Presťahoval sa do 15 miliónového mesta a neplánovane sa jeho novou adresou stal dom na rovnakej londýnskej ulici, kde býva aj Jana Kirschner. „To nevymyslíš,“ smeje sa stále aktuálny víťaz Superstar Adam Pavlovčin, ktorého hudobný svet pozná pod menom Adonxs.
V rozhovore pre Forbes hovorí o slovenskom hudobnom biznise, ako sa mu spieva v rodnom jazyku, z akej činnosti pochádzajú jeho najväčšie príjmy a do čoho ich investuje.
Z Adama Pavlovčina sa stal Adonxs a pod touto značkou ste naštartovali svoj kariérny biznis. Pokračuje všetko podľa vašich predstáv a plánov, ktoré boli na začiatku?
V mojom prípade to bolo pre fanúšikov možno trochu nečakané rozhodnutie, keď som si po Superstar zmenil meno. Hneď na začiatku som si uvedomil, že moje meno sa stáva zároveň mojou značkou nielen vo svete hudby, ale aj vo svete biznisu. Značka, o ktorú sa treba starať, rozvíjať ju a vedieť sa ňou správne prezentovať v silnej konkurencii. To bol aj jeden z mojich prvých cieľov, zadefinovať v prvom rade estetiku môjho nového mena a hudobného smerovania, aby fanúšik vedel jasne rozoznať, akým cieľom sa značka Adonxs bude uberať. Keď spomenieme meno známeho svetového umelca, napríklad Lana Del Ray alebo Lady Gaga, okamžite si k týmto menám predstavíme určitý vizuál, ktorý ich svojím spôsobom originálne charakterizuje. To bolo mojím cieľom od úplného začiatku, čo je myslím si jednou z najdôležitejších súčastí propagácie každého brandu.
Pod menom Adonxs ste na hudobnej scéne takmer tri roky, a to je doba, v ktorej si už môžete dovoliť hodnotiť. Oplatilo sa? Skalní fanúšikovia vás veľmi dobre poznajú, ale noví možno ani netušia, kto je Adonxs. Nestratili ste týmto rozhodnutím nejaké percento z marketingového hľadiska?
Nejaké percento možno ubudlo, ale pre mňa to bola investícia s uvažovaním na niekoľko rokov dopredu. Myslím, že to bolo najlepšie rozhodnutie, zrealizovať to hneď na začiatku. Určite to bol risk a hudobné vydavateľstvo nebolo stopercentne presvedčené o správnosti tejto myšlienky. Ja som už vtedy vedel, že meno Adam Pavlovčin veľmi dobre funguje na Slovensku a v Česku, ale tam to aj končí. Máte v podstate pravdu, pretože veľa ľudí ma pod menom Adonxs zaradilo pri počúvaní pesničiek do kategórie zahraničných spevákov, čo je pre mňa veľmi príjemný kompliment. Takže s mojím rozhodnutím som spokojný a ešte stále to vnímam tak, že som naďalej v investičnej fáze budovania značky. Do budovania kariéry investujem nielen finančné prostriedky, ale aj celý môj čas. Dúfam, že sa to začne pomaly obracať a profit z môjho pracovného nasadenia bude ešte viac viditeľný.
Zarába na večierkoch
Pri týchto rozhodnutiach je veľmi dôležité dotiahnuť veci do posledných detailov, medzi ktoré určite patrí aj ochranná značka, vo vašom prípade meno speváka.
Áno, to sme riešili hneď na začiatku s vydavateľstvom Warner Music, ktoré ma v tom čase zastupovalo. Prejavila sa profesionalita svetového hudobného vydavateľstva, ktoré nezabúda ani na tieto malé-veľké veci, čo som vtedy ako registráciu umeleckého mena pod ochrannú známku ocenil a privítal. V prípade, že by sa na hudobnej scéne objavil niekto s rovnakým umeleckým menom, tak to môžem po právnej stránke napadnúť.
Robíte to, čo vás baví a prácu považujete za svoj vysnívaný cieľ a koníček. Z čoho pramenia vaše najväčšie príjmy?
Rozdelil by som to do troch kategórii. Firemné večierky, sociálne siete a príjmy z predaja nosičov. Tieto kategórie navzájom medzi sebou rotujú a dopĺňajú sa. Na prvom mieste sú, samozrejme, vystúpenia a koncerty. Z pohľadu firemných večierkov to môžem rozdeliť na vystúpenia, na ktorých si to naozaj užijem s celou mojou skupinou a občas sa vyskytnú večierky, na ktorých ma pozná vedenie, ale ostatným zúčastneným moja hudba až tak veľa nehovorí. Je veľmi dôležité vedieť takéto situácie správne vyhodnotiť a spracovať. My si dokážeme v našej skupine správnu energiu pri vystúpení vytvoriť aj vzájomne medzi sebou, takže z našej strany je ponúkaná vždy profesionalita a rešpektujeme publikum.
Foto: Ivan Kassa
Bolo pre vás ťažké formovanie vlastnej identity, aby si vedeli ľudia správne zaradiť, kto je to Adonxs?
S formovaním identity som začal hneď na začiatku a podľa mňa je to jeden z najdôležitejších faktorov v tomto segmente. Na jednej strane sú koncerty, zvučné akcie, na ktorých sa dá marketingovo dobre promovať a patria sem aj vystúpenia na známych festivaloch. Na strane druhej sú firemné večierky úspešných a v mnohých prípadoch aj solventných firiem. Ľudia si myslia, že viac profitujem z tej prvej kategórie, ale nie je to tak. Kapacita koncertných sál nie je ekvivalentná k finančným nákladom určeným pre celý koncert. Patrí tam svetelná a zvuková technika, tanečníci, technici alebo muzikanti. To všetko nedokážem z takého podujatia finančne zastrešiť. Je tu možnosť, že by som vystupoval ako sólový spevák len s klavírom, ale touto cestou zatiaľ nekráčam. Koncerty a festivaly nie sú silnou zárobkovou činnosťou v porovnaní s firemnými večierkami.
Do Szigetu investoval
Všetko má svoje výhody a nevýhody. Menej zárobkové koncerty beriete ako investíciu do budovania svojej značky, že sa prezentujete pred väčším publikom a na svoju stranu získavate nových fanúšikov. To je v prípade speváka možno ešte väčšia pridaná hodnota v budovaní kariéry ako väčší balík peňazí. Vnímate to rovnako?
Určite áno. Ľuďom to môžem priblížiť napríklad mojím vystúpením na jednom z najlepších a najväčších festivalov na svete, ktorým je Sziget v Budapešti. Je to veľmi silná značka a priestor na pódiu dostávajú najlepší umelci z celého sveta. Veľmi som si vážil ponuku a možnosť vystúpiť na tomto festivale, ale zároveň prišla aj zodpovednosť a nová výzva, nesklamať nielen organizátorov, ale aj fanúšikov. Bola to situácia, v ktorej som do svojho vystúpenia musel ešte ja sám zainvestovať, pretože mi záležalo na detailoch, ktoré zahŕňali tanečníkov a celkovú produkciu. Odmenou bolo promo na nezaplatenie.
Platia z vašej strany nejaké zásady a podmienky, ktoré si kladiete pri ponukách na vystúpenie?
Pri podpísaní zmluvy musí byť jasne zadefinované, či to bude len vystúpenie alebo ma budú nejakým spôsobom spájať s produktom nejakej spoločnosti a budeme marketingovo prepojený. To sú dve rozdielne veci. Možno aj prostredníctvom tlačových správ v médiách. Snažíme sa držať nejaký finančný štandard a v prípade, že je splnený, sme k spolupráci vždy otvorení. Určite si dávam pozor, čo je obsahom každej zmluvy. Či bude hlavnou náplňou len moje živé vystúpenie, či sa bude s konkrétnou značkou priamo spájať moje meno a podobne.
Finančné príjmy zo sociálnych sieti alebo streamov sa tiež v dnešnej dobe dokážu vyšplhať na slušné čísla. V akej pozícii sa momentálne na tomto trhu nachádzate?
To je všetko veľmi individuálne. Záleží, či umelec reprezentuje sám seba alebo má podpísanú zmluvu s hudobným vydavateľstvom, s ktorým sa dohodol na určitých percentách zo zisku. Ja sa aktuálne nachádzam ešte stále pod ochrannými krídlami zmluvy, ktorá vznikla po skončení Superstar s hudobným vydavateľstvom a jej platnosť zanikne vydaním môjho druhého autorského albumu. V streamovacích platformách nemám nejaké veľké dosahy na financie, čo možno vyznie ako v môj neprospech, ale stále to beriem ako súčasť mojej cesty na začiatku kariéry a je to v mojom prípade v poriadku. Bez toho by som sa zase neposunul k iným zložkám hudobného biznisu, ktoré zase môžem využiť vo svoj prospech. Jednoducho povedané, niečo za niečo. Napríklad publishing, v ktorom je zahrnutá hranosť v slovenských a českých rádiách, moje autorské práva a tantiémy. To je momentálne presne to, čo je pre mňa zaujímavejšie a mám na to priamy dosah.
Foto: Ivan Kassa
V akej výške sa v hudobnom biznise pohybujú tieto sumy?
Oveľa zaujímavejšie to bolo pre interpretov pred desiatimi rokmi, ktorí si v tom čase prilepšili na svoje konto oveľa väčšími sumami. Tantiémy boli v tom čase o 60 až 70 percent vyššie, ako sú dnes. Dôvodom bolo, že Slovensko sa nachádzalo ešte v béčkovej kategórii a zmluva o rozdeľovaní ziskov nebola nastavená až tak precízne ako dnes. Nebolo presne stanovené, aký veľký je percentuálny pomer hranosti zahraničnej a domácej produkcie. Teraz už poznáme presnejšie čísla a jasnejšie pravidlá. Vieme, koľko zahraničných pesničiek sa v slovenských a českých rádiách hráva. Môže to byť napríklad na úrovni 70 percent a ten menší zostatok 30 percent sa prerozdelí medzi slovenských a českých interpretov.
Sú podľa Vás české a slovenské rádia pre spevákov ešte zaujímavé?
Určite áno. Pokiaľ fungujú na profesionálnej úrovni, môžu stále osloviť úplne inú kategóriu poslucháčov. Sú to poslucháči, ktorí možno menej sledujú streamovacie služby a k novej hudbe sa dostávajú klasickým spôsobom cez éter. Myslím si, že nie každý zapadne do davu dnešnej vyspelej technicky a zostane verný aj tým zabehnutým dlhoročným spôsobom počúvania a vnímania hudby. Pre nás spevákov to potom funguje ako ďalší veľmi pekný marketingový ťah, ktorý je spojený s určitým finančným príjmom. Je to spôsob, ktorým môžeme osloviť strednú a staršiu generáciu poslucháčov klasickým štýlom.
Dôležitá reklama
Spomínali ste, že vydaním druhého sólového albumu sa pre vás končí zmluva s hudobným vydavateľstvom. Čo to znamená v prípade zisku a financií? Ste už dostatočne pripravený na takúto formu práce? Čo od toho očakávate?
Veľmi som túžil po tom, aby som si mohol vyskúšať spoluprácu s profesionálnym svetovým hudobným vydavateľstvom. Aby som zistil, čo sa všetko za tým skrýva. Z mojich doterajších skúseností by som aj naďalej po vydaní môjho nového albumu rád využíval služby hudobného vydavateľstva. Pri pravidlách, ktoré budú v novej zmluve zahrnuté, už budem presne vedieť, aké body mi pri vzájomnej spolupráci vyhovovali a naopak, ktorým by som sa v budúcnosti rád vyhol.
V akých odvetviach musí byť v dnešnej dobe spevák aktívny, aby sa slušne na slovenskej alebo českej hudobnej scéne uživil?
Z biznisového hľadiska je pre mňa najdôležitejšia reklama a prezentácia prostredníctvom médií alebo sociálnych sietí. Rovnako dôležité je aj správne nastavenie účasti v šoubiznise, vďaka čomu sa ľahšie dostávam k novým kontaktom na spoluprácu a k ďalším novým projektom. Spevák alebo umelec musí mať prehľad nielen vo svojej hudobnej tvorbe, ale byť aktívny aj v iných formách prezentácie a naučiť sa z toho vedieť profitovať, pretože tomu venujem svoj čas a energiu. Veľmi dôležitý je prínos inovácií, neprešľapovať na jednom mieste, ale posúvať sa stále dopredu, vedieť sa predať a byť stále relevantný pre svojich fanúšikov, ale aj potencionálnych klientov.
Do čoho najviac investujete?
Mojou najväčšou investíciou sú videoklipy a hneď za nimi je to hudobná produkcia, či už v štúdiu, ale aj v živom prevedení. Každý spevák túži mať pekné a veľkorozpočtové klipy, aby prostredníctvom obrazu vedel fanúšikom odovzdať svoje pocity a odkazy cez hudbu. Je to sen, ktorý som si splnil a vizuálna stránka ma veľmi baví. Považujem to za svoju osobnú vizitku, ktorá tam zostáva, pretože ľudia sa k nej môžu vždy aj po rokoch kedykoľvek vrátiť.
Aká bola doteraz najväčšia investícia do videoklipu? Ako ste si s ňou poradili?
Bolo to viac ako 50 tisíc eur. Vďaka sponzorstvu sa to stalo skutočnosťou a veľmi som sa z výsledku tešil. Oslovil som ľudí, s ktorými sa poznám už niekoľko rokov, takže viem, do čoho idem, čo môžem od spolupráce a kompletného výsledku očakávať.
Vďaka dobrému nápadu človek niekedy nepotrebuje ani sponzorov, ani peniaze alebo veľký tím ľudí a profesionálov. Stačí mu možno jeden mobilný telefón, vďaka ktorému posunie svoje pocity a myšlienky miliónom ľudí na celom svete, a to úplne zadarmo. Čo hovoríte na tento štýl?
Presne to, čo ste spomínali k téme nízkorozpočtovým klipom, sa teraz udialo k môjmu prvému singlu v slovenskom jazyku. Súhlasím, že na výrobu úspešného klipu niekedy stačí dobrá myšlienka alebo nápad a jedna kamera. Pre mňa je vždy dôležitá diskusia s režisérom, aby sme si povedali, o čom je pesnička, čo chce poslucháčovi povedať, aké sú naše nápady na realizáciu klipu. Na začiatku som to vždy ja sám, kto sa snaží ponúknuť vždy najviac nápadov a myšlienok do prípravy a od určitého momentu všetko prenechávam režisérovi.
Český trh je iný
Vaše videoklipy majú na Youtube viac ako milión pozretí a niektoré z anglicky naspievaných singlov sú ešte aj v týchto dňoch podľa výsledkov IFPI medzi najhranejšími v rádiách na Slovensku a v Česku. Je ťažké presvedčiť hudobného dramaturga, aby vaše skladby zaradil do rotácie?
Medzi českým a slovenským rádiovým trhom sú veľké rozdiely. Mojou prioritou je, aby sa konkrétny singel v deň vydania objavil zároveň aj vo vysielaní v rádiách. Som veľmi vďačný, že slovenský rádiový éter mi tieto možnosti bez problémov v deň, kedy vychádza moja novinka, vždy ochotne poskytne. Čo je bežné na Slovensku, v Česku bežné nie je. Na novinky sa pozerajú trochu z iného uhla, nasadzujú ich do vysielania viac opatrne a s väčším časovým odstupom. Napríklad letnú pesničku No Common Measure nasadili české rádia až v decembri a v hranosti medzi najlepšími je ešte aj v týchto dňoch. Je tam časový rozdiel približne pol roka.
Keď sa objavil váš prvý singel naspievaný v slovenčine, boli reakcie českej strany rovnaké?
Pri pesničke Sám sa situácia otočila viac v môj prospech. V niektorých rádiách sa vo vysielaní objavil len pár dní po oficiálnom vydaní. Myslím si, že dôvodom bola aj skutočnosť, že táto nová pesnička je naspievaná v slovenskom jazyku, a to im do vysielania hralo viac ako v prípade anglickej skladby. To sú už rozdiely, ktoré registrujem v prípade mojich slovenských a anglických pesničiek, takže viem porovnávať. Pribudli aj rádia, ktoré doteraz moje pesničky nehrali.
Ohlásenie slovenského singlu Sám bolo pre mnohých fanúšikov, ktorí boli doteraz zvyknutí na anglické piesne, veľkým prekvapením. Bola to jediná pripravená pesnička v slovenčine alebo ste mali z čoho vyberať?
Určite bolo z čoho vyberať, pretože ich mám viac a viaceré sa objavia aj na mojom slovenskom albume. Tento singel som si vybral preto, lebo sa niesol v takej melancholickejšej atmosfére, ktorá má určité spojenie s odchádzajúcou zimou a koncepčne sa mi k tomuto obdobiu hodil najviac. Zároveň som to bral ako ďalšiu veľkú výzvu v mojej kariére, pretože dostať do rádií baladu nie je vôbec jednoduché. S anglickými baladami sa mi to nepodarilo, tak som si povedal, že to skúsime so slovenskou a počkáme si na výsledok. Výsledok prišiel a stále sa nachádza medzi desiatkou najúspešnejších slovenských skladieb za uplynulý týždeň.
Spieva sa vám dobre v slovenskom jazyku alebo vás slovenčina aj trochu potrápila?
So spievaním v slovenskom jazyku som nemal doteraz žiadne skúsenosti a musím sa priznať, že mi to ide prekvapivo veľmi dobre a svoj rodný jazyk si pri spievaní užívam. Je to pre mňa úplne iná poloha – aj čo sa týka hlasového prejavu a výslovnosti. Je to predsa len slovenčina, všetko je čistejšie a nedá sa nič skryť alebo oklamať, ako sa to niekedy dá pri práci s anglickým jazykom, ktorý vie veľa vecí odpustiť.
Jana Kirschner s kočíkom
Všetci speváci by chceli získať pre svoje hudobné nápady najkrajšie slovenské texty od najlepších slovenských textárov. Vy si idete aj v tomto prípade svojou vlastnou neopozeranou cestou a povedali ste si, že to necháte na seba. Prečo ste sa takto rozhodli?
Priznám sa, že som v tom nemal vôbec jasno. Nevedel som, čo by bolo pre mňa najlepšie, a tak som sa radil s mojimi producentami Oliverom Fillnerom a Marekom Rakovickým. Na začiatku sme rozmýšľali, že oslovíme niekoho z top textárov alebo spevákov a skúsime to takýmto spôsobom. Postupne sme začali písať aj vlastné nápady, texty a celkom sa nám to začalo páčiť. Nehovorím, že v budúcnosti niekoho z hudobnej branže alebo spisovateľskej obce neoslovíme na spoluprácu.
Prichádzajú na vašu tvorbu aj ohlasy zo sveta, prípadne návrhy na spoluprácu?
Prvé dva anglické single rotovali vo vysielaní niektorých rádií v Turecku, Poľsku a Slovinsku. Teším sa aj záujmu o spoluprácu, ktorú so mnou prejavili dvaja producenti zo Švédska, s ktorými už máme rozpracované nejaké veci a chcel by som ich dokončiť po vydaní slovenského albumu. Ďalšie spolupráce sú rozpracované aj s producentmi zo Švajčiarska a Holandska.
Váš talent si všímajú aj ľudia, ktorí sú na slovenskej hudobnej scéne už niekoľko rokov. Napríklad Jana Kirschner, ktorá Vás chváli za výbornú angličtinu a pamätá si vás ešte z londýnskych ulíc. Aký príbeh sa za tým skrýva?
Nad touto náhodou sa vždy pousmejem. Človek sa presťahuje do 15 miliónového Londýna a nasťahuje sa do domu na rovnakej ulici, kde s rodinou býva Jana Kirschner. Na začiatku som bol na pochybách, či to nie je jej dvojníčka – kým som ju pri kočíkovaní nepočul, ako sa rozpráva s niekým po slovensky. V tom čase sme sa ešte vôbec nepoznali a ja som ju nechcel nejakým spôsobom prostredníctvom komunikácie obťažovať, pretože som rešpektoval jej súkromie. A možno, keby zistila, že o tri domy ďalej býva Slovák, tak by sa nemusela cítiť komfortne. Je zábavné, keď sa občas s odstupom času na túto tému rozprávame, pretože sme sa vzájomne registrovali a pamätáme sa na seba. Občas to teda vyznelo celkom zábavne, keď som si spomenul na text jej veľkého hitu, v ktorom Jana spieva, že nechce byť žienka domáca a už vôbec sa nechce vydať, pritom som ju videl s kočíkom na našej londýnskej ulici…
Vy ste v Londýne vyštudovali hudobnú školu a určite ste spoznali mnoho talentovaných hudobníkov, ktorí sa tam na jednom mieste stretli. Nechcete niekoho z bývalých spolužiakov osloviť na spoluprácu?
Áno, vyštudoval som a úspešne dokončil štúdium spevu a hudobnej kompozície. Spoznal som tam veľa talentovaných mladých ľudí, mali sme tam svoju kapelu už v tom čase. S niektorými som naďalej v kontakte a vždy, keď je to možné, tak ich pozvem k nám na Slovensko, aby sa stali súčasťou mojich koncertov. Napríklad v tomto roku hosťovali na niektorých mojich koncertoch bubeník a gitarista z Londýna, ktorí k nám prileteli na pár dní.
Nie je vám za Londýnom, ktorý je mekou hudby po všetkých stránkach, smutno? Na domácej hudobnej scéne ste úspešným spevákom a možno niekedy prichádza motivácia skúsiť niečo podobné aj na zahraničnej hudobnej scéne, kde je síce oveľa tvrdšia konkurencia.
Londýn je dynamickým, ale zároveň náročným mestom nielen po finančnej, ale aj psychickej stránke. Som rád, že som mal možnosť otestovať si postupne všetky tieto klady a zápory sám na sebe. To znamená, že veľmi dobre viem, čo by som od takýchto rozhodnutí mohol očakávať. Keď niekoľko mesiacov v takomto prostredí žijete, tak zároveň aj oveľa rýchlejšie osobnostne rastiete a posúvate sa dopredu po všetkých stránkach. Som teda rád, že som sa ako 18 ročný rozhodol práve pre Londýn a zvládol som všetko až do konca môjho pobytu.
Keď to teraz otočíme, v čom je podľa Vás úplný opak, keď porovnáme tieto dva rozdielne hudobné svety, Slovensko a Londýn. Aké sú najväčšie rozdiely?
U nás je to skôr obrátené. Slovensko je malá krajina s malým trhom, takže ten kariérny rast naberá celkom slušne na obrátkach, zatiaľ čo osobnostný zaostáva, pretože je pomalší a pohodlnejší. Toto sú moje skúsenosti, na ktoré nezabúdam a uvedomujem si ich. Do Londýna by som sa už presťahovať nechcel, ale viem si v budúcnosti predstaviť nejaký hudobný umelecký prienik a spojiť tieto dva hudobné svety nejakými spoločnými projektmi alebo spoluprácami.
Ste na pódiu sebavedomý a veríte si alebo ste ešte stále v štádiu učenia sa?
Myslím si, že teraz som už na pódiu dostatočne sebavedomý. A čo je najdôležitejšie, naučil som sa nebrať sám seba vážne, vedieť sa viac uvoľniť a viac si uvedomovať aktuálne prepojenie medzi mnou a mojím publikom. Vtedy to funguje pre obe strany a vzájomne si vymieňame energiu.
