy ustáli, kto mal väčší mozog. Či už je to pravda alebo nie, Marsh sa na túto návnadu nechytil.“
Ak vás Keanov príbeh o vojne kostí zaujal, v knihe „Nehanebné skutky a tiež vraždy, podvody, sabotáže a šialené pokusy spáchané v mene vedy“ nájdete opísané aj Kleopatrine temné skutky v starovekom Egypte či zištné pohnútky Thomasa Edisona pri podpore elektrického kresla.
Kniha okrem iného odhaľuje, že veľká časť modernej vedy má pôvod v transatlantickom obchode s otrokmi v 18. storočí.
