Od júla začína platiť nový režim pri používaní jednocentových a dvojcentových mincí. Pri platbách v hotovosti ich už nebudete potrebovať ‒ obchodníci totiž zaokrúhlia ceny nákupov na päť centov. Zaokrúhľovať sa bude konečná suma nákupu, platby kartou či mobilom sa zaokrúhľovať nebudú.
„Národnej banke Slovenska vyšlo časovanie, práve od tohto roku by po náraste cien vstupov výrobná cena prekročila nominálnu hodnotu,“ hovorí riaditeľ štátneho podniku Mincovňa Kremnica Vlastimil Kalinec.
Praktický dosah novej legislatívy na život takmer nepocítime. Medenáky totiž ostávajú zákonným platidlom aj naďalej. Zákazníci môžu jednocentovými a dvojcentovými mincami platiť, výdavok v týchto minciach by sme však dostať už nemali.
Už dnes pritom tieto mince používame minimálne, prípadne sa ich používaniu vyhýbame. Foto: Pixabay/Moritz320
Pri kombinácii hotovosti a bezhotovostnej platby, napríklad cez smartfón alebo stravné lístky sa zaokrúhli len tá časť sumy, ktorá pripadá na platbu v hotovosti.
Vysoké náklady na výrobu či výmenu
Súčasná koalícia si obmedzenie drobných mincí dohodla v programovom vyhlásení vlády na roky 2020 – 2024. Primárnym dôvodom boli najmä vysoké náklady na ich výrobu či výmenu. Do úvahy pritom vzala aj prieskumami overený fakt, že ľudia ich používali minimálne a boli nepopulárne.
Prieskum Eurobarometra z roku 2019 odhalil, že jednocentovky zo všetkých krajín Európskej únie iritujú najviac práve obyvateľov Slovenska. V prípade dvojcentoviek predbehli Slovákov len Litovčania.
Ako presne budeme zaokrúhľovať nájdete v podrobnom prehľade Národnej banky Slovenska.
Zaokrúhľovali sme pri platbách už sami od seba
Prečo ich ľudia nemajú radi? Pre ich nízku hodnotu v porovnaní s cenami tovarov a služieb. Pri platbách je bežné, že zákazníci cenu tovarov alebo služieb zaokrúhlia nahor sami od seba. Centové mince radšej nechajú obchodníkovi, aby nemuseli hľadať v peňaženke „drobáky“. Ušetria tak čas, ktorý im príde hodnotnejší ako suma, o ktorú tak prídu.
Drobné centovky nie je možné využiť ani v samoobslužných automatoch, napríklad na kúpu cestovných lístkov, zaplatenie parkovného či kúpu kávy a občerstvenia. Dôsledkom je, že mince sa hromadia u obchodníkov, ktorí ich následne v balíkoch po sto kusov vracajú za poplatok bankám a menia za obeživo vo vyššej hodnote.
Od apríla je v prevádzke prvý zálohovací automat na PET fľaše a plechovky v hypermarkete v Senci. Foto: SITA/Tesco SR
Ďalší fenomén, ktorý je spojený s medenákmi je ich „miznutie“ v domácnostiach. Keďže im ľudia neprikladajú hodnotu, ostávajú nepovšimnuté, stratené či zabudnuté v priečinkoch a zásuvkách nábytku.
„Miera straty v obehu bola u jednocentových euromincí 60 percent, u dvojcentových euromincí 40 percent,“ uviedla Národná banka Slovenska v štúdii z júna 2020. Veľké množstvo mincí, ktoré takto zmizli z obehu musel štát nahradiť novými mincami.
Ušetríme 15 miliónov eur ročne
Náklady na ich výrobu boli pritom takmer rovnaké ako ich hodnota. Jednotková výrobná cena za kus jednocentovej euromince bol až do minulého roka na úrovni jej nominálnej hodnoty, v prípade dvojcentovky mierne pod jej nominálnou hodnotou.
„Po započítaní DPH a dopravných nákladov sa priemerné ročné náklady na výrobu a dodávky euromincí do NBS pohybujú na úrovni od pol milióna eur,“ uviedla v spomínanej štúdii NBS.
Celková úspora by však mala byť oveľa vyššia. Ďalšie náklady znášali obchodníci pri manipulácii, preprave a zámene mincí v bankách.
Komerčné banky si za výmenu aj vklad na účet účtujú pomerne vysoké poplatky. Stávalo sa dokonca aj to, že občan alebo firma uprednostnila odovzdanie medenákov do zberne druhotných surovín pred ich výmenou v banke.
„V Belgicku vyčíslila centrálna banka potenciálne administratívne úspory eliminácie najmenších mincí z obehu na 44 miliónov eur ročne. Po zohľadnení veľkosti populácie Belgicka a Slovenska a rozdielnych cenových hladín tomuto zodpovedá cca 15 miliónov eur pre Slovensko,“ tvrdí NBS v štúdii z roku 2020.
Výrobná cena by prekročila nominálnu hodnotu
Po náraste cien energií či vzácnych kovov by tento rok ich výrobná cena prekročila nominálnu hodnotu. Mincovňa Kremnica podľa riaditeľa Kalinca ukončila ich výrobu už vlani – vzhľadom na pripravený prechod na zaokrúhľovanie. Rok predtým pritom „na rozlúčku“ vyrazila takmer dvojnásobok mincí v porovnaní s bežným objemom.
Mincovňa Kremnica prestala raziť jedno- a dvojcentovky už vlani, hovorí riaditeľ štátneho podniku Vlastimil Kalinec. Foto: SITA/Diana Černáková
Štátny podnik pritom zastavenie výroby prakticky nezasiahne. „Výroba jednocentových a dvojcentových mincí pre nás tvorila jednotky percent nášho obratu,“ hovorí Kalinec.
Rozlúčková razba a porovnanie s bežnou razbou
Rok 2019
- 32 miliónov kusov 1-centových euromincí
- 14,45 miliónov kusov 2-centových euromincí
- (náklady na razbu 696-tisíc eur)
Rok 2020 (dáta z kontraktu)
- 56 miliónov kusov 1-centových
- 25 miliónov kusov 2-centových euromincí
- (náklady na razbu 1,28 milióna eur)
Zdroj: Mincovňa Kremnica, š. p., náklady vrátane DPH a dopravy
Šiesta krajina v eurozóne
Od júla sa tak Slovensko pridá k piatim krajinám eurozóny, ktoré už nepoužívajú najmenšie centové euromince v obehu ‒ Fínsko, Holandsko, Belgicko, Írsko a Taliansko. Vo Fínsku, Belgicku a Taliansku je zaokrúhľovanie na najbližší päťcent stanovené v zákone, v ostatných krajinách ide o zaokrúhľovanie na dobrovoľnej báze a „džentlmenskej dohode“ medzi štátom, bankami, obchodníkmi a verejnosťou.
Zákonom nariadené zaokrúhľovanie by malo viesť k postupnému sťahovaniu centových euromincí z obehu. „Predpokladám, že cash-handlingové spoločnosti budú jedno- a dvojcentové mince len zvážať, ale už ich nebudú distribuovať, takže zdrojom zostane len obyvateľstvo. Keďže Slovensko nie je turistická destinácia, ani zahraniční turisti z krajín, kde budú mince ďalej v obehu, napríklad Rakúsko a Nemecko, ich nebudú významne dovážať. Takže očakávam, že ich podiel na obehu pomerne rýchlo výrazne klesne,“ hovorí Kalinec.
Priaznivý dopad na životné prostredie
Vzhľadom na to, že ich zrušenie je možné len na základe rozhodnutia inštitúcií Európskej únie, naďalej ostávajú zákonným platidlom.
V rokoch 2009 až 2019 bolo vyrazených a dodaných spolu 329 miliónov jednocentových a 221 miliónov kusov dvojcentových euromincí.
Obmedzenie používania najmenších euromincí v peňažnom obehu by malo mať podľa štúdie NBS priaznivý dopad aj na životné prostredie. Zníži sa totiž počet prepráv peňazí, pri ktorých sa produkujú emisie a tiež spotreba obalovej fólie.
