„Mám pocit, že tvorím úplne odmalička. Ale úplne prvé kúsky, ktoré som ponúkala na predaj, boli biele ušité golieriky ozdobené korálikmi. Postupne to pokračovalo korzetmi, sukňami a šatami. Tie som vytvorila ešte na strednej škole,“ hovorí mladá módna dizajnérka Veronika Miháliková na úvod nášho rozhovoru. Po štúdiu na Strednej umeleckej škole v Trenčíne v odbore odevný dizajn ju to zavialo na vysokú školu do Nitry a neskôr do Bratislavy, kde vyštudovala žurnalistiku. Stále ju to však ťahalo naspäť k móde. Jej sen sa splnil a dnes tvorí odevy pre „urbánne princezné a každodenné víly“ pod vlastnou značkou Vivien Mihalish.
Rodáčka z kúpeľného mestečka Trenčianske Teplice sa po strednej umeleckej škole hlásila aj na vysokú školu v rovnakom odbore. Aj keď sa na vysnívanú školu nedostala, nezastavilo ju to v jej vášni pre módu. Vyštudovala teda žurnalistiku a keďže má rada rock aj metal, už počas štúdia pracovala v online magazíne o rockovej, metalovej a punkovej hudbe rocker.sk.
„Ale aj tam som spracúvala hlavne módne témy, konkrétne som vytvorila seriál Podoby rockovej módy, kde som v deviatich častiach opísala štýly jednotlivých rockových a metalových subžánrov. Mám pocit, že nech by som sa ocitla v akejkoľvek pracovnej pozícii aj v oblasti žurnalistiky, vždy by som to vedela nejak otočiť na módu,“ hovorí Veronika Miháliková.
Mentolové šaty s volánmi z dielne Vivien Mihalish. Foto: archív VM, autorka Martina Levásovská
Vo Vivien Mihalish šije najmä šaty a sukne, prípadne topy a sukne. Jej modely sú veľmi ženské. Aj keď sú však na prvý pohľad „nežné“, majú v sebe aj mestský šmrnc a občas príjemnú rockovú príchuť. „Keď som začínala tvoriť, mala som víziu, aby sa do ulíc zase vrátilo rokoko. Všade veľké sukne, volány, mašle, ženy v pompéznych odevoch. Neskôr som sama zistila, že akčná žena dneška, ktorá musí behať za električkou, robiť a ťahať veľké nákupy, starať sa o deti či byť na vážnych rokovaniach, takto vyzerať nemôže už len z funkčných dôvodov. No možno istú esenciu a prvky ponechať a preniesť ich do súčasnosti, ale v pohodlnej a praktickej verzii,“ vysvetľuje dizajnérka.
Ako dodáva, šaty z jej dielne implikujú „princeznovské siluety, vílovské dezény, pompézne volány či dekoratívne prvky ako mašle a krajky“, ale sú použité tak, aby ich žena mohla nosiť každý deň. Napríklad v meste, do práce, na dovolenky i na slávnostnejšie príležitosti.
Posila ju musí prekonať
Veronika Miháliková začínala svoje prvé kúsky predávať cez portál Sashe už na strednej škole. Oficiálne a naplno začala svoje modely ponúkať, keď sa presťahovala do Bratislavy, počas magisterského štúdia na žurnalistike. Vtedy si už založila aj živnosť a popri škole a práci v butiku sa biznisu začala venovať intenzívne. Modely navrhuje a šije sama vo svojej dielničke doma. „Mať vlastný ateliér je mojím snom a zároveň ďalšia méta v podnikaní,“ hovorí.
„Keď som začínala tvoriť, mala som víziu, aby sa do ulíc zase vrátilo rokoko. Všade veľké sukne, volány, mašle, ženy v pompéznych odevoch. Neskôr som sama zistila, že akčná žena dneška, ktorá musí behať za električkou, robiť a ťahať veľké nákupy, starať sa o deti, či byť na vážnych rokovaniach, takto vyzerať nemôže už len z funkčných dôvodov.“
Popri galérii produktov na Sashe a Instagrame neskôr pridala aj vlastnú webovú stránku. Dnes už sa môže pochváliť aj stálymi klientkami, ktoré jej novinky pravidelne sledujú.
Podnikaniu, ktoré so sebou nesie aj množstvo administratívy, sa priučila „za pochodu“. Ako dodáva, je škoda, že sa veci spojené s podnikaním (a patria aj ku kreatívnym povolaniam) neučia na školách. „Najskôr som mala strach, ale postupom času, nejakým samoštúdiom a uvedením značky do reálnej praxe som zistila, ako veci fungujú. S účtovníctvom mi pomohla aj šikovná podnikateľka Ivica, ktorá ma značku Rivica a tieto veci má v malíčku, keďže je z biznisového prostredia,“ hovorí šéfka značky Vivien Mihalish.
V tíme je dizajnérka aktuálne sama. Ako hovorí, chce si všetko, čo s podnikaním a šitím odevov súvisí, zažiť postupne na vlastnej koži, aby zostala v kontakte s realitou, aby si všetko odskúšala, spoznala a nemala zo začiatku príliš veľké oči. „Navyše som celkom prísna, čo sa týka technickej stránky odevov, takže moja vysnívaná „posila“ by mala šiť lepšie ako ja,“ dodáva s úsmevom.
Čierne šaty s krajkou majú rockový šmrnc. Foto: archív VM, autor fotografie Tomáš Figura
Z pohľadu odbytu je jej najdôležitejším kanálom predaja Instagram. „Moje klientky už vedia, že hocičo, čo tam uvidia, si môžu hneď kúpiť a pokiaľ ide o skicu, vopred rezervovať. Navyše tam dávam aj modely šité na mieru, takže je to také moje portfólio všetkých produktov, kde občas vidia aj kúsok zo zákulisia, či to, ako šaty nosia iné ženy,“ hovorí.
Jej modely zákazníčky môžu občas nájsť aj na predajných trhoch, napríklad najbližšie v októbri na „festivale udržateľnosti“ Pomalo v Starej Tržnici. Okrem toho začala značka Vivien Mihalish spolupracovať s bratislavským módnym butikom Imperia design na Michalskej ulici.
Ženy, noste častejšie šaty do mesta, do práce, vo voľnom čase aj na úrady! Foto: archív VM, autorka fotografie Veronika Miháliková
Najväčšou inšpiráciou sú pre ňu jej vlastné klientky. „Vychádzam z toho môjho konceptu šiat pre urban princezné a každodenné víly. Zároveň vidím, čo sa páči mojim klientkám, v čom sa cítia dobre, niekedy sami prídu s nejakou strihovou víziou a tá sa ukáže ako výborná a potom s ňou pracujem aj pri ďalších modeloch. A som inšpirovaná aj sebou, pretože mám postavu „normálnej“ ženy a viem, v čom sa cítim pohodlne, čo mi prinesie pocit originality, čo mi strihovo pristane,“ vysvetľuje.
Šaty podľa skice
Veronika svojim klientkám poskytuje možnosť nechať si ušiť šaty podľa skice. Čo to znamená? „Je to taký môj vlastný koncept tvorby kolekcií. Keď nakúpim materiály, alebo získam vyhodené či vintage materiály pre následnú upcykláciu, naskicujem z nich jednotlivé modely, aby klientky dopredu videli, ako budú vyzerať. Väčšinou mám materiál tak na jeden, maximálne dva kúsky, aby bola zaručená exkluzivita,“ hovorí Veronika.
Keď sa zákazníčkam model zapáči, už keď vidia skicu a k nej priložený materiál, z ktorého reálny model bude, môžu jej napísať a vopred si ho tak rezervovať s prípadnými kozmetickými zmenami či pripomienkami. Takýto spôsob tvorby má zároveň aj ďalšie výhody. „Myslím, si, že je to celkom udržateľný princíp tvorby, pretože nemusím naskladňovať veľké množstvo látok na veľký počet kusov odevov, ktoré potom smutne visia v skrini, alebo v tom horšom prípade môžu skončiť ako odpad,“ dodáva.
Jej najbližší biznisový cieľ je mať vlastný ateliér mimo domu. Ako veľa začínajúcich mladých tvorcov, financie naň si musí postupne našetriť. „Takou mojou túžbou je aj dať nejaké svoje šaty do aukcie, ktorej výťažok by niekomu mohol pomôcť, ale to asi ešte musím byť trochu viac slávna,“ uzatvára Veronika Miháliková.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
