Začínal pomerne skromne, ale prežil až zázračný úspech. Štyri desaťročia po založení vlastného vinárstva patrí nemecký rizlingový čarodejník Markus Molitor medzi najslávnejších vinárov sveta. Pred pár mesiacmi už poslal na trh aj prvé vína zo svojho druhého vinárstva. Vďaka čomu dosiahol taký rýchly rast?
„Doba to bola ťažká, veľa mladých potomkov vinárov sa už za vinárov ani nevyučilo,“ spomína na svoje začiatky v 80. rokoch. V tom čase bola niekdajšia slávna vinohradnícka oblasť pri rieke Mosele ekonomicky na dne.
„Mnohé vinárstva zmenšovali výmery vinohradov, ale vďaka tomu práve vtedy prišla naša šanca. Dnes dokážeme vyrábať špičkové rizlingy aj vďaka tomu, že sme v tom čase šancu využili a dostali sa k vinohradom.“
Molitorovi predkovia sídlili pri Moseli osem generácií, ale tak, ako to bolo kedysi bežné, vlastnili iba malé rodinné vinárstva. Až on pristúpil k vinárstvu inak: zmenil tradičný maloroľnícky prístup na podnikateľský.
„Ako malým nám otec vždy vravieval, že ‚vinár, to je to najlepšie, čím môžete byť‘,“ spomína. „Ja som bol najmladší a veľmi skoro, už ako 19-ročný som založil vlastné vinárstvo, samozrejme, s otcovou podporou.“
A keďže to vtedy bolo možné, veľmi rýchlo rástol. „Začínal som s tromi-štyrmi hektármi v polovici 80. rokov a do konca 80. rokov som už mal na pomery regiónu celkom veľký podnik: 15 až 18 hektárov.“
Vinárstvo ako veľká bonboniéra
Postupný nákup menších viníc na rôznych miestach v oblasti priviedol Markusa Molitora aj k špecifickému spôsobu fungovania a portfóliu jeho vinárstva. Ide vlastne o princíp bonboniéry: čo fľaša, to trochu iná lahôdka, trochu iný rizling.
„V oblasti Mosely mám dnes tridsať rôznych vinohradov, z toho dvadsaťpäť špičkových,“ vysvetľuje. „V závislosti od počasia v ročníku robíme 80 až 100 rôznych vín: od suchých cez feinherb (zhruba polosuché), ako aj fruchtig (približne polosladké) až po sladké a tiež so všetkými predikátmi.“
To znamená od kabinetného cez neskorý zber, výber z hrozna, bobuľový výber až po hrozienkový výber (Trockenbeerenauslese, TBA). „Je to obrovské množstvo vín, keďže mnohé sú dostupné za desiatky ročníkov.“
Bezprecedentne široká ponuka znamená aj rovnako bohaté výzvy vo vinohrade. A vedie, v prípade tých najraritnejších vín, aj k neuveriteľným cenám. „Zákazníci sa ma pýtajú: Vaše TBA stojí tristo eur, však? Ale prečo tá verzia, čo ide na aukciu, stojí šesťtisíc? Je dvadsaťkrát lepšia?“
Ako im odpovedá? „Nie, nie je, hoci určite má celkom inú koncentráciu, ale viete, ak jazdíte na šesťstovkovom mercedese, oveľa vyššie sa už skutočne ísť nedá, no formula 1 to aj tak stále nebude. Toto víno je ručná práca, ktorá musí byť oveľa drahšia.“
Čo si totiž ľudia často neuvedomujú, pokračuje vinár, je, že tie neuveriteľné ceny musia okrem výplat, marketingu, cash flow, investícií a ďalších výdavkov pokryť aj veľké riziko výpadku hrozna vo vinohrade.
A oberačka ako lotéria
„Predstavte si, že máme 25. októbra – v posledných rokoch tento moment prichádza aj skôr –, ale skrátka máte krásne hrozno, ktoré visí na kroch už dlho, a bolo by ideálne, ak by ste ho dnes obrali,“ vysvetľuje Markus Molitor.
„Ja sa však rozhodnem, že týchto 10-tisíc krov nechám neobratých a verím, že budú postupne hrozienkovať, scvrkávať sa. Ak bude ďalej sucho a chladno, budeme mať úspech, ale ak začne tri dni riadne pršať, nie dva-tri milimetre, ale dvadsať, tak hrozienko je fuč. Zmäkne a zvodnatie, nedá sa použiť na nič. Toto riziko sa veľmi ťažko vyčísľuje a aj preto sú výnimočné sladké vína také drahé.“
Vinica strmšia ako schodisko
Ďalším z dôvodov na vysoké ceny sú veľmi strmé vinohrady. Extrémne náročný lyžiarsky svah má sklon 45 stupňov, čiže stopercentné stúpanie. Bežné schodisko s 30-stupňovým sklonom má stúpanie asi 57 percent.
A slávny vinohrad Bremmer Calmont na Mosele má sklon 68 stupňov, teda stúpanie takmer 250 percent. Je to taká vinohradnícka ferrata, niektoré časti sa obrábajú s isteniami, reťazami a zo schodíkov.
„Toto sme jednoducho my – takto vyzerá naša dvetisíc rokov stará kultúrna krajina,“ zdôrazňuje slávny vinár. „Tie najlepšie vinohrady sú na strmých svahoch, to platí od dávnych čias. Do tých kopcov by sa našim predkom iste nechcelo, ak by sa tam nerodilo najkvalitnejšie hrozno.“
Napokon, tie najlepšie vína pochádzajú práve z viníc, ktoré rodia veľmi málo. „Kamkoľvek prídete, všade sa len hovorí, koľko máte z hektára hektolitrov,“ vraví Markus Molitor až namrzene.
„Nikto sa však nespýta, koľko máte koreňov. Keď ich máte 3 500 na hektár a získate 5-tisíc litrov, je to zásadný rozdiel oproti mojim vinohradom s 10-tisíc koreňmi, ale tiež len 5-tisíc litrami. U nás je desaťročný priemer pod 40 hektolitrami, a to za celý podnik, nie za špičkové vinice,“ zdôrazňuje. Predpisy pritom povoľujú až 12-tisíc litrov.
Obnovené kráľovské vinárstvo
Toto sú základy ekonomiky svetového vinárstva Markusa Molitora. Pozor, je to len ekonomika jeho pôvodného vinárstva. On má totiž najnovšie už aj druhé – a aj to je unikátne a vlastne celkom opačné. Ako vzniklo?
„V roku 2000 som rozširoval vinohrady na rieke Saar, čo nie je celkom bežné, keďže pre nás vinárov zo strednej Mosely je to 70 kilometrov cesty a musíme prejsť aj za mesto Trier. Ale získal som vinohrady aj tam,“ rozpráva. „Nuž a v tom čase sa začali šíriť správy, že je na predaj Domäne Serrig.“
To je jedna z niekdajších troch vinárskych dŕžav pruského kráľa v Porýní. „Serrig bol začiatkom 20. storočia najväčšia doména Nemecka a ukážkový podnik. Postupne sa však dostal do zabudnutia a produkovalo sa tu už len obyčajné hrozno na mušt.“
Keď Markus Molitor prišiel na návštevu, skončilo sa to rovno kúpou. „To nie je bežné, keďže vždy všetko riadne plánujeme a pri projekte tejto veľkosti naozaj aj trikrát. Bolo to spontánne rozhodnutie, ale najmä veľká príležitosť. Taký vinohrad, kedysi 40-hektárový, dnes má stále 25 hektárov, už v takej dobrej polohe inde nezískate.“
Minerálne čiže slané
V pôde tejto domény je 70-percentný podiel kameňa, vo víne sa prejaví typická mineralita. „Dnes sú veľmi rozšírené popisy vína, ktoré hovoria o mineralite v chuti, ale my si často pri degustácii povieme: veď tam predsa žiadna nie je!“
Keď hovoríme o mineralite my, pokračuje, „tak to si prosíme mať na jazyku skutočne soľ! V tom víne sa musí niečo diať, musí mať výraz a v tejto polohe to v ňom celkom konkrétne vnímate.“
Či králi vínom aj solili, sa nevie, ale v archívoch sa zachovali záznamy o svadobných vínach pre kráľovnú, o korunovačných vínach a podobných exkluzivitách. „Tak sme si dali úlohu, že doménu, keďže budovy už neboli v pôvodnom stave, do pôvodného stavu vrátime. Potom prišlo na rad to ďalšie: ako vyriešime predaj?“
Cez Bordeaux do sveta
Nebol by to však Molitor, ak by neodhalil ďalšiu šancu. „Máme tu jeden veľký vinohrad, nie kolekciu maličkých, a má podobný charakter ako vo Francúzsku. Po dlhom rozmýšľaní sme si povedali, že víno z tohto projektu budeme predávať cez najväčší obchod s vínom na svete, teda cez La Place v Bordeaux. A že ako prvé nemecké vinárstvo takto predáme celú produkciu.“
Koncept bol jasný – Serrig bude robiť klasický rizling, jeden s názvom Vogelsang Grosse Lage, veľké suché víno, a druhý ako kabinetné víno. „Absolútne klasický kabinet: nie celkom suchý, ale v žiadnom prípade feinherb, len so slabým náznakom sladkosti. Toto je koncept, ktorému zákazníci rozumejú: veľké chateaux majú najčastejšie dve vína, prvé a druhé.“
Minulý rok cez „courtiera“, sprostredkovateľa k predajcom – negociantom, odštartovali predaj. Prvé vína už degustovali s novinármi. „Mali sme senzačné výsledky, suchý kabinet dostal od stránky RobertParker.com 97 bodov, čo priznám, že bol môj sen, ako má rozbeh vinárstva vyzerať.“
Desiatky eur za základné víno?
Vogelsang Grosse Lage posiela Domäne Serrig na trh s cenou okolo 170 eur na fľašu, čo je z pohľadu špičkových vín pôvodného vinárstva stále málo – ale ak zohľadníte objem, malo by ísť o významný zdroj príjmov.
Podarí sa postupne aj základným moselským – a v prípade Serrigu sárskym – vínam „odlet“ do cenovej stratosféry, aký dokázalo pred rokmi Burgundsko, kde sa už aj dedinské vína predávajú nad hranicou 30 eur za fľašu?
Markus Molitor by zrejme nebol proti. „Pozrite: prídete k nám do vínotéky, máme tam 40 až 45 rôznych vín s tromi rôznymi typmi chutí, piatimi kvalitatívnymi stupňami z takmer dvadsiatich ročníkov,“ uzatvára.
„Pre ľudí, ktorí sa v rizlingu vyznajú, je to sen. Práve preto je pre mňa náš región porovnateľný práve len s Burgundskom. Aj tam máte mimoriadne rozdrobené vinohrady a mimoriadne veľkú individualizovanosť.“