Mestské témy vyvolávajúce vášne, ale aj iniciatíva s medzinárodným renomé. Primátor Bratislavy Matúš Vallo pre Forbes prezradil detaily o ostro sledovaných dopravných riešeniach a aj to, ako bude šéfovať kľúčovej platforme.
Udržateľná doprava je jednou z hlavných tém, ktorú má aktuálny primátor Bratislavy Matúš Vallo na muške už druhé volebné obdobie. Kľúčovou dopravnou témou je roky aj trať petržalskej električky, ktorej dokončenie sa zdalo byť v nedohľadne.
Podľa čerstvého termínu sa ale práce majú finišovať už tento rok. Šéf bratislavského magistrátu v rozhovore pre Forbes prezradil aj to, či mesto vypočuje hlasy kritikov cyklotrasy na Vajanského nábreží a aktuálnu dvojprúdovku opäť rozšíri na štyri pruhy.
Primátor taktiež priblížil, ako bude v praxi vyzerať šéfovanie medzinárodnej iniciatíve združujúcej európskych primátorov, ale aj to, ako sa mu nedarí komunikovať so šéfmi niektorých rezortov aktuálnej vlády.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD nedávno oznámila, že ste sa stali predsedom medzinárodnej iniciatívy Primátori za inkluzívny rast. Čo pre vás čerstvá funkcia znamená v praxi?
Začíname v apríli, stretneme sa na úrovni OECD a rozoberieme detaily, ako bude vyzerať moje predsedníctvo. OECD je celosvetová organizácia, ktorá pomáha formovať politiky EÚ, ale aj mnohým štátom.
Iniciatíva OECD Champion Mayors poskytuje podporu starostom, zosilňuje ich hlas voči národným vládam a vďaka prístupu k dôležitým údajom OECD je táto iniciatíva silným vyjednávačom pri definovaní hlavných a najnaliehavejších výziev v spoločnosti, ako aj pri hľadaní a presadzovaní konkrétnych riešení.
Sú to práve mestá a ich primátori, ktorí stoja najbližšie k svojim občanom, vďaka čomu majú priamu skúsenosť, kontext poznajú priamo v teréne najlepšie a môžu tak byť dobrým príkladom pri reagovaní na problémy.
Bežným ľuďom môže byť veľa vecí vzdialených alebo im nemusia prikladať význam, no nie je im jedno, či majú alebo nemajú funkčnú MHD, funkčný verejný priestor alebo či funguje systém semaforov.
Ja som bol súčasťou tejto iniciatívy za Bratislavu. Keď primátor Reykjavíku išiel do funkcie viceprimátora, tak sa miesto predsedu uvoľnilo a navrhli mi, aby som si podal prihlášku na prevzatie predsedníctva. Len dodám, že samotná prihláška bola o konkrétnej téme a išiel som tam s tým, že som ju chcel riešiť s OECD.
A tou je?
Udržateľná doprava. Je to moja veľká téma, v tíme budem mať aj Janette Sadik Khan, bývalú komisárku pre dopravu v New Yorku a spomínaného viceprimátora Reykjavíku. Budeme sa zameriavať v rámci témy dopravy na to, ako vplýva na životný štandard, pretože v princípe ide o to, aby rástol a bol čo najlepší.
Chceme zistiť, ako vplýva a či môže pomôcť nielen z pohľadu udržateľnosti, ale aj rovnosti, čo je dôležitá téma. Napríklad sa pozrieť aj na to, ako ovplyvňuje MHD schopnosť mesta vyrovnať sa s nerovnosťami. Chcem, aby sa aj táto iniciatíva OECD zamerala na seriózny prístup k doprave založený na dátach – aby sme sa vyhli ďalšiemu zneužívaniu tejto témy, ktoré by viedlo ku kolapsu udržateľnosti v našich mestách.
Práve o iniciatíve, ktorej budete predsedať, sa píše ako o platforme, ktorej leitmotívom sú nerovnosti v metropolách. Je v rámci Bratislavy hlavnou nerovnosťou práve problém s dopravou?
Prinášam tam tému, ktorá ma zaujíma, a to je doprava, ale nedeje sa to iba v mierke Bratislavy. Sú tam veľké svetové metropoly, kde je téma nerovnosti vďaka doprave omnoho komplikovanejšia. Nie je to teda o tom, že by Bratislava mala najhoršiu verejnú dopravu. Naopak, máme jednu z najlepších v Európe.
Takže oproti svetovému kontextu na tom nie sme až tak zle?
Nie, nie. Prichádzam tam s témou, ktorá trápi veľké mestá. Ak máte chudobnú štvrť, kde jazdí málo spojov a ľudia majú malý a nedostatočný pohyb po meste, v niektorých smeroch ich to diskvalifikuje.
Samozrejme, aj Bratislava by mohla mať hustejšiu sieť liniek. To je nekonečná téma a vždy sa nájde niekto, kto by chcel mať pred svojím domom autobusovú alebo električkovú zástavku, ale bavíme sa o mierke veľkých svetových metropol.
Čo si odnesiem aj pre Bratislavu, je diskusia o doprave v rámci krajín OECD. Téma dopravy v Bratislave je veľmi zásadná a chcem vidieť know-how aj z iných miest, chcem sa o tejto problematike učiť v prospech Bratislavy.
Ostro sledovanou dopravnou témou je výstavba petržalskej električkovej trate. Termín dostavby sa viackrát naťahoval, už vieme konkrétny dátum?
V prvom rade je treba povedať, že sme veľmi radi, že sa nám podarilo udržať dodávateľa na stavbe. Viackrát totiž hrozilo, že odíde a nechceli sme z toho mať druhé Višňové či rozostavanú stavbu, ktorej opätovné naštartovanie by stálo ďalšie peniaze a roky čakania.
Vieme teda termín ukončenia prác?
To je dôležitá vec. Samozrejme, nie sme spokojní ani s tempom výstavby a posledný mesiac som mal viaceré rokovania s čínskymi majiteľmi, pretože túto španielsku firmu, ktorá je zhotoviteľom petržalskej električky, vlastnia čínske železnice. Boli tu čínski predstavitelia, španielske predstavenstvo a vytvorili sme veľký tlak na to, aby sa to dokončilo čím skôr.
Ide nám o funkčnú električku, ktorá jazdí a vozí ľudí, čo je pre nás kľúčová vec. Podľa nedávno podpísaného dodatku k zmluve by sme o predbežnú kolaudáciu električkovej trate mohli požiadať do 15. decembra tohto roku. Pevne verím, že sa to podarí. Po všetkých skúsenostiach s cenami materiálov, s covidom a s vojnou na Ukrajine som síce opatrný, ale snažíme sa.
Diskutovanou témou bola aj cyklotrasa na Vajanského nábreží. Kritici sa dožadovali jej zrušenia. Ako to vyzerá s cyklotrasou dnes?
Ten pohľad nie je úplne správny. Hlavné rozhodnutie, o ktorom dlhodobo diskutujú mnohí odborníci je, že štvorprúdová komunikácia nepatrí do Starého Mesta. Chceme žiť v kvalitnom európskom meste 21. storočia. Chceme, aby bratislavské Staré Mesto bolo pre všetkých. Ľudia sem chodia aj za určitým typom relaxu či zábavy.
V každom meste je istá prirodzená citlivosť práve na historické centrum. Štvorprúdová komunikácia, ktorá je medzi naším Starým Mestom a dunajskou promenádou, o ktorej vieme, že 70 percent áut ňou len prechádza a nemajú tam cieľovú destinácia, sem proste nepatrí.
Je to normálny štandard európskych miest od Budapešti cez Prahu až po ďalšie metropoly. Cyklopruh je, samozrejme, nejaký produkt, ktorý tam vznikol, ale hlavnou ideou bolo, že nemáme mať štvorprúdovku v historickom jadre nášho mesta.
Je možné, že cyklopruh časom zanikne, ako požadujú kritici?
Myslím si, že nemáme vracať autá do historického jadra mesta. Výskyt áut v Starom Meste aktuálne klesol o vyše 30 percent. Treba taktiež podčiarknuť, že 800 metrov od tohto miesta máme Einsteinovu ulicu s ôsmimi pruhmi, takže autá majú kam ísť. Keď sa tam teda nevráti štvorprúdovka, tak tie dva zvyšné pruhy mienime ďalej využívať na cyklotrasu.
Máte s ňou nejaké plány do budúcnosti?
Máme veľmi dobrú komunikáciu s krajským dopravným inšpektorátom, ktorý nám k tomu dal pozitívne stanovisko. Odvtedy, zdá sa mi, že sme aj pod politickým tlakom dostali nejaké pripomienky, ktoré postupne zapracovávame.
Aké napríklad?
Napríklad niektoré vstupy do križovatiek a na parkoviská boli príliš malé a niektoré betónové obrubníky odstránime. Druhou vecou boli vodiace línie okolo ostrovčekov. Urobili sme ich síce podľa normy, ale ľudia sú predsa len zvyknutí na to, keď vodiaca línia obchádza ostrovček.
Výrazne sme upravili aj semafory a v normálny deň tak cez Vajanského prejdete za približne rovnaký čas ako predtým. Nie je teda dôvod vrátiť sa späť. Chcem tiež poďakovať všetkým, ktorí rešpektujú naše historické jadro mesta a začali používať obchvat.
Ste architekt a primátor, musíte pri komunikácii a vyjednávaní s developermi často robiť kompromisy?
Hovoríme o tom roky, stanovili sme síce možno prísnejšie pravidlá, ale pre všetkých rovnaké a férové. Máme skvelého hlavného architekta, ktorý sa vyzná v developerskom prostredí a jeho jasnou prioritou je zároveň bojovať za Bratislavu. Myslím si, že to funguje.
Je nejaká časť mesta, s ktorou z hľadiska architektonického riešenia či zásahov developerov nie ste spokojný?
V Bratislave je veľa developerských projektov, ktoré boli povolené v iných obdobiach ešte pred mojím nástupom do úradu a ešte len teraz sa začínajú stavať.
Doháňajú vás rozhodnutia vašich predchodcov?
Samozrejme. Drvivou väčšinou ale nejde o stavby, ktoré sú postavené nelegálne, z toho obdobia sme sa posunuli. Jednoducho sú stavby, ktoré sú postavené na základe starého územného plánu, ktorý je málo funkčný a málo dbá na konkrétne situácie.
Niekde máte priestor, kde sú teraz stromy, ale v územnom pláne je to plocha na výstavbu. Ľudia tak po 40 rokoch prídu o stromy a niekto tam postaví aj bytovku.
Ktoré najvypuklejšie problémy ste museli riešiť ako primátor na čele mesta?
Len si zrekapitulujme všetko, čo sa udialo, odkedy som primátor. Pandémia covidu, tragická vojna na Ukrajine, šialený rast cien energií a inflácia. Tieto štyri faktory by dali zabrať asi každému.
Musím spomenúť aj tragické úmrtie piatich mladých ľudí na zastávke Zochova. Bojujeme napríklad o to a nedarí sa nám to dostatočne, aby aj obce mohli merať rýchlosť na svojich územiach stacionárnym radarom.
Teroristický útok na Zámockej ulici.
A dve nevinné obete vraždy z nenávisti, ktorá otriasla verejným priestorom. Spoločnosť je veľmi rozdelená. Veľmi by som si želal, aby sa neničila atmosféra súdržnosti, o ktorú sa tu roky usilujeme.
Taktiež musím spomenúť, že nepracujem počas volebných období s takými vládami, ktoré by boli práve fanúšikmi nášho mesta.
Ide o problém komunikácie alebo o čo presne?
Mám problém sa stretnúť s ministrom, ktorého potrebujem k práci pre mesto. Väčšina ministrov, konkrétne tejto vlády, sa jednoducho nechce stretávať a nechce ani pomôcť Bratislave.
O ktorý rezort konkrétne ide? Bavili sme sa o doprave.
Ministerstvo dopravy to nie je. Potrebujem komunikovať napríklad s rezortom financií či ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Nie je podľa mňa v poriadku, aby primátor hlavného mesta čakal na stretnutie štyri či viac mesiacov a stále sa k nemu nedopracoval. To je podľa mňa problém a nemalo by to takto byť.