FinStat vyvolal pred desiatimi rokmi revolúciu v dostupnosti firemných údajov. Vtedy čiastkové, neúplné a neprehľadné verejné registre spojil do jedného. Stal sa tak zdrojom informácií o zdraví firiem pre širokú verejnosť.
Webstránku FinStat.sk dnes využívajú firmy, ktoré si chcú overiť svojich obchodných partnerov, rovnako aj novinári, nadácie a štátna správa. O ceste, ktorá k tomu viedla, a ďalších plánoch do budúcnosti hovorí šéfka spoločnosti Jaroslava Boch.
Firemný sektor sa od vzniku vašej spoločnosti v roku 2014 zásadne zmenil. Je viac transparentný, a to aj vašou zásluhou. Ako si spomínate na začiatky?
Nebola som vo firme hneď pri jej vzniku, prišla som zhruba po roku. Situácia vtedy bola taká, že štát síce zverejňoval pomerne veľké množstvo údajov, no tie mali podobu excelových súborov či boli publikované na neprehľadných weboch. Len veľmi málo ľudí s nimi pracovalo. Buď ani nevedeli, že sú verejne dostupné, alebo jednoducho nevedeli ako.
Už vtedy pritom existovali spoločnosti podobné ako my. Fungovali však na báze komerčnej úhrady. Údaje síce čerpali z verejných registrov bezplatne, no mali ich až za platobnou bránou. Aj preto spôsobil FinStat revolúciu.
Jaroslava Boch. Foto: archív FinStatu.
Od začiatku totiž razíme teóriu, že dáta, ktoré sú verejne dostupné, musia byť zadarmo aj na našom webe. Našou pridanou hodnotou je, že dáta zobrazujeme na jednom mieste a v používateľsky atraktívnej podobe. Dá sa tak s nimi lepšie pracovať.
Čo bolo vašou ambíciou, keď ste začínali? Na bezplatných službách sa zarába dosť ťažko…
Cítili sme potrebu, aby s verejne dostupnými údajmi vedeli ľudia pracovať. Považujeme za veľmi dôležité, aby podnikatelia mali o sebe navzájom dostatok informácií; aby si vedeli overiť svojich obchodných partnerov a mohli sa vyhnúť prípadným podvodníkom. Naším cieľom bolo stransparentniť vzťahy medzi nimi a myslím si, že sme k tomu veľkou mierou prispeli.
Boli to teda nezištné pohnútky, ktoré vás hnali vpred?
Spočiatku sme nemali jasný biznisplán, ako zarábať. Nemali sme komerčný produkt. Chceli sme prispieť k vyššej informovanosti širokej verejnosti. K nej sa potom nabaľovali ďalšie skupiny ako novinári, verejné inštitúcie a potom platiaci zákazníci.
Na čom je váš biznis postavený dnes? Na akých službách zarábate?
Náš biznis stojí na obdobe freemium modelu. Návštevník chodí na web a vidí obsah dostupný zadarmo. V klasickom freemium modeli sa musí registrovať, u nás nie. Spoplatnené sú služby, ktoré nad týmito dátami vytvárame, napríklad možnosť dostávať novinky o firmách, ktoré klienta zaujímajú, možnosť vytvárať si exporty či rozšírené analýzy.
Aký počet ľudí navštevuje váš web?
Mesačne náš web navštívi približne 350-tisíc používateľov. Platiacich klientov máme zhruba 4-tisíc.
Patria medzi platiacich aj spomínaní novinári či tretí sektor?
Nie, väčšinou ide o pro bono spoluprácu alebo rôzne formy bartera. Vytvárame s nimi napríklad rôzne rebríčky alebo ocenenia. Táto časť našej klientely je pomerne široká. Podobné spolupráce máme aj s neziskovkami a nadáciami.
Považujeme za veľmi dôležité, aby podnikatelia mali o sebe navzájom dostatok informácií, vedeli si overiť svojich obchodných partnerov a mohli sa vyhnúť prípadným podvodníkom.
Je za tým spoločenská zodpovednosť?
Určite áno. Myslím si, že zvýšenie prehľadnosti podnikateľského prostredia je v našej DNA. Celé naše pôsobenie je tým veľmi ovplyvnené. Cítime veľkú zodpovednosť za rozvoj transparentnej spoločnosti.
Ako by ste v tomto kontexte hodnotili postoj verejných inštitúcií, ktoré údaje zbierajú, no neposkytujú ich v atraktívnej podobe?
Myslím si, že verejný sektor nemá veľký priestor na atraktívne poskytovanie informácií. Nemá na to mandát. Inštitúcie sú riadené legislatívou, ktorá im prikazuje zverejňovať istý okruh dát, a ony to robia. Nie je v ich zadaní robiť grafy alebo dáta nejako pekne vizualizovať. Nemajú na to kapacity ani zdroje.
Nemali by sme teda verejným inštitúciám vyčítať pasivitu?
Nemyslím si. Zverejňujú údaje na svojich stránkach a viac možností nemajú. Potom sú tu novinári alebo subjekty ako my, ktoré s týmito dátami pracujú, robia analýzy a sprostredkovávajú ich verejnosti. Vytvára to priestor, aby sa angažovalo viac subjektov.
Firmy mali povinnosť zverejňovať údaje už veľmi dlho, no v minulosti si ju mnohé neplnili. Bez hrozby sankcie to jednoducho nerobili. Dnes je disciplína oveľa lepšia. Čo je za týmto posunom?
Firmy mali predtým povinnosť zverejňovať účtovné závierky v zbierke listín. Posielali ich tam v papierovej podobe. V podstate to však nikto od nikoho nevynucoval. Dnes sa účtovná závierka ako súčasť daňového priznania posiela finančnej správe. Tá ju potom automaticky zverejňuje v registri účtovných závierok. Zmenil sa tak mechanizmus.
Foto: archív FinStatu
Podnikatelia sami nerobia nič navyše. Závierky sú povinnou súčasťou daňových priznaní, čím sa eliminovalo, že niektoré spoločnosti si svoju povinnosť neplnili.
Aj dnes môže nastať situácia, že firma nepodá daňové priznanie alebo v ňom uvedie nepravdivé údaje, no deje sa to len veľmi zriedka a plynú za to sankcie. Ďalšie informácie, ako napríklad dlhy voči Sociálnej poisťovni či zdravotným poisťovniam, ako aj exekúcie, začali zverejňovať samotné inštitúcie, ktoré ich spravujú.
Ako by ste zhodnotili prostredie, ktoré dnes na Slovensku máme z pohľadu dostupnosti informácií o finančnom zdraví firiem? Platí, že v medzinárodnom kontexte u nás máme viac transparentné prostredie?
Register účtovných závierok je európsky unikát. Aj keď v niektorých krajinách existujú obdoby, ten náš je pravdepodobne jeden z najlepších v Európe. Môžeme vďaka nemu posudzovať finančné zdravie obchodných partnerov veľmi jednoducho.
Pri iných registroch sme slabší?
Áno, sú tu také, ktoré sú menej otvorené ako v iných štátoch. Napríklad v Českej republike je otvorenejší kataster nehnuteľností.
Kataster sa stal v januári horúcou témou. Už predtým sa vedelo, že je finančne a kapacitne poddimenzovaný. Ktoré informácie v ňom chýbajú?
Nejde ani tak o chýbajúce informácie, ale o obmedzenia, ktoré sprevádzajú ich využívanie. Na Slovensku máme limity, ako údaje z katastra využiť.
Jaroslava Boch. Foto: archív FinStatu
Aktuálne sa uvažuje, že rozsah dát z katastra nehnuteľností sa obmedzí. O čo konkrétne pôjde?
Zámer uzatvoriť kataster znamená, že každý, kto v budúcnosti pristúpi k údajom, bude musieť byť stotožnený. Ak si napríklad niekto bude pozerať vaše záznamy, budete o tom informovaní, resp. minimálne kataster bude vedieť, kto si vaše údaje prezeral. Vnímam to ako krok späť v snahe o otvorené dáta, ktoré tu boli v minulosti.
Prečo je dôležité, aby boli informácie o firmách verejne dostupné? V niektorých krajinách to tak nie je a biznis tam napriek tomu funguje…
Dobrá dostupnosť informácií, a to nielen o firmách, umožňuje rozhodovanie na základe faktov, nie dojmov.
Má význam aj spôsob, akým sú dáta dostupné?
Áno, veľmi záleží na tom, v akej forme sú dostupné. Ak musíte ísť osobne do registra a vytiahnuť si fyzické kópie dokladov, na konci dňa je táto služba neefektívna. Na Slovensku máme luxus dostupnosti údajov online, aj preto sú naše služby oveľa lacnejšie ako porovnateľné v zahraničí.
Aké plány má FinStat v najbližšom období?
Rozvíjame projekt HitHorizons, ktorý združuje celoeurópske dáta. Máme už totiž klientov z rôznych krajín, dokonca nielen z Európy. V rámci FinStatu postupne spracovávame aj české dáta.
Chcete poskytovať služby aj pre tamojšie firmy?
Áno, máme ambíciu, aby sa aj české firmy stali našimi klientmi. Naše trhy sú veľmi prepojené, takže slovenské firmy budú mať záujem o údaje o českých spoločnostiach a rovnako aj opačne. Postupujeme však opatrne. Chceme, aby sme mali spoľahlivé dáta, takže projekt si zaslúži patričnú prípravu.
