Tierra Grata je kolumbijská organizácia, ktorá nosí solárnu energiu, suché záchody a vodné filtre – ekologické riešenia pre základné ľudské potreby – do často zapadnutých či vládou zabudnutých oblastí.
Jenifer Colpas Fernández vyrastala s babičkou na vidieku. Na veľkom dvore sa s bratrancami hrávala so zemou. Dedo ju brával na svoju farmu.
„Pamätám si, že stará mama svietila veľmi peknými sklenenými lampami s benzínom, lebo v dome často vypadávala elektrina. Vtedy sa mi to zdalo pekné… Myslím, že voda tiež prichádzala do domu raz za deň, museli sme naplniť nádrže, aby sme sa okúpali napríklad na terase,“ spomína na svoje detstvo.
Všetky tieto skúsenosti sa jej zdali vtipné, má pekné spomienky na to, ako sledovali s rodinou za tmy hviezdy, rozprávali sa pri sviečkach. V bezpečí rodiny strednej triedy sa nehovorilo o konflikte ani o tom, že sú v Kolumbii ľudia, ktorí nemajú prístup k vode ani raz za deň. Jenifer netušila, že jedného dňa bude to, že v dome nie je elektrina, vnímať ako problém, ktorý bude pomáhať riešiť so svojou organizáciou Tierra Grata.
Vysídlenie
Prší. Vezieme sa asi hodinu za mesto Cartagena na severe Kolumbie. Ideme v prenajatom aute so šoférom a zamestnancom organizácie Tierra Grata. Tridsiatnik Luis Castellano Otero, ktorý je sociálny pracovník, v jednej chvíli zahlási: „Odtiaľto ideme kráčať, auto by sa ďalej nedostalo.“
Noel Rojo, archív Tierra Grata
Vydáme sa po zablatenej ceste, po asi desiatich minútach prídeme k prvému domu komunity El Silverio. Luis sa zvíta s chudučkou Afrokolumbijčankou Sandrou Campo, ktorá nás už čaká. Oblečená je v háčkovanom tričku, ktoré sama vyrobila. Jej muž pracuje v meste, chodí na týždňovky. Ona sa stará o obchodík, ktorý je pri vchode do jednoduchého domu, a vyrába háčkované oblečenie.
El Silverio je komunita, ktorá vznikla uprostred ničoho po tom, ako sem prišli ľudia vysídlení z rôznych oblastí v dôsledku ozbrojeného konfliktu v Kolumbii. Podľa dát Vysokého úradu komisára OSN pre utečencov má krajina jednu z najväčších vysídlených populácií vo svete vôbec, približne sedem miliónov ľudí. Len od roku 2016, keď došlo k podpísaniu mierovej dohody medzi kolumbijskou vládou a FARC-om, najvplyvnejšou guerillou pôsobiacou v Kolumbii, bolo vysídlených 1,3 milióna ľudí.
Väčšina domácich v El Silveriu vrátane Sandry bola vysídlená dvakrát, najprv zo svojich pôvodných domovov a potom aj z miesta, kde našli prvé útočisko.
„Sprevádzali sme ich pri druhom vysídlení do tejto dediny, keď sa im vyhrážali smrťou,“ spomína dnes Jenifer Colpas Fernández, riaditeľka a spoluzakladateľka organizácie Tierra Grata. „Vtedy sme im ešte neponúkali nič, ani jedlo, len sme boli pri nich,“ dodá.
Ekologické riešenia
Ľudia z El Silveria boli jedni z prvých, s ktorými Tierra Grata pracovala, keď Colpas Fernández spolu s niekoľkými ďalšími mladými ľuďmi založila organizáciu pred takmer desiatimi rokmi. Predchádzala tomu dobrovoľnícka činnosť v komunitách v okolí Cartageny a ešte predtým niekoľko skúseností, vďaka ktorým Jenifer uvidela potreby ľudí vo svojej krajine.
„Dlho som nevedela, že som vyrastala v krajine zasiahnutej vojnou,“ zdôverila sa. Keď mala dvadsaťjeden, vydala sa do Indie, kde pracovala na oddelení marketingu v jednej softvérovej firme. Stretla sa s chudobou, akú v Kolumbii dovtedy nevidela.
Noel Rojo, archív Tierra Grata
„Pochopila som, že existujú aj iné reality. Keď som sa vrátila, začala som ich skúmať v Kolumbii,“ spomína. Skúsenosti z domovskej krajiny aj zo zahraničia – okrem Indie vycestovala napríklad aj do Brazílie – viedli Jenifer k založeniu vlastnej organizácie.
Tierra Grata už desať rokov prináša do zapadnutých častí latinskoamerickej krajiny základné služby, ako sú elektrina, čistá voda a toalety. Všetky riešenia, ktoré organizácia ponúka, sú ekologické a dizajnujú ich v spolupráci s expertmi. Elektrina je solárna, toalety sú suché.
„Zem nám dáva všetko, čo potrebujeme, a preto ďakujem Zemi kúpeľňou, ktorá nepoužíva vodu, alebo riešeniami obnoviteľnej energie,“ prezrádza Colpas Fernández, ktorú v jej aktivitách inšpiruje aj spojenie pôvodného obyvateľstva so Zemou.
Podľa Úradu OSN pre projektové služby potrebuje 1,6 milióna ľudí v Kolumbii prístup k čistej vode. V dôsledku toho trpia žalúdočnými problémami predovšetkým deti. V krajine má len niečo málo cez osemdesiat percent ľudí prístup k toalete. Jednoduché riešenia, ktoré ponúka Tierra Grata, dnes využíva viac ako 21-tisíc ľudí naprieč piatimi regiónmi krajiny.
Keď Sandra Campo aj s rodinou prišli do El Silveria, nebolo tu nič. V roku 2022, keď som dedinu navštívila, mala pri svojom drevenom dome búdku so suchou toaletou a v kuchyni filter na vodu. Vďaka toalete za domom sa cíti bezpečnejšie, než keď chodila do lesa. A vďaka filtru na vodu sú deti menej choré.
„Nemusím už s nimi chodiť tak často peši k lekárovi,“ vraví a prizná, že sa u lekára neraz cítila diskriminovaná. Vďaka solárnej energii si zase deti môžu robiť úlohy aj po zotmení a ženy môžu variť večeru kedykoľvek.
Keď príde Tierra Grata do komunity, najprv ľuďom predstavia, čo robia. Potom zhromaždia členov komunity, aby sa dohodli na spôsobe spolupráce. Dotazníkom zistia potreby. Neskôr organizujú školenia ohľadom používania riešení. Naprieč komunitami fungujú takzvaní strážcovia a strážkyne. Ide o ľudí z komunít, ktorí sa naučili inštalovať, používať aj opravovať ekologické riešenia. S tým asistujú aj domácim. Riešenia nedostávajú rodiny zdarma, ale za poplatok na splátky, aby mali motiváciu sa o ne starať a aby ich jedného dňa vlastnili.
Práca so ženami
Na začiatku fungovania Tierra Grata v nej boli všetci dobrovoľníci. Nájsť zdroje na fungovanie dodnes nie je jednoduché, väčšina ich prichádza zo zahraničia, nie z kolumbijských zdrojov.
„Najväčšia výzva je uzavrieť dlhodobé partnerstvá, ktoré by nám umožnili spokojne fungovať,“ priznáva Colpas Fernández. S tým je spojený aj najväčší úspech organizácie z pohľadu Kolumbijčanky.
„Vydržať. Udržať takúto organizáciu v chode celých desať rokov a rásť, hoci to nie je nejaký raketový rast,“ vraví pre Forbes. Pomáha im blízkosť ku komunitám. Mladé zamestnanectvo z Tierra Grata neustále chodí do komunít, často peši, keď ide o vzdialené komunity. Organizácia zatiaľ nevlastní auto. „To, že sa nám komunity neustále ozývajú a dávajú nám vedieť, čo by ešte potrebovali, nás ženie ďalej,“ vraví Colpas Fernández, ktorá vystupovala na viacerých fórach OSN a dnes už rokuje aj s kolumbijskou vládou.
„S tou predchádzajúcou to nešlo, s aktuálnou sme už mali pár stretnutí. Vždy som k nim úprimná v tom, že robíme to, čo oni nerobia. Hoci v tej chvíli hovoria s mladou ženou, ja už mám viac ako desať rokov skúseností v tom, čo robíme, takže s nimi hovorím sebavedomo,“ dodá tridsaťštyri ročná riaditeľka, ktorá sa nenechá odradiť.
Noel Rojo, archív Tierra Grata
„Keď sem Jenifer prišla raz za dažďa, neodradilo ju blato,“ zaspomína si Sandra Campo, „vyzula si topánky a kráčala ďalej.“
Sandru toto Jeniferino konanie inšpirovalo, aby sa vo svojej komunite stala aktívnejšou. Podobne sú na tom aj iné ženy, s ktorými Tierra Grata pracuje. „Od začiatku sme videli, že keď v dome chýbajú základné služby, viac to ovplyvňuje životy žien ako mužov. Ak v dome nie je záchod, ženy a dievčatá trpia viac pre menštruáciu, materstvo,“ vysvetľuje Colpas Fernández.
„Ak nie je v dome voda, dievčatá ju musia doniesť od zdroja. Ak nesvieti svetlo, ženy v noci strážia alebo rýchlo varia.“ Organizácia sa teda od začiatku primárne zameriavala na prácu so ženami, hoci to nekomunikovala navonok. Na pozície strážcov školili aj ženy. „Niekedy sa samy ženy rozhodli, že chcú byť strážkyne, inokedy sme im to ponúkli. Aj v rámci nového projektu podpory podnikania pomáha organizácia práve podnikaniu žien.
„Posilňujeme biznisy vo vidieckych oblastiach tým, že im poskytujeme prístup k základným službám. Zaniesli sme [solárnu] energiu pekárňam, obchodom, reštauráciám, podnikom komunitného turizmu. Väčšina z ľudí, ktorí tieto podniky vedú, sú ženy,“ hovorí riaditeľka organizácie. Dodá, že fakt, že sa ženy zapájajú do implementácie riešení a do ich opráv, mení komunity.
„Objavuje sa nová forma líderstva, na ktoré ľudia neboli zvyknutí. Mali sme ženu zo skupiny pôvodného obyvateľstva wayu, ktorá mala problém sama predstúpiť pred mužov – kolegov, ktorým mala šéfovať. Tvrdila, že u nich ženy nepracujú, nieto ešte aby mužom hovorili, čo majú robiť. Museli sme ju sprevádzať, lebo sa stretla so silnými mačistickými rečami,“ spomína Colpas Fernández. Stalo sa tiež, že ženy posielali za seba na školenia alebo do obchodu, ktorý Tierra Grata podporila, mužov, lebo ony museli variť.
„Vďaka našim aktivitám sú ženy nielen ženami v domácnosti, ale aj líderkami komunity, majú svoj vlastný obchod, a teda aj príjem. Ale meniť to v tradičných, rurálnych komunitách nie je jednoduché,“ dodá. Zároveň Jenifer nevníma, že by organizácia prispievala k posilneniu týchto žien: „Skôr sa ich rola predefinuje. Všetko sú to už vnútorne veľmi silné ženy, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu vo svojich rodinách a komunitách, ale takto nadobúdajú nové roly.“
Ako ďalej?
V priebehu posledného roka začala Tierra Grata s novým programom. Už v minulosti poskytovali solárne lampy aj suché toalety i do škôl, teraz však začali do škôl zavádzať internet. „Školy sú epicentrom rozvoja,“ vraví Colpas Fernández.
„S nástupom umelej inteligencie sme si hovorili, že nemôže prísť druhá vlna nerovností. Internet v školách dáva príležitosť rýchlejšie sa učiť,“ doplní. Pracujú v školách, kde niektoré deti nikdy nevideli počítače. „Učitelia pracovali s internetom, ale tak, že si stiahli videá pri návšteve mesta, no ak chceli v priebehu hodiny dohľadať iné video, nemali tú možnosť,“ vraví Colpas Fernández. Vďaka partnerom majú školy prístup k online knižniciam.
Tak ako sa vyvíjajú programy, ktoré organizácia realizuje, vyvíja sa aj vnútorná štruktúra. Zo štyroch zamestnancov je desať rokov od založenia osemnásť. Okrem pobočky v meste Cartagena, z ktorého Jenifer pochádza, otvorili aj novú kanceláriu v regióne La Guajira, kde pracuje osem ľudí. Okrem vnútorne vysídlených ľudí a tých, ktorí sa už vrátili do svojich domov, pracuje Tierra Grata s pôvodným obyvateľstvom.
„Komunity, kde inštalujeme riešenia, sú často komunity, na ktoré vláda zabudla,“ vraví Jenifer, ktorá s tímom dostali za svoju doterajšiu prácu niekoľko zahraničných ocenení, napríklad od Nadácie Billa Gatesa, ocenenie CNN Hero alebo Green Award of Latin America.
Okrem toho, že sa v priebehu rokov organizácia rozrástla o novú kanceláriu, založila tiež sociálny podnik, pod ktorý dnes spadá doručovanie solárnej energie do domovov. „Zatiaľ čo nadácia sa vyvíja organicky, cieľom sociálneho podniku je podporiť rýchlejší rast. Sociálny podnik vzdeláva, poskytuje tréningy. Jeho zamestnanci hovoria miestnymi jazykmi,“ vysvetľuje Colpas Fernández.
Líderka organizácie absolvovala pred dvomi rokmi štúdium v Spojenom kráľovstve, čo jej tiež otvorilo nové obzory: „Videla som veci z inej perspektívy, videla som, kde sa nachádza Latinská Amerika, kde sú ešte ďalšie dvere, ktoré by sme mohli otvárať.“ Jenifer je po desiatich rokoch vedenia organizácie rozhodnutá vytvoriť priestor pre nové líderstvo a poskytnúť svoju skúsenosť inde.
„Vnímam, že sú miesta, kde chýba moja skúsenosť, napríklad aj s tým, ako vlastnými rukami nainštalovať ekologickú toaletu, alebo len skúsenosť, ktorá vyplynie z počúvania príbehov z odľahlých oblastí,“ vraví a dodáva, že by sa možno zapojila do tvorby verejných politík alebo do práce medzinárodných organizácií. „V Tierra Grata však budem aj naďalej poradkyňou,“ dodá.
El Silverio je dnes tiež iná komunita ako pred rokmi. „Majú lepšie vzťahy s radnicou, majú nové projekty. Už majú prístup k vode. Hľadajú možnosti,“ vraví Jenifer. „Vraciame sa do komunity každý rok. Nás priateľ chodí s nami prezlečený za klauna, s vystúpením a darčekmi,“ dodá.
