Je bývalým veľvyslancom pri Svätej stolici v Ríme. Počas svojej diplomatickej kariéry sa Jozef Dravecký okrem iného podieľal na prípravách plánovanej návštevy pápeža Benedikta XVI. na Slovensku. V rozhovore pre Forbes hovorí aj o tom, prečo sa podľa neho pápež František rozhodol prísť na Slovensko a prečo je o stretnutie s ním u nás prekvapivo malý záujem.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo pápež nemôže cestovať do zahraničia z vlastnej iniciatívy?
- Prečo je František aj u niektorých veriacich menej obľúbeným pápežom?
- Čím je špecifická prvá návšteva pápeža Františka na Slovensku?
- Aké môžu byť dôvody, pre ktoré sa pápež rozhodol prísť na Slovensko?
Nemôže cestovať do zahraničia z vlastnej iniciatívy
V čom sa pápežské návštevy odlišujú od iných diplomatických návštev?
Pápež má dve funkcie – je hlavou katolíckej cirkvi a zároveň je hlavou štátu. To znamená, že aj všetky jeho cesty majú tieto dva rozmery – prichádza do miestnej cirkvi a zároveň ako diplomat do nejakého štátu.
Môže sa stať, že je jeden z týchto rozmerov menej významný. Napríklad, keď teraz pôjde do Maďarska na Eucharistický kongres, význam štátnej návštevy bude potlačený. Ale pri jeho návšteve Slovenska sa plne rozvinú oba tieto rozmery.
Ako potom vyzerá proces plánovania a dohadovania pápežskej návštevy?
Keď sa krajina rozhodne pozvať si pápeža, obyčajne to má svoj účel – významné výročie, vyhlásenie pápežom zredigovaných výsledkov synody (zhromaždenie biskupov, ktoré vytvára cirkevné zákony a poradný orgán pápeža, pozn. red.) a podobne. Napríklad svätý Ján Pavol II. pri svojej návšteve na Slovensku v roku 1995 svätorečil Košických mučeníkov.
Pápežská návšteva je však vždy vecou dohadovania z oboch strán. Do tohto procesu je zapojená nunciatúra, veľvyslanectvo danej krajiny pri Svätej stolici a mnoho vatikánskych inštitúcií.
A čo sa týka toho medzištátneho rozmeru?
Ten si vyžaduje minimálne stretnutie s hlavou štátu. Pápež nemôže cestovať do zahraničia z vlastnej iniciatívy, musí dostať pozvanie – od biskupov, aj od hlavy štátu.
Pápež František dostal od prezidentky Zuzany Čaputovej pozvanie osobne, keď bola uňho na audiencii.
Malý záujem o stretnutie s pápežom
Podľa počtu registrovaných má zatiaľ prekvapivo málo veriacich na Slovensku záujem o stretnutie s pápežom. Môže za to podľa vás pandémia, alebo skôr znižujúci sa počet veriacich?
Či sa počet veriacich, ktorí by mali záujem o stretnutie s pápežom znižuje, o tom nás, obávam sa, presvedčia výsledky sčítania obyvateľstva. Stále viac ľudí je zaujatých ekonomickými a autentickými starosťami, ako práca či starostlivosť o rodinu. A aj keď sa pred desiatimi rokmi možno zo zotrvačnosti prihlásili k Cirkvi, dnes už to neurobia. Ale nemyslím si, že je to jediný dôvod.
Skôr si myslím, že sa ľudia urazili, keď im povedali, že na pápeža môžu ísť len zaočkovaní. Mnohí očkovanie považujú za umelú prekážku, ktorej cieľom ani tak nie je zabrániť ľuďom stretnúť sa s pápežom, ale motivovať ich, aby sa dali zaočkovať.
Práve to mnohých urazilo – považujú to za vydieranie a povedia si, že veď sa teda ani tak nepotrebujú ísť pozrieť na pápeža. Napriek tomu, je fakt, že pri Františkovi si viac ľudí môže v duchu povedať: „Čo tam po pápežovi,“ aj bez ohľadu na očkovanie.
Prečo?
Ako človek nie je taký populárny ako bol Ján Pavol II. A nie je to otázka rasizmu, že nie je Európan. Mnohým ľuďom „stúpa na otlak“. A počul som aj taký názor, že František je dobrý kazateľ, ale pápež by mal byť človek väčšieho formátu.
Človek väčšieho formátu
V akom zmysle?
Líderskom, resp. diplomatickom. Je fakt, že oproti Benediktovi XVI. je to obrovská zmena. Už jeho prvé slová po zvolení boli skrátka: „Buona sera!“ (po taliansky „Dobrý večer!“, pozn. red.) Tým sa opäť chce priblížiť chudobným a nevzdelaným. Ale niektorým ľuďom to prekáža.
Postoj Svätého otca k otázkam sociálnej a ekonomickej povahy je zásadný. Je proti prílišnému spoliehaniu sa na trh a privilegovaniu boháčov. Aj v tomto smere môže jeho návšteva Slovensku niečo dať. Foto: SITA/AP
Napriek tomu si nemyslím, že je správne považovať pápeža len za akéhosi kazateľa. Je predsa nástupcom svätého Petra a viditeľnou hlavou Cirkvi. Takže ak chce do Cirkvi niekto patriť, mal by ho rešpektovať. Mnohí ľudia sa dnes snažia posudzovať náboženské skutočnosti veľmi svetsky.
Aj časť očkovaných ľudí má však dnes obavy z nákazy koronavírusom a radšej sa vyhýbajú davom. Nemôže byť teda za nezáujmom aj samotná pandémia?
Môže. Ale vychádzam z predpokladu, že zaočkovaný človek by sa už nakaziť nemal. Je pravda, a niektorí si to možno uvedomujú viac ako ja, že aj očkovaný človek môže nakaziť nezaočkovaného bez toho, aby o tom vôbec vedel. Aj preto je požiadavka, aby sa so Svätým otcom stretli len zaočkovaní, legitímna.
Pre prísne protipandemické opatrenia je dnes zrejme pápež František na Slovensku ešte menej obľúbený. Myslíte si, že sa situácia po jeho návšteve zlepší?
Ľudia v davoch, ktorí sa priamo stretnú s pápežom, si pravdepodobne úsudok o pápežovi zlepšia. Myslím si, že ho uvidia v lepšom svetle, ako si predstavovali. Do akej miery počas jeho návštevy zaúradujú trollovia, hoaxeri a dezinformátori, to si netrúfam odhadovať. Ale zatiaľ nevidím nikoho, kto by mal naozaj taký veľký záujem na tom, aby Slovákom znechutil pápeža.
Ako vyzerá plánovanie pápežskej návštevy?
Svoju diplomatickú kariéru ste ukončili v roku 2013. Máte vlastnú skúsenosť s prípravami návštevy pápeža na Slovensku?
Keď som bol veľvyslancom, uvažovali sme o návšteve pápeža Benedikta XVI na Slovensku. Malo to byť pri príležitosti 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie. No odozva Vatikánu bola veľmi pomalá a pápež nakoniec neprišiel. Ale prvé fázy príprav sme už absolvovali.
Dnes už nie som pri prípravách návštevy pápeža Františka, ale jedna vec je jasná – je na ne mimoriadne málo času. Kedysi sa pápežské návštevy naplánovali a vyhlásili ešte v predošlom kalendárnom roku. Za Benedikta XVI. sa od toho upustilo, pretože bol chorľavý a bolo by tam veľké riziko, že sa ich nepodarí zrealizovať. Napriek tomu sa aj jeho návštevy plánovali asi pol roka dopredu.
František návštevu Slovenska prvý raz spomenul na tlačovej konferencii počas letu z Iraku v marci tohto roka. Teoreticky to teda bolo pol roka dopredu, ale bola to len nekonkrétna zmienka, na základe ktorej sa nedalo nič organizovať.
Jedným z vysvetlení toho, prečo pápež František príde na Slovensko je práve to, že chce vynahradiť, že sa nepodarilo zrealizovať návštevu Benedikta XVI. Prečo pápež príde podľa vás?
V spomínanom marcovom vyhlásení pápež povedal, že Bratislava je len dve a pol hodiny od Budapešti. Z toho by sme však skôr usudzovali, že František príde len na pár hodín.
A bolo veľkým prekvapením, keď pápež na záver nedeľnej modlitby Anjel Pána 4. júla 2021 oznámil, že na Slovensku bude 12. až 15. septembra. To znamená tri hodiny v Budapešti, štyri dni na Slovensku. To nie je len tak.
Aké sú dôvody niekoľkodňovej návštevy na Slovensku?
Aké na to teda podľa vás má dôvody?
Zrejme sa pripravuje všeličo. Pri pápežskej návšteve sa vždy robí veľmi podrobný program, ale aj tak sa môže stať, že sa pápež rozhodne pre jeho zmenu. Svätý otec Ján Pavol II. to tak napríklad urobil, keď sa poklonil pri pomníku protestantských obetí v Prešove.
Teraz sa zamýšľam najmä nad tým, ako je možné, že pápež František príde na Slovensko na štyri dni. Veď na pozvanie mohol odpovedať aj jednodňovou návštevou. A prečo to k tomu ohlásil tak neskoro?
Pri odpovediach na tieto otázky sa môžem len domnievať. Ale myslím si, že Svätý otec František má veľmi dôležitý dôvod, pre ktorý chce prísť na Slovensko. No my ešte nevieme, aký je.
Možno by bolo náročné ho oznámiť vopred, preto sa rozhodol ho zamaskovať. Keď „prilepil“ návštevu Slovenska k návšteve Maďarska, bolo to logické a nevyžadovalo si to, aby to niekto podrobne skúmal.
Ale predsa len je trochu zvláštne, že bude v Maďarsku nakoniec len pár hodín.
Áno, to môžeme chápať ako odsúdenie Orbánovho režimu. Pápež sa síce zúčastní na závere Eucharistického kongresu a bude tam celebrovať omšu. Predtým sa aj stretne s Viktorom Orbánom, ale žiadne iné miesta v Maďarsku už nenavštívi
A Maďari majú predsa tiež pútnické miesta. A aj iné, kde by pápeža radi privítali. No nejakým spôsobom si to Maďarsko pokazilo.
Z návštevy, o ktorú mohla byť rozšírená účasť pápeža na Eucharistickom kongrese, nakoniec nie je nič. Všetok čas okolo Svätý otec venuje Slovensku. A nie je to preto, že „Nechce Orbána, tak ide inde,“ aj keď by sa to tak mohlo zdať. Určite chce niečo veľmi dôležité povedať práve na Slovensku.
Z neznámeho dôvodu chce byť pápež práve tu
Môže sa stať, že pravý dôvod, pre ktorý chce pápež tak naliehavo prísť na Slovensku, zistíme, až keď tu bude?
Je to veľmi ľahko možné. Nuncius ho pravdepodobne už nejakou šifrou dostal, ale nesmie o tom hovoriť. Som presvedčený, že to nie je o tom, že by sa Svätý otec nechcel zdržať v Maďarsku. Chce byť tu.
Ako veľvyslanec pri Svätej stolici pôsobil Jozef Dravecký do roku 2013. Z Vatikánu teda odišiel pár mesiacov po nástupe pápeža Františka. Zdroj foto: osobný archív Jozefa Draveckého
Jeden z dôvodov môže byť aj to, že sa neuskutočnila návšteva Benedikta XVI. Ale som presvedčený, že to nie je jediný dôvod.
„František možno cíti potrebu dať túto situáciu do poriadku.“
A čo by mohli byť tie ďalšie?
To neviem. Je niekoľko možností. Jedna z nich je, že potrebuje vyriešiť niečo v Cirkvi. Pokarhať, pochváliť. Asi skôr pokarhať… Sú aj špekulácie, že je za tým emeritný arcibiskup Bezák. No s tým ja nesúhlasím. Táto situácia je totiž veľmi zamotaná.
Keď bol v júli 2012 Róbert Bezák zbavený vedenia trnavskej arcidiecézy, bolo to veľmi prekvapujúce. A údajný dôvod, že jeho odvolaniu predchádzala dôsledná vizitácia, nie je veľmi silný. Od tejto kontroly po jeho odvolanie totiž prešlo rekordne málo času. To mi hovoril aj arcibiskup Cyril Vasiľ. Bežne od takejto kontroly po personálne opatrenia prejdú roky, nie pár mesiacov.
Myslíte si, že pápež bude chcieť otvárať túto kauzu aj po takmer desiatich rokoch?
Po tom, čo bol emeritný arcibiskup odvolaný a začal dosť nevhodne vystupovať v médiách, zdalo sa, že už rehabilitovaný nikdy nebude. Aspoň nie za života Benedikta XVI. Bolo by totiž voči nemu neúctivé, keby sa rušilo to, čo povedal. Lenže už ubehlo relatívne dosť času a František možno cíti potrebu dať túto situáciu do poriadku.
Ďalšou z možností, pre ktorú sa pápež rozhodol prísť na Slovensko je, že tu povie posolstvo, ktoré bude platiť aj pre iné krajiny. Slovensko je do istej miery typickou krajinou Európskej únie. Je to pomerne nový štát, ktorý si do Únie priniesol aj svoje duchovné dedičstvo. To platí aj pre mnohé ďalšie.
Znižovanie morálky
Na Slovensku sa pápež stretne aj s mladými a navštívi Luník IX. Prečo sa podľa vás rozhodol práve pre tieto skupiny ľudí?
Myslím si, že navštíviť Luník IX. je rozumné. Pápež František často chodieva medzi marginalizovaných ľudí.
Keď som bol vo Vatikáne, platila zásada, že na Nový rok a na Zelený štvrtok mohli diplomati dostať sväté prijímanie priamo z rúk pápeža. No na Zelený štvrtok v roku 2013 František zrazu povedal, že omša v Lateránskej bazilike nebude, pretože pápež ide umývať nohy väzňom. Bol to jeho prejav ľudskosti voči tým najbiednejším.
Okrem toho Svätý otec František navštívil viaceré getá v Južnej Amerike, aj chudobné časti Afriky. Vo Vatikáne veľmi dobre vedia, že máme rómsky problém. Luník IX. je akýmsi symbolom tohto problému. Preto, keď si pápež myslí, že by bolo dobré urobiť gesto voči marginalizovaným skupinám, toto je najprirodzenejšia cesta.
A mladí?
Slovensko je široko ďaleko jedinou krajinou, kde sa pápež stretne s Rómami. No s mladými sa stretáva celkom bežne. Navyše, ak sme typickou krajinou Európskej únie, v ktorej má pápež odovzdať všeobecne platné posolstvo, tak musí hovoriť o mladých. Je s nimi všeobecný problém – znižuje sa ich morálka, odchádzajú od viery… Práve tu môžeme tiež zistiť pravý dôvod pápežovej návštevy.
Podľa veľvyslanca Draveckého pápežovi Františkovi mnohí vyčítajú, že sa správa príliš ako kazateľ a pastor a málo ako vysoký štátny úradník. Foto: SITA/AP
Významná vec, ktorá má dva rozmery
Ak by išlo naozaj len o vnútornú cirkevnú záležitosť, môže sa stať, že verejnosť nikdy nezistí pravý dôvod pápežovej návštevy u nás?
Ale nie, aj my to zistíme. Keby sa dôvody príliš utajovali, museli by sa utajovať aj dôsledky. A pápež predsa nemôže prísť do krajiny bez toho, aby z jeho návštevy niečo vyplynulo.
Jeho návšteva na Slovensku je výnimočná ešte jednou vecou – v Prešove bude po prvý raz v histórii predsedať liturgii východného obradu. Uvedomme si, že rímsky pápež, ktorý odjakživa praktizoval rímske obrady, príde do Prešova, kde je sídlo archieparchie gréckokatolíckej cirkvi, a sám bude slúžiť gréckokatolícku liturgiu.
Je to veľmi významná vec, ktorá má dva rozmery. V prvom rade je to uznaním utrpenia, ktoré prežila gréckokatolícka cirkev na Slovensku. Zároveň to však môže byť akýsi precedens, že aj rímsky biskup môže sem-tam opustiť rímske obrady. Aj toto by sa hodilo k povahe pápeža Františka. Do budúcnosti by sa tým mohla podčiarknuť univerzálnosť Cirkvi.
Marginalizované skupiny a búranie konvencií
Vráťme sa ešte k tým marginalizovaným skupinám. Pápež František je známy tým, že často búra zaužívané konvencie a snaží sa byť čo najviac ľudský. Nie všetci si však túto jeho snahu cenia.
Postoj Svätého otca k otázkam sociálnej a ekonomickej povahy je zásadný. Pápež František ho oproti Benediktovi XVI. ešte viac podčiarkol. Je proti prílišnému spoliehaniu sa na trh a privilegovaniu boháčov. Aj v tomto smere môže jeho návšteva Slovensku niečo dať.
Benedikt bol učenec a potom vysoký vatikánsky úradník. František je človek z pastorácie, ktorý okolo seba videl veľa chudoby. Ešte som tam bol, keď povedal: „Nech je Cirkev chudobná pre chudobných.“
Benedikt XVI. ako svoj užitočný pojem používal „dôstojnosť každej ľudskej osoby“. Tento pojem je zakotvený v teológii, keďže človek je stvorený na obraz Boží. Navyše mu však rozumejú aj neveriaci a má mnohé implikácie v ďalších oblastiach spoločenskej praxe – ľudské práva, životné prostredie…
Pápež František si ako svoj užitočný pojem zvolil „Božie milosrdenstvo“. Keď som ho o milosrdenstve počul hovoriť prvý raz, domnieval som sa, že si azda ešte nestihol vymyslieť svoj pojem. Až neskôr som zistil, že za tým bola príprava Roka milosrdenstva (ten pápež vyhlásil v decembri 2015, pozn. red.).
Jozef Dravecký je matematik a bývalý člen podzemnej cirkvi. Ako veľvyslanec Slovenskej republiky pôsobil v Bulharsku, Lotyšsku a pri Svätej stolici. Svoju diplomatickú kariéru ukončil v roku 2013, pár mesiacov po zvolení pápeža Františka. Je tiež spoluatorom vlastnej biografickej knihy Presahy: Od matematiky k diplomacii.
