Jednotkou rebríčka Top influenceri za rok 2024 sa podľa Forbesu stal teoretický fyzik Samuel Kováčik. V projekte Vedátor popularizuje vedu už osem rokov. Nasledovníkom radí, nech nečakajú šprint k úspechu. Ako bežec vie, že tu – podobne ako v príprave na maratón – nefungujú skratky.
S Vedátorom ste začínali ako bloger. Vnímate sa dnes ako influencer?
Na začiatku som bol jednoznačne bloger, časom som sa však naučil neohradzovať sa voči nálepke influencer, no zároveň to nie je výraz, ktorým by som sa označoval ja sám. Cez Vedátora sa jednoducho snažím do kolektívneho vedomia dostávať myšlienky, ktoré považujem za zaujímavé.
Top influenceri 2024. Foto: Pasha Borsai v priestoroch reštaurácie Narbon
Top influenceri 2024. Foto: Pasha Borsai v priestoroch reštaurácie Narbon
V jednom rozhovore ste spomínali, že Vedátorovi venujete asi hodinu denne. Je to striktne naplánovaný čas?
Nanešťastie je to skôr improvizácia, možno okrem podcastov, s ktorými sme ani raz nemeškali. Nahrávame ich dva-tri týždne vopred a keď vidím, že sa zásoba zmenšuje, viem, že treba nahrať niečo nové. Pravidelne robím aj vedastorky, to je však záležitosť, ktorá často nezaberie viac ako päť minút práce. Pri ostatných aktivitách tomu nechávam voľný priebeh. Teraz bola festivalová sezóna, obsahu bolo trochu menej, no inokedy, keď som na nejakých zaujímavých prednáškach, niečo zverejním aj každý deň.
Od blogu k spolupráci s firmami
Bolo to tak vždy, aj keď sa Vedátor rozbiehal?
Od začiatku som vedel, že keď sa do toho pustím, treba to robiť systematicky. Na začiatku som si nastavil, že chcem robiť tri články týždenne, aby si ľudia všimli, že tento typ obsahu má nejakú pravidelnosť a možno ho začali cielene vyhľadávať. Neskôr som trochu zvoľnil.
Samuel Kováčik. Foto pre Forbes: Pasha Borsai
Prečo ste sa dali na tento štýl popularizácie?
V roku 2016 som pracoval v Dublinskom inštitúte pokročilých štúdií, kde som však nevyučoval a vysvetľovanie mi začalo chýbať. Zároveň som vnímal, že sa o vede rozpráva menej, ako by sa mi páčilo. Keďže som to považoval za dôležité i zaujímavé a mal pocit, že by som to mohol vedieť robiť, pustil som sa do toho.
Z blogu na stránke jedného denníka neskôr vznikol vlastný web a pribudla komunikácia cez sociálne siete. Spomeniete si na svoju prvú komerčnú spoluprácu?
Prvá ponuka prišla od spoločnosti Siemens Mobility, majú na starosti výrobu komponentov pre železnice. Chceli, aby sa verejnosť dozvedela, že v Žiline sa dajú robiť zaujímavé veci na rozhraní vedy a technológie. Zároveň to bola presne tá oblasť, o ktorej ma baví písať a rozprávať.
Kedy sa firmy obracajú na Vedátora?
Typicky vtedy, keď sa snažia ukázať, že majú vedecký pohľad na svet, respektíve pracujú s faktmi, dátami. Často chcú zložitú tému vysvetliť jednoduchším jazykom. Ako príklad môžem uviesť spoluprácu so Západoslovenskou energetikou, kde vysvetľujem, ako fungujú fotovoltické panely, či s DNA Era, kde hovorím o genetických testoch. Takisto som ambasádorom pre Toyotu, s nimi robím raz za čas edukačné video. Minule som napríklad rozprával o fyzike brzdnej dráhy. Vnímam to aj tak, že tým viem ľudí pritiahnuť k dôležitej téme.
Čo odmietnete?
Propagáciu alkoholu, nápojov, ktoré považujem za veľmi presladené, relatívne nedávno som povedal nie jednej stávkovej spoločnosti. Nikdy sa to nestalo, ale ak by za mnou prišiel niekto z výrobcov elektrických cigariet, tiež by som odmietol. Hoci sú to často ponuky napojené na vedu, tieto spolupráce odmietam preto, že ja sám sa daným produktom či službám systematicky vyhýbam.
Stáva sa vám, že veda stojaca za produktom nie je v poriadku?
Dávam si na to pozor. Stalo sa, že som si vypýtal nejaké štúdie k tvrdeniam istej firmy a poslali mi jednu štúdiu na myšiach, kde im s „odretými ušami“ vyšli nejaké výsledky. Ale toto sa mi nestáva často.
Voľnočasová aktivita
Vedel by vás Vedátor uživiť?
Keby som to začal robiť tak, ako sa to robiť má, uživil by som sa tým úplne v pohode. To by som však musel robiť systematicky aj veľa technických vecí okolo toho, zamestnať niekoho, aby robil tieto „otravnejšie“ aspekty práce influencera. Ale predovšetkým – určite by ma to nebavilo tak ako práca vedca. Som rád, že veda je u mňa prvoradá a Vedátor stále len voľnočasová aktivita.
Koľko si pýtate za príspevok?
Závisí to od toho, kto sa pýta. Keď ide o nadnárodnú firmu, bez hanby si vypýtam viac. To kompenzuje prípady, keď ma osloví nejaká škola alebo neziskovka a pre tých čosi spravím zadarmo. Nechcem to žmýkať na maximum, ale ani ísť pod cenu; je fajn, keď sa nemusím pozerať na to, či mám z čoho zaplatiť účty.
Je potrebné byť na všetkých sociálnych sieťach, aby ste zachytili rôzne publiká?
Publiká sú určite rozdielne. Na Facebooku sú napríklad ľudia kritickejší ako na Instagrame, čo mi nevadí, ale myslím na to pri tvorbe. Po blogovaní pre denník som však najskôr pokračoval práve na Facebooku, no v istom momente som si povedal, že treba mať zálohu, keď sa Mark raz rozhodne, že to celé vypne. Tak som vytvoril aj web. Nedávno tam počet príspevkov prekročil tisícku.
Vráťme sa ešte k tým sociálnym sieťam. V roku 2018 sa Vedátor objavil aj na Instagrame a YouTube…
Na Instagram som prišiel čiastočne z donútenia. Všimol som si, že ľudia v mojej vekovej kategórii prechádzajú z Facebooku na Instagram. Ja som však nebol veľký fanúšik tejto siete, aj preto, že môj obsah bol postavený čisto na textoch a toto je veľmi vizuálna platforma. Dlhšie som sa tam hľadal, no v jednom momente som si povedal, že sa musím naučiť rozprávať konzistentne na kameru a že to najlepšie docielim tým, že budem každý deň pridávať nejaké krátke video. Tak vznikli Vedastorky, ktoré robím už piaty rok.
A YouTube?
To je sieť, ktorej sa chcem v blízkej budúcnosti venovať viac. Má totiž dobre nastavené algoritmy, čím umožňuje prenikať k novým publikám. Keď má niekto rád vesmír a pozerá si videá na YouTube, tak verím, že čoskoro ho sieť pošle aj na moje videá k tejto téme. Napríklad s podcastom sa k novému publiku dostávate oveľa zložitejšie.
A čo TikTok?
Mám tam založený účet a jedno video, ale na toto ešte nie som pripravený. Možno keby mi s tým niekto vedel pomôcť a ja by som iba dodával obsah.
Samuel Kováčik. Foto pre Forbes: Pasha Borsai
Keď robíte prednášku pre stredoškolákov, vedia o vás aj bez TikToku?
Áno, oni sledujú Instagram, YouTube, podcasty, dokonca som v tejto vekovej kategórii stretol aj také mýtické tvory, ktoré čítajú knihy. Pri TikToku váham aj z iného dôvodu. Už pri publikovaní na Facebooku a Instagrame mám zvláštny pocit z toho, že vlastne pomáham ľudí udržiavať na týchto platformách. Podľa mňa sociálne siete ako také nie sú zlé, ale zvýrazňujú problémy, ktoré v spoločnosti máme, pričom ich majitelia nejavia náznaky sebareflexie. TikTok sa mi v tomto ohľade zdá ešte horší ako iné sociálne siete, keďže jeho algoritmus je taký dobrý, až sa mladí ľudia nevedia odtrhnúť od displeja. Sám teda hovorím o tom, že sociálne siete treba aj vypínať, budovať si reálne vzťahy, lebo tá závislosť nás môže ako spoločnosť rozkladať.
Sledujete aj to, ako sociálne siete menia algoritmy a prispôsobujete tomu obsah?
Sledujem to, ale len okrajovo. Keby som sa tomu venoval viac, možno by som vedel, že teraz je čas robiť krátke „reelska“ a teraz zase čosi iné, no asi by mi to zabralo oveľa viac času a oveľa menej by ma to bavilo. Ale po očku to sledujem, aby som nerobil úplne hrubé chyby.
Na začiatku sleduje len rodina a priatelia
Keď sa niekto dnes rozhodne, že bude popularizovať vedu, bude to mať ťažšie, ako ste to mali vy pred ôsmimi rokmi?
Je pravda, že najlepšie sa expanduje do vákua, no keď sa ma dnes mladší pýtajú, či do toho ísť, hovorím jednoznačne áno – s niekoľkými upozorneniami.
Prejdime si ich.
Veľa ľudí prepáli úvod. Možno s tým človek začne cez prázdniny a venuje svojmu projektu dvadsať hodín týždenne, lebo nemá iné starosti, keď však prídu povinnosti a s nimi aj uvedomenie si, že prvé dva-tri roky na tom nezarobí ani cent, zrazu je ťažké tomu stále venovať polovicu pracovného týždňa. V horšom prípade skončí, v lepšom sa ustáli na nejakom menšom objeme práce. Treba mať na pamäti, že je to maratón, nie šprint. Podľa mňa stačí aj tá hodina denne. Ja som napríklad obmedzil pozeranie seriálov a filmov a tú hodinu denne si vďaka tomu v pohode nájdem.
A ďalšie varovanie?
Nech sa tvorcovia pripravia, že prvý rok ich budú sledovať najmä ich kamaráti a rodina. Vedátor mal po prvom roku do tisíc sledovateľov. Ak teda čakajú, že na druhý deň budú nový Dejepis inak, tak s tým sa môžu rozlúčiť. Treba byť trpezlivý a vyhľadávať možnosti. Ja som napríklad v začiatkoch pod profilom Vedátora komentoval vedecké články na stránkach veľkých slovenských médií.
Takže digitálna socializácia?
Také čosi. Zároveň je dobré mať nastavené nejaké méty. Vedel som, že foodbloger ČOJE začal dostávať pozvánky na rozhovory, keď mal asi 5- až 6-tisíc sledovateľov. Keď som mal nejakých dvetisíc sledovateľov a nič sa nedialo, vedel som, že je to v poriadku, že to začne prichádzať neskôr. A keď to začne prichádzať, netreba sa tomu vyhýbať. Ja som tiež introvert a sám od seba by som takú pozornosť nevyhľadával, no keď chce človek popularizovať, treba ísť s kožou na trh.
Ešte nejaký odkaz začínajúcim tvorcom?
Nezačínať so všetkým naraz. Viem, že marketéri hovoria, že treba byť na všetkých platformách, no v začiatkoch je podľa mňa lepšie začať na jednej – tej, ktorá je tvorcovi najviac prirodzená. Ak chce niekto písať, nech začne s blogmi, ak rád robí videá, nech to skúsi na Instagrame, keď chce dlho rozprávať a trochu si pri tom ulietavať, možno je dobré začať s podcastom. Až neskôr pridať druhé, tretie médium.
Nemali ste počas tých ôsmich rokov chvíľu, že ste s tým chceli skončiť alebo si dať dlhšiu pauzu?
Ja som ten typ, že keď začnem niečo robiť, tak som schopný a ochotný sa tomu venovať dlhodobo a pravidelne a veľmi sa nezamýšľať nad tým, či je čas na nejakú prestávku. Je však pravda, že isté veci ma v čase bavia viac a iné menej. Napríklad aktuálne mám stále aktívny newsletter, no posledný som poslal pred ôsmimi mesiacmi. To je možno kľúčový predpoklad k nevyhoreniu. Flexibilita, že sa môžem sústrediť viac na veci, ktoré ma v tom čase bavia. Keby som to robil profesionálnejšie, nebodaj ešte živil ďalšieho zamestnanca, už by som tú voľnosť nemal.
Samuel Kováčik. Foto: archív Samuela Kováčika
Samuel Kováčik. Foto: archív Samuela Kováčika
A čo vás baví teraz?
Včera má úplne nadchla téma analém. Je to označenie dráhy pohybu Slnka po oblohe pre danú zemepisnú šírku a dĺžku. Inými slovami, ak budete z vášho balkóna fotiť Slnko v rovnakom čase celý rok a potom tie snímky spojíte do jednej, zistíte, že Slnko sa pohybuje po oblohe v tvare osmičky. Možno o tom teraz spravím podcast, rozmýšľam aj o projekte nejakého komunitného fotenia tohto úkazu. Keby som sa influencerstvom živil profesionálne, zrejme by som v sebe mal nejaký mechanizmus, ktorý by zastavil takéto nezmyselné odbočky. (smiech)
Ukázať, že vedci nie sú len ľudia v plášťoch
Spomínali ste, že byť influencerom je skôr maratón ako šprint. Bežeckú terminológiu rád používate, pretože sám behávate, dokonca sa príbehy o behaní dostávajú pravidelne aj na Vedátora. Nebije sa to tematicky?
Začal som s tým počas pandémie, keď silno rezonovala téma zdravia a zlepšenia imunity. Ľudia, ktorí si ju chceli zlepšovať pohybom, mi písali, ako začať behať. Opäť som si povedal, že to budem robiť systematicky, „storky“ o behaní často prepájam aj s vedou, napríklad si naštudujem, čo nám hovoria štúdie o behaní v teple. Drží ma pri tom aj to, že mi občas niekto napíše, že ho takéto storky „nakopli“, aby sa rozhýbal, a teraz zabehne desať kilometrov v lese… Okrem toho je fajn ukázať ľuďom, že vedci nie sú len ľudia v plášťoch zavretí v labákoch. Súkromie si strážim, no občas poodhalím aj nevedeckú stránku svojho života a beh je jej veľkou súčasťou.
Ako sa k popularizácii štýlom, akým ju robíte vy, stavajú kolegovia z vedeckej obce?
Môžem mať skresľujúci pohľad, keďže pozitívne reakcie sa človek dozvie skôr ako negatívne, tie idú možno niekde za chrbtom. Na 99 percent však dostávam pozitívnu spätnú väzbu, kolegovia sú radi, že k vede priťahujem mladých ľudí, že ukazujem, čím je práca vedca zaujímavá. Ja som preto musel vyjsť z komfortnej zóny, prekonať sa, naučiť sa napríklad hovoriť na kameru, čo by sa iným kolegom možno nechcelo. Navyše sa snažím Vedátora držať ako otvorenú platformu, kde rád odprezentujem výskumy iných vedcov. Nejaké negatívne reakcie občas vnímam z nevedeckej komunity, ale to nie je úplne môj problém.
Top influenceri 2024. Foto: Pasha Borsai v priestoroch reštaurácie Narbon
Top influenceri 2024. Foto: Pasha Borsai v priestoroch reštaurácie Narbon
Asi narážate na ľudí, ktorí spochybňujú vedcov a ich výsledky. Aj na margo ich vyjadrení ste nedávno dávali rozhovor, ktorý bol celý o argumentácii, prečo Zem nie je plochá. Nefrustruje vás to, že musíte v roku 2024 riešiť takúto tému?
Konkrétne téma plochej Zeme ma nefrustruje. Pri vysvetľovaní tvaru Zeme sa dá nájsť veľa iných ponaučení, napríklad ako rotácia zeme súvisí s cyklónami a ich rotáciou. Tá plochá Zem je však symptómom niečoho oveľa vážnejšieho a hlbšieho – skutočnosti, že časť ľudí stráca kontakt s realitou.
Myslíte si, že tomu časť ľudí aj skutočne verí?
U niektorých je to len prejav vzdoru proti autoritám, plochá Zem je len akási protestná vlajočka a sami tomu neveria. Takíto ľudia tu boli vždy, ale časť ľudí pre sociálne siete a čoskoro aj pre generatívnu umelú inteligenciu naozaj stráca schopnosť odlišovať skutočný svet od toho virtuálneho. Napokon, už sa to deje, spomeňme si na kauzu Pizzagate, konšpiračnú teóriu, ktorá sa objavila pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2016. Obviňovala demokratov z pedofilných akcií, ktoré sa mali konať v pizzeriách, a do jednej z nich skutočne napochodoval muž s puškou, z ktorej vnútri aj vystrelil.
Aký vážny je to problém?
Práve nedávno som bol na festivale Colors of Ostrava, kde mal prednášku aj profesor psychológie Dan Ariely. Rozprával o tom, že ešte pred piatimi rokmi by dezinformácie nik nezaradil medzi najväčšie hrozby, ktorým ľudstvo čelí. Zrejme by tam vtedy bola chudoba, hlad, strach o bezpečnosť… Dnes je v tej top trojke už aj strata kontaktu s realitou.
