Po dlhých rokoch, keď šéfoval hotelom v preľudnených čínskych mestách, sa Kai Behrens v rámci siete Kempinski premiestnil na slnečnú Istriu, kde vedie hneď dva hotely súčasne. Keď si zvykol, že okolo neho neustále nie sú tisícky ľudí, prišiel covid. Nová úspešná sezóna na chorvátskom a slovinskom pobreží sa však práve začína.
Dva hotely, ktoré vediete, sú od seba vzdialené pol hodiny jazdy, každý stojí na opačnom brehu jedného zálivu. I keď ich zároveň oddeľuje slovinsko-chorvátska hranica, nekonkurujú si však navzájom?
Hotel v Portoroži sa nachádza v historickej budove a je dobre známy po celej krajine. Myslím si, že v Slovinsku nenájdete človeka, ktorý by nevedel, čo je Palác Portorož. Jazdí sa sem za biznisom, konajú sa tu spoločenské akcie. Tiež tam jazdia častejšie ľudia, ktorí chcú viac cestovať po okolí a až potom prichádza oddych.
Kempinski Adriatic v chorvátskej Savudriji je moderný hotel s veľmi čistým dizajnom, kam sa jazdí predovšetkým za oddychom. Viac tam prichádzajú starší ľudia, ale aj rodiny s deťmi. A zostávajú dlhšie. Portorož je skôr na víkendy alebo niekoľkodňové pobyty.
Nemusíme medzi sebou teda súťažiť, skôr spolupracujeme.
Cielite na rovnaké trhy? Odkiaľ k vám hostia prichádzajú najčastejšie?
Áno, väčšinu našich hostí celoročne tvoria Rakúšania a Nemci. Mimo hlavnej sezóny pribúda miestnych, predovšetkým slovinských hostí, ktorí si naše hotely vyberajú na pracovné pobyty.
Chorváti sem však toľko nejazdia, zvlášť z hlavného mesta Záhreb je to príliš ďaleko a príliš na sever.
Počas leta je mix národností pestrejší – máme dosť hostí z východnej a strednej Európy, jazdia sem Slováci, Česi, Maďari, Poliaci.
Najkrajší je prelom mája a júna či september
Kedy sa u vás začína hlavná sezóna?
Najplnšie máme počas júla a augusta, ale obsadení bývame aj v období predĺžených víkendov. Keď sú v okolitých krajinách štátne sviatky alebo školské prázdniny, okamžite to pocítime.
Kai Behrens. Foto: archiv Kempinski
Kedy je tu podľa vás najkrajšie?
Na prelome mája a júna. Teploty sú príjemné, všetko je zelené a ešte tu nie je toľko ľudí. Potom ešte v septembri, keď sa tu mimochodom začína sezóna hľuzoviek.
Výzvy odlišnej kultúry
Kým ste prišli sem, do pomerne pokojnej časti Európy, viedol ste hotely Kempinski v Číne. Musel to byť kultúrny šok. Čo bolo v tej chvíli najnáročnejšie?
Presťahoval som sa sem pred tromi rokmi v marci, čo je ozaj mimo sezóny. Oba hotely boli skoro prázdne, hostí by som spočítal na prstoch jednej ruky. V Číne som pôsobil v preľudnených mestách Čcheng-tu či Kantone a bol som zvyknutý, že okolo mňa je neustále tisíc ľudí.
Spočiatku to bol šialený nezvyk, ale napokon to bola veľmi príjemná zmena. Náročné tiež bolo, že v Číne som si zvykol na to, že ak sme niečo potrebovali, objednali sme to cez internet a za tri hodiny to priviezli. Tu to trvá tri alebo štyri dni.
Čo bola najväčšia výzva po biznisovej stránke?
Musel som sa trochu preorientovať z čisto biznis hotelov, kam sa jazdí len na pár nocí a majú 400 alebo 500 izieb, na viac voľnočasové, ktoré majú okolo 180 izieb. Musel som začať tráviť viac času komunikovaním s hosťami, ktorí chcú vedieť, že sa o nich zaujímate a je o nich dobre postarané. Tu je všetko oveľa osobnejšie, kým predtým sme sa zaoberali len biznisom.
Naprieč celým svetom
Okrem Istrie a Číny ste pôsobili po celom svete – v Bulharsku, Rusku, Ománe, Austrálii… Ktorá krajina je vám najbližšia?
Ja to vlastne nedokážem povedať. Mám šťastie, že nech idem kamkoľvek, všade sa rýchlo cítim ako doma. Navyše, mojím domovom všade boli luxusné päťhviezdičkové hotely. A napriek tomu, že každý hotel je iný, všade som bol obklopený podobnou atmosférou a ľuďmi s podobným nastavením mysle.
Palác Portorož. Foto: archiv Kempinski
Samozrejme, že Chorvátsko je oveľa krajšie než čínske mestá s najväčším počtom obyvateľov na svete, ale všade máte výhody aj nevýhody. V Číne nie je krásna príroda a pláže, ale tu zase nemáte kam ísť nakupovať.
To znie, ako by pre vás nebol rozdiel v tom, či pracujete v hoteloch v Číne, alebo v Chorvátsku.
Je to tak. Pre mňa je to ozaj celkom rovnaké. Vždy predávate postele a stravu. Je jedno, či je to v meste, pri mori alebo v horách. Samozrejme, že k tomu potrebujete vždy trochu iný prístup a inú taktiku, ale princíp je rovnaký.
Zároveň musíte počítať s tým, že v biznis hoteloch máte prácu uľahčenú, o hostí nemusíte toľko bojovať. Prídu na noc alebo dve, väčšinou len prespia a riešia úplne iné veci.
Na tradičných hostí, ktorí prídu vo svojom voľnom čase, musíte zapôsobiť oveľa viac. Pri nich záleží na každom detaile, všetko musí byť perfektné a presne také, ako sme dopredu sľúbili. Musíme zabezpečiť, aby sme hostia prichádzali šťastní, boli tu šťastní a šťastní taktiež odchádzali.
Vstúpiť do sveta siete Kempinski
Ak sa niektorý hotel rozhodne, že by chcel vstúpiť do siete Kempinski, čo musí splniť?
Musí mať predovšetkým zaujímavú lokáciu, ktorú v našom portfóliu ešte nemáme, a atraktívnu budovu. Všetko ostatné si zariadime sami. V súčasnosti máme 79 hotelov, ale žiadny z nich nie je rovnaký.
Kým iné hotelové siete dbajú na to, aby ich interiéry a izby boli totožné a držali všade na svete rovnaký štýl, tie naše si musia držať rovnako vysoký štandard, ale inak musí byť každý hotel unikátny a niečím výnimočný.
Spojujúcou linkou je ešte veľkosť hotelu, veľkosť izieb, ich počet, počet reštaurácií a podobné technické špecifiká.
Akú veľkú slobodu potom Kempinski jednotlivým hotelom necháva?
Šéfov jednotlivých hotelov vyberá board a investori tak, aby im následne mohli dať plnú dôveru, že vedia, čo práve v tej lokalite a v danej dobe bude fungovať najlepšie. Samozrejme, že máme určité pravidlá a musíme mať výsledky, ale tiež máme veľkú slobodu a nikto si nedovolí z úplne inej časti Európy tvrdiť, že vie niečo lepšie než my.
Čo nás naučila pandémia
Ako miestne hotely ovplyvnila pandémia?
Stále dokola sme otvárali a zatvárali. Beztak musím povedať, že rok 2020 napokon nebol až taký zlý, ako sme pôvodne očakávali. V roku 2021 sme síce mali až do júna zatvorené, ale potom začali ľudia jazdiť do oboch hotelov vo veľkom a leto bolo veľmi úspešné.
Foto: archív Kempinski
Myslím si, že sa nám aj podarilo dodržiavať všetky opatrenia tak, že sme hostí príliš neobťažovali. V tomto roku sme už prekonali naše predcovidové čísla.
Samozrejme, nikdy nevieme, či sa pandémia zase nevráti, ale myslím si, že sme sa už naučili v tom chodiť a už nás to nikdy nepoznamená natoľko, ako v uplynulých dvoch rokoch.
Naučila vás pandémia niečo pozitívne, čo aplikujete dodnes?
Určite. Vždy sme sa dosť sústreďovali, aby sme ku každému hosťovi pristupovali individuálne. Pandémia nás v tom ešte podporila. Napríklad viac funguje online. Počas covidu sme v reštauráciách a baroch zaviedli objednávky cez QR kód a už sme ich nezrušili.
V luxusných hoteloch, samozrejme, musíte mať aj krásne pevné menu, ale niektorým ľuďom bezkontaktné objednávanie vyhovuje viac, a tak chceme, aby každý mal počas svojej dovolenky na výber.
Dovolenka podľa šéfa luxusných hotelov
Ako vyzerá vaša dovolenka?
Veľmi nudne. Keď už mám dovolenku, sadnem do auta a idem domov, čo je kúsok od mesta Koblenz v Nemecku. Vyhýbam sa lietaniu, boli totiž doby, keď som absolvoval 50 letov ročne. Keď som sa ráno zobudil a nevedel, v akom meste som, povedal som si dosť. Dnes už lietam len občas do Číny kvôli svojej manželke.
Rovnako sa vyhýbam hotelom. To je pre mňa práca. Nielen naše hotely, ale aj konkurenčné, kam jazdíme zbierať poznatky a inšpiráciu. Počas dovolenky teda preferujem súkromné apartmány alebo prázdninové domy.
V tomto roku plánujete dovolenku?
Pokiaľ si nejakú vezmem, bude to až na jeseň. Máme síce skvelý tím, na ktorý sa môžem spoľahnúť, ale pokiaľ by som ho opustil v tej najväčšej sezóne, bolo by niečo zle.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Jeho autorkou je Zdenka Tomis.
