Zbohatli na biznise s biopalivami, patria medzi najväčšie podnikateľské skupiny, ktoré vyrástli na Slovensku a razantne expandujú do zahraničia. Skupinu AZC vedie topmanažér a spolumajiteľ Robert Spišák. Jeden z nominantov ocenenia PwC Najrešpektovanejší CEO roka 2024 v exkluzívnom rozhovore pre Forbes prezradil, ako sa darí skupine, známej aj ako „sabolovci“.
Vzhľadom na to, že podnikáme aj v zahraničí, ponúknem vám celkový pohľad na výsledky skupiny. V číslach sme dosiahli tržby viac ako tri miliardy eur, EBITDA (hrubý zisk pred odpočítaním daní, úrokov a odpisov, pozn. red.) dosiahla zhruba 200 miliónov eur.
Ide o predbežné čísla, ešte je len koniec januára (rozhovor vznikol koncom januára 2025, pozn. red.). Ak sa pýtate kvalitatívne, v drvivej väčšine biznisov, v ktorých podnikáme, to bol dobrý rok. Napriek všetkým výzvam, o ktorých sa často hovorí v médiách. Nebol taký dobrý, ako bol rok 2022, ale bol lepší ako rok 2023. Vždy a všade platí, že je čo vylepšovať. Ale rád odpovedám, že by nebolo fér v našej situácii sťažovať sa.
Ako hovorím, nemáme ešte uzavreté čísla roku 2024, ale odhadujem približne 20-percentný nárast hrubého zisku.
Profitujeme z toho, že sme v podnikaní pomerne diverzifikovaní. Vynikajúce výsledky mala Saneca Pharmaceuticals v Hlohovci, darilo sa kolegom z divízie FMCG (rýchloobrátkový spotrebný tovar, pozn. red.), teda skupine ST Nicolaus. Boli tiež odvetvia, ktoré neboli stratové, ani sa im nedarilo zle, ale čakali sme viac. Napríklad v poľnohospodárskej prvovýrobe.
Tento údaj platí aj pre minulý rok.
To je veľmi ťažká otázka, pretože ťažko nájsť metriku, ktorá by mala byť meradlom úspechu.
Na čo ste najviac hrdý?
Popri pracovnom nasadení, ktoré dlhodobo mám, ale mám ho dobrovoľne, mám krásnu rodinu, úspešné deti, spokojný a harmonický život a celý rok som bol zdravý. Som veľmi rád, že sa mi podarilo dosiahnuť tieto, povedzme, sny alebo ciele. Mal som tiež niekoľko prednášok na mojej „alma mater“ Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Úspešne pokračuje neziskovka Teachers Development Program Slovakia, ktorej sa darí a každý rok podporuje projekty iniciatívnych učiteľov. Na tento program, pri vzniku ktorého som bol, som naozaj hrdý.
Robert Spišák AZC. Foto: Marek Mucha
A v podnikaní?
Mohol by som siahnuť po metrike ziskov či tržieb, ale opäť by som vyzdvihol niečo iné. Považujem za úspech, že každý deň vidím okolo seba množstvo motivovaných ľudí, ktorí sú často vo viacerých oblastiach, ktoré riadim, schopnejší ako ja. Aj vďaka tomu sa nám darí a teším sa do práce. V detailoch by sme sa, samozrejme, vedeli – a to bez preháňania – baviť hodiny o úspechoch v jednotlivých biznisoch.
Skúste povedať aspoň niekoľko.
V novembri minulého roka sme si podali ruku s predávajúcim jedného brazílskeho podniku a v týchto týždňoch s kolegami pracujeme na tom, aby sme do marca transakciu úspešne uzavreli. Alebo firma St. Nicolaus, ktorú väčšina pozná skôr ako značku alkoholických nápojov. Pred pár rokmi vstúpila na kávový trh a minulý rok predala už 80 ton kávy.
Predpokladám, že málo ľudí vie, že St. Nicolaus je jednotka vo výrobe octu v krajinách strednej Európy a Balkánu. Dnes už vyrába viac litrov octu ako liehovín. Sú to aktivity, za ktorými je obrovské množstvo práce, odvážne rozhodnutia a skupina motivovaných, inteligentných ľudí, ktorí urobia vždy o ten povestný kúsok viac roboty a vďaka tomu sme stále rastúca a konkurencieschopná biznisová skupina.
India, Brazília aj Kolumbia
Ako sa vám darí v Indii, kde ste plánovali vyrábať biopalivá a expandovať po Nemecku, Rakúsku či Maďarsku? Ako sa vyvíja výroba železničných cisterien výrobcu Nymwag z českého Nymburku?
V Indii máme rozostavané dva závody, ktoré budeme v roku 2025 kolaudovať. Závod na výrobu železničných vagónov, nielen cisterien, máme v Kalkate. Druhým je závod na výrobu bioetanolu v štáte Utarpradéš (štát na severe Indie na hraniciach s Nepálom, pozn. red.).
Výstavbu liehovaru Zuari Envien Bioenergy v indickom Khamaria Pandit chce investor dokončiť v polovici roka 2025. Reprofoto: Adventz
Výstavba prebieha v zásade podľa plánu a nedochádza k prekročeniu naplánovaných rozpočtov. To by sme síce nemuseli považovať rovno za úspech, ale každý, kto staval akýkoľvek priemyselný závod na Slovensku, určite potvrdí, že to nie je málo.
Podnikáte v Indii s miestnymi partnermi?
Áno. V zahraničí – ak nepočítame Česko a Maďarsko – máme základné modus operandi, že chceme podnikať s lokálnym hráčom. V Indii je to skupina Adventz, ktorá je rodinným podnikom. Podobne ako my je diverzifikovaná a podniká v rôznych oblastiach – od výroby hnojív cez reality, železničiarsky biznis až po cukrovary. Ich cukrovarnícka divízia Zuari Industries je náš partner v bioetanolovom projekte a ich výrobca železničných vagónov Texmaco je náš partner vo vagónovom projekte.
Môžete priblížiť, akú akvizíciu ste urobili v Brazílii?
Nadobúdame podiel v brazílskych závodoch na biopalivá. Ich biznis je konštruovaný tak, že si sami pestujú cukrovú trstinu, z ktorej vyrábajú bioetanol a cukor. Zostáva ešte bagasa, čo je sušina, ktorá zostáva po vylisovaní trstiny a tú následne využívajú na výrobu elektrickej energie.
Znovu ide o rodinnú biznisovú skupinu, ktorá takto podniká už dekády. Podľa dohody tam nadobudneme polovičný podiel.
Robert Spišák AZC. Foto: Marek Mucha
V akej časti Brazílie sa nachádzajú tieto fabriky?
Je to mestečko Pompeo v štáte Minas Gerais. Najbližšie veľké mesto, kde pristávajú aj lietadlá, je Belo Horizonte, severne od Ria de Janeira.
Zvažovali ste aj expanziu do Kolumbie v oblasti agropodnikania a do Uzbekistanu a Gruzínska v oblasti výroby vagónov. Pokračujete v týchto zámeroch?
Áno, všade sme za uplynulé dva roky urobili prvé kroky. V Kolumbii spolu vlastníme s miestnou podnikateľskou skupinou kávové plantáže. V Uzbekistane sme teraz v januári začali robiť na projekte výsadby ryžových polí, tiež s lokálnym partnerom.
A v Gruzínsku sme v priebehu minulého roka spustili dva menšie výrobné závody v našej FMCG divízii. Jeden vyrába mandarínkový koncentrát a druhý lúska, balí a uvádza na trh oriešky.
Rusko: biznis sa nerozvíja
V Rusku ste investovali do fariem, podľa Denníka N išlo o rozsiahlu výmeru 18-tisíc hektárov. Máte ešte dosah na tieto aktíva?
Ak vnímame podnikanie ako aktívnu činnosť, tak v Rusku sa jedna z našich poľnohospodárskych aktivít v podstate skončila. Európske sankcie a všetky obmedzenia, ktoré z nich plynuli a plynú, spôsobili, že sme už neboli schopní ani ochotní do nej ďalej investovať.
Druhá z týchto aktivít, živočíšna výroba pri meste Samara, pokračuje a podľa číselných údajov, ktoré dostávame, je aj zisková. Vyprodukované mlieko odoberá mliekareň, ktorá v minulosti patrila koncernu Danone a teraz ju prevádzkuje lokálny hráč. Aktuálne však nevieme z Ruska repatriovať zisky, ktoré tam vznikajú.
Je to teda akýsi stand-by režim. Naše podnikanie tam nejako beží, ale nedochádza k jeho rozvoju.
Jadrom biznisu podnikateľskej skupiny, ktorej ste súčasťou, sú biopalivá. Darí sa vám vyvíjať druhú generáciu palív s menším dosahom na životné prostredie, ktorá by mala byť kľúčová pre udržateľnosť tohto odvetvia?
Debata o druhej alebo ďalších generáciách biopalív je veľmi spolitizovaná. My napríklad v súčasnosti vyrábame klasický bioetanol z kukurice, pričom na tej istej technológii vyrábame z kukurice aj druhogeneračný lieh…
Ako si to mám predstaviť? Druhá generácia biopalív by mala byť vyrobená z odpadu?
Položartom by som povedal, že človek, teda byrokrat, mieni a život, teda prax, mení. V Maďarsku napríklad minulý rok napadla časť úrody kukurice huba, ktorá ju znehodnotila pre využite v potravinárstve. Obsahovala priveľa nepovolených toxínov.
No a existuje tu európsky právny výklad, že takáto kukurica je odpad, čo okrem iného znamená, že lieh z nej vyrobený, je „de iure“ druhou generáciou biopaliva. Ale nie je to výsledok technologického prelomu, ktorý by nás posunul ku komerčne udržateľnej výrobe liehu zo slamy alebo inej odpadovej suroviny. To sa zatiaľ nikomu v Európe nepodarilo, napriek tomu, že podľa štatistík produkcia druhogeneračného bioetanolu rastie.
Švajčiarska firma Clariant, ktorá postavila závod na biopalivá druhej generácie v rumunskom Podari, ho už zavrela. Oznámila burze, že celú investíciu odpisuje, pretože nedokáže ročne premieňať 250-tisíc ton slamy na celulózový bioetanol, ako si pôvodne predstavovala.
Biodiesel: čo ním je a čo nie
Iná situácia je vo výrobe biodiesla. My napríklad vyrábame tri produkty. Prvým je klasický biodiesel prvej generácie z rastlinných olejov – repkového, slnečnicového či kukuričného. Potom vyrábame aj biodiesel z názvom UCOME (Used Cooking Oil Methyl Ester, teda metylester vyrobený z použitého kuchynského oleja, pozn. red.), ktorý sa vyrába z použitého fritovacieho oleja.
Podľa európskej legislatívy to síce nie je druhá generácia biopaliva, ale akýsi medzistupeň medzi prvou a druhou generáciou. No a v maďarskom Komárome sme nainštalovali technológiu, ktorá dokáže spracovať aj odpady s obsahom tuku, ktoré spĺňajú legislatívnu definíciu, že biodiesel z nich vyrobený má parametre druhej generácie biopaliva.
Otvorenie závodu Envien Group a Mol na výrobu bionafty z odpadových tukov a olejov v Komárome. Foto: FB Komarom
Snažím sa tým povedať, že existuje technologický vývoj, ale to, ktoré biopalivo dostane oficiálny punc prvej, druhej alebo tretej generácie, určujú politici. V tomto prípade je to Brusel.
Palivo, ktoré by vznikalo z recyklovaného odpadu je teda zatiaľ vo hviezdach, prípadne je jeho výroba príliš drahá?
Podľa mňa nie, pretože spomínaný UCOME je predsa krásny príklad toho, ako môžeme zmysluplne využiť olej, ktorý by inak skončil vo výlevkách a v čističkách odpadových vôd. Politici ho síce nepovažujú za odpad, ale úprimne neviem, ako inak by som použitý fritovací olej mal nazývať.
Veď nebyť nás, končil by v čističkách a výlevkách. My ročne vyprodukujeme približne 400-tisíc ton biodiesla, pričom 30 až 40 percent tohto objemu vyrobíme z odpadu.
Foto: Marek Mucha
Skeptikom by som bol zatiaľ v prípade bioetanolu. Napriek tomu, že naša skupina investuje veľké zdroje do výskumu a vývoja, a nie sme v tom jediní, zatiaľ sme nevyskúmali, ako premeniť odpadový škrob komerčne udržateľným spôsobom na alkohol. Ani v tom nie sme sami. Toto sa zdá byť oveľa väčší oriešok, ako spracovanie odpadov na biodiesel.
ESG reporty a znečistenie
Stretli sa vaše biopalivové závody ako veľký producent znečistenia s ťažkosťami pri získavaní bankových úverov po zavedení ESG reportingu?
V prvom rade sa chcem ohradiť proti označeniu, že sme veľký producent znečistenia, pretože to rozhodne nie sme. Naše podniky na biopalivá pracujú takmer bez odpadov. Spracujeme prakticky úplne všetko.
Naša firma Poľnoservis, ktorá lisuje repku a produkuje surovinu pre výrobu biopaliva, v ďalšom kroku produkuje repkové šroty, ktoré sú kvalitným živočíšnym krmivom a nemusíme ho tým pádom na Slovensko v takej miere dovážať.
Ale ESG reporting je, samozrejme, téma. Musím pochváliť slovenské banky, že sú v tomto racionálne a snažia sa hľadať rovnováhu medzi regulatórnymi požiadavkami a zdravým rozumom. Samozrejme, pýtajú sa aj na ESG parametre nášho podnikania, najmä tie ekologické, ale zatiaľ necítime prehnane obťažujúci reporting.
Dokonca sa im darí nás pozitívne motivovať, napríklad sme získali úver so zvýhodnenou úrokovou sadzbou na nákup nových, ľahších železničných vagónov, na ktorých výrobu sa minie menej ocele, takže majú menšiu uhlíkovú stopu. Sú ale oblasti, ktoré sú oveľa viac obťažujúce a zložitejšie.
Napríklad?
Napríklad stále sa meniace predpisy o praní špinavých peňazí či reportovaní konečných užívateľov výhod. Prvotný pohľad na podnikateľský subjekt je akoby automaticky spojený s predstavou, že ide o podvodníka.
Je s tým spojená obrovská administratíva, ktorá stojí čas a peniaze. Zaťažuje oveľa viac ako ESG reporty. Niekedy je to ako z rozprávky „O pyšnej princeznej“, kde zúfalý kráľ hovorí: „Odvolávam, co jsem odvolal, a slibuji, co jsem slíbil“. Neviem, ako sa to bude vyvíjať do budúcna.
Od kolegov z exponovanejších oblastí, ako je výroba ocele či elektrickej energie, už počúvam, že tlak zo strany zahraničných centrál bánk je oveľa väčší. Snáď sa podarí udržať hlavné výkladové pravidlo – zdravý rozum.
Celý rozhovor s Robertom Spišákom vám prinesieme v printovom vydaní mesačníka Forbes. Hovorí v ňom o tom, či by nebolo lepšie presmerovať dotácie EÚ z biopalív na elektromobilitu a prečo by mala EÚ prestať „obsesívne riešiť“ tému emisií CO2. A tiež o tom, akú má aktuálne pozíciu v rámci skupiny AZC, kam ju chce v budúcnosti viesť a ako funguje ako manažér.
