Duchovné a magické. Také boli vianočné sviatky v domácnostiach našich predkov. Kým my dnes beháme po meste a nakupujeme darčeky, oni sa starali najmä o pokoj a vzťahy. „Na celom území platilo, že si ľudia nemali sadnúť k štedrovečernému stolu pohnevaní. Museli ísť a zmieriť sa s tými, s ktorými mali naštrbené vzťahy. Je dôležité odpustiť a prijať odpustenie,“ vraví etnologička Katarína Nádaská, s ktorou sme sa rozprávali o Vianociach kedysi a dnes. Čo z dedičstva a odkazu predkov sme si zachovali?
Zvyky a tradície ako základ národa
Ľudové zvyky a tradície sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie. „Ich význam a dôležitosť spočívajú v tom, že tvoria duchovné kultúrne dedičstvo,“ odpovedá Katarína Nádaská. Hneď v úvode rozhovoru vyslovila, že všetky vianočné rituály, ktoré boli typické pre našich predkov a najmä roľnícke prostredie, už nedodržiavame.
„Až do začiatku 20. storočia žilo 90 % obyvateľov územia dnešného Slovenska na vidieku a spriemyselňovanie sa začalo v masívnej miere až po druhej svetovej vojne,“ vysvetľuje bližšie etnologička. Aj keď je logické, že nové technológie, odlišný životný štýl a iná doba prinášajú so sebou zmeny, ako upozorňuje Nádaská, na slovenské vianočné ľudové zvyky a tradície by sme podľa nej nemali zanevrieť.
„Bolo by dobré, keby sme si aspoň časť z nich dokázali zachovať pre nasledujúce generácie. Pretože to robí v podstate národ národom,“ ozrejmuje Katarína Nádaská, ktorá označuje tradície, zvyky a rituály za tú najstabilnejšiu zložku v ľudovej kultúre.
O Vianociach vtedy a dnes sme sa rozprávali s etnologičkou Katarínou Nádaskou. Foto: archív respondentky
A čo nové sme si priniesli do obdobia Vianoc? Napríklad výzdobu stromčekov v exteriéroch, na balkónoch alebo záhradách či dokonca osvetlenie domov. To na územie Slovenska dorazilo podľa etnologičky až po roku 1989. „Je to trošku taký americký štýl. Kedysi to nebolo,“ vraví otvorene. Keďže dnes viac cestujeme, chodíme do zahraničia, prinášame si so sebou domov viac než iba zážitky a spomienky. Po svete s nami putujú i kultúrne vplyvy, ktoré neskôr vnášame do vlastných domácností.
Vodné živočíchy i bobrie chvosty
Zrejme najväčšiu časť vianočných zvykov a tradícií si na Slovensku zachovávame predovšetkým v súvislosti so štedrou večerou. Katarína Nádaská vraví, že aj dnes sa v mnohých domácnostiach začína modlitbou, slávnostným prípitkom a oblátkami s medom a cesnakom. „Drvivá väčšina rodín túto skladbu dodržiava,“ dopĺňa. Ďalej nasleduje polievka, ktorou nemusí byť len kapustnica. Etnologička totiž taktiež menuje hríbovú či strukovinovú polievku, ktorá sa obyčajne pripravuje na Záhorí.
Mnohé rodiny tiež konzumujú rybu, ktorú ľudia od stredoveku považujú za pôstne jedlo. „V minulosti to však boli všetky živočíchy, ktoré žili vo vode. Čiže kedysi sa konzumovali napríklad aj bobry či bobrie chvosty,“ vraví Nádaská a pousmeje sa. Na štedrovečernom stole i dnes nájdeme prívarky, šošovicové alebo hrachové. „Potom sú to múčne jedlá, zemiakové pirohy, na východnom Slovensku takzvané tatarčane pirohy, čiže urobené z pohánky, šúľance a tak ďalej,“ dodáva etnologička.
Pri tejto téme pripomína, že aj keď nie všetko dodržiavame na 100 %, napriek tomu ju teší, že slovenské rodiny počas štedrej večere zaradia do jedálnička aspoň jedno alebo dve tradičné jedlá. „Každý región má, samozrejme, svoje špecifiká,“ prízvukuje odborníčka. Mnoho domácností dodržiava aj zvyk rozkrajovania jablka. Naši predkovia totiž podľa jadrovníka veštili – pokiaľ bol v poriadku, čakal ich hojný rok a zdravie, ak v poriadku nebol, všetci zbystrili pozornosť.
Kedysi sa do kútov izby hádzali, a aj v súčasnosti sa niekde stále hádžu, vlašské orechy, ktoré predstavujú blahobyt. Tento strom a jeho plody boli v minulosti posvätné. Dnes, rovnako tak ako naši predkovia, po štedrej večeri počúvame koledy. V minulosti si ich však nepúšťali cez YouTube či Spotify, ale naši predkovia nedočkavo čakali v oknách, kým im pred dom prídu zaspievať koledníci. V mestách tento zvyk podľa Kataríny Nádaskej pochopiteľne zanikol, no niekde na dedinách sa ešte stále objavuje.
Striktné Kysuce, Orava, Spiš, Šariš i Zemplín
Na otázku, či máme na Slovensku regióny, v ktorých si ľudia väčšmi strážia a udržiavajú vianočné ľudové tradície, etnologička odpovedá bez zaváhania: „Samozrejme, obecne to platí pre vidiek. Kysuce, Orava, Spiš, Šariš či Zemplín. To sú také oblasti, kde sa vlastne tie zvyky dodržiavajú dosť striktne.“ V týchto lokalitách sa preto nájdu rodiny, ktoré nasledujú tradičný vianočný scenár. A to sa týka predovšetkým zloženia štedrej večere alebo pôstu.
Katarína Nádaská vysvetľuje, že v minulosti bol štedrý večer pôstny. Mäso sa nekonzumovalo vôbec. „U ľudí, ktorí boli evanjelického vierovyznania, u protestantov, to neplatilo,“ dodáva. Kým oni konzumovali kapustnicu s údeným mäsom či klobásami 24. decembra, v prípade rímskokatolíckych veriacich sa končil pôst až úderom polnoci. A to podľa slov odborníčky dodržiava ešte stále veľa ľudí.
Nižšie nájdete vianočnú infografiku, v ktorej sa vrátite do minulosti. Dozviete sa napríklad, kedy sa na území Slovenska objavil stromček, aké darčeky si ľudia dávali a ako vlastne vyzerali ich prípravy na sviatky:
„Je škoda, že dnešné Vianoce sú také komerčné. To je teda môj názor. Žijeme v úplne inom svete, ale napriek tomu by si ľudia mali viac vychutnávať sviatky. Venovať sa rodine, deťom, príbuzným,“ konštatuje otvorene Katarína Nádaská. Podľa nej je na každom jednom z nás, aký prístup k týmto sviatkom zaujmeme. Či to bude obdobie zhonu, pretože chceme mať všetko nakúpené, vyčistené a navarené. Alebo či si radšej povieme, že nemusíme mať dokonale umyté všetky okná, no radšej sa budeme cítiť dobre.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
