Zdá sa, že preorientovanie sa na zbrojenie by mohlo vyriešiť dva problémy naraz: zvýšiť obranyschopnosť Európy a podporiť upadajúci automobilový priemysel.
Európa sa snaží postaviť na vlastné nohy a posilniť svoju bezpečnosť v čase rastúceho globálneho napätia. Štáty zvyšujú investície do obrany, ale aj zbrojárske spoločnosti menia svoju stratégiu.
Najväčší európsky výrobca munície, nemecký Rheinmetall, sa rozhodol vyrábať vojenské vybavenie v dvoch svojich továrňach namiesto automobilových súčiastok.
Európski lídri, ktorí boli v rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Ruskom o Ukrajine odsunutí na vedľajšiu koľaj, sa stretli na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Politici začínajú chápať, že Spojené štáty ich v napätých časoch nemusia podporiť.
Vyššie výdaje na obranu
Budúci nemecký kancelár Friedrich Merz začal rokovať so sociálnymi demokratmi (SPD) o urýchlenom schválení osobitných výdavkov na obranu vo výške až 200 miliárd eur, informovala agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje blízke rokovaniam.
Český premiér Petr Fiala zasa vyhlásil, že Česká republika musí v najbližších rokoch zvýšiť výdavky na obranu aspoň na tri percentá HDP.
Spoločnosť Rheinmetall, najväčší európsky výrobca munície, teraz oznámila, že plánuje prestavať dve zo svojich automobilových tovární v Nemecku na výrobu obranných zariadení.
Rozšírenie obrannej výroby spoločnosti Rheinmetall zahŕňa jej továrne v Berlíne a Neusse, kde spoločnosť v súčasnosti vyrába automobilové komponenty – segment, ktorý čelí problémom, keďže nemeckí výrobcovia automobilov bojujú s vysokými nákladmi a konkurenciou zo zahraničia, najmä z Číny.
Hybridné závody
Podľa plánov, ktoré ešte čakajú na konečné schválenie, by sa oba závody stali súčasťou divízie zbraní a munície spoločnosti Rheinmetall a fungovali by ako takzvané hybridné závody, čo znamená, že by sa v nich mohla naďalej vyrábať časť automobilov.
„Závody budú predovšetkým ťažiť z priemyselnej sily spoločnosti Rheinmetall ako významného dodávateľa vojenského vybavenia, ako aj z vysokého dopytu zákazníkov v Nemecku a na celom svete,“ uviedla spoločnosť pre agentúru Reuters.
Spoločnosť tiež zdôraznila, že zatiaľ nebolo prijaté žiadne konečné rozhodnutie o novej štruktúre. Uviedla tiež, že závody nebudú spracovávať výbušniny, ale budú vyrábať „ochranné a mechanické komponenty“ na vojenské účely.
Rheinmetall sa špecializuje na výrobu munície, obrnených vozidiel, zbraňových systémov a elektronických obranných systémov. Medzi jej kľúčové výrobky patria hlavné delá pre tanky Leopard 2, samohybné húfnice PzH 2000, bojové vozidlá pechoty Puma a Lynx a protilietadlové a protilodné systémy. Spoločnosť zamestnáva viac ako 28 000 ľudí.
Dve muchy jednou ranou
Zdá sa, že preorientovanie sa na zbrojenie by mohlo vyriešiť dva problémy naraz: zvýšiť obranyschopnosť Európy a podporiť upadajúci automobilový priemysel.
Akcie európskych výrobcov zbraní prudko vzrástli v očakávaní rozmachu výdavkov po tom, ako americký prezident Donald Trump povedal, že Európa bude musieť zvýšiť investície do vojenských zdrojov.
Európsky index STOXX Aerospace & Defence dosiahol minulý týždeň rekordnú hodnotu, keďže investori stavili na to, že vlády v regióne budú musieť vynaložiť viac prostriedkov na zbrane a vojenské vybavenie, keďže USA sa pripravujú na ústup.
Cenné papiere spomínanej spoločnosti Rheinmettal len za posledný mesiac posilnili o vyše 35 percent nad 1100 eur za akciu.
Rheinmetall. Zdroj: Profimedia
Rheinmetall nie je jedinou spoločnosťou, ktorá sa venuje obrannému priemyslu. Nedávno sa obranná skupina KNDS dohodla na prevzatí závodu vo východnom Nemecku od francúzskeho výrobcu vlakov Alstom.
Spoločnosť KNDS, ktorú rovným dielom vlastní nemecká spoločnosť Wegmann & Co GmbH a francúzsky štát, plánuje v závode vyrábať vojenskú techniku vrátane bojového tanku Leopard 2 a bojového vozidla pechoty Puma. Môže to byť prvý náznak postupného prechodu európskych strojárskych firiem k zbrojárstvu.
V hodine dvanástej
V minulom roku iba 23 z 32 členských štátov NATO splnilo cieľ vynakladať dve percentá HDP na obranu. Donald Trump vyzval členov aliancie, aby zvýšili výdavky na obranu na päť percent HDP.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová nedávno oznámila výrazné zvýšenie dánskeho rozpočtu na obranu na tri percentá HDP do roku 2026, čo je najvyššia úroveň dánskych výdavkov na obranu za posledných 50 rokov.
Španielsky premiér Pedro Sánchez počas návštevy Kyjeva potvrdil záväzok poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc vo výške miliardy eur ročne počas desiatich rokov, počnúc rokom 2025. Tento záväzok je súčasťou desaťročnej bilaterálnej bezpečnostnej dohody s Ukrajinou a prispeje k zvýšeniu španielskych výdavkov na obranu na dve percentá HDP do roku 2029.
Európska únia intenzívne diskutuje o nových finančných mechanizmoch, ktoré by umožnili zvýšiť výdavky na obranu bez toho, aby jednotlivé krajiny museli dramaticky zvýšiť svoje rozpočtové deficity.
Jednou z kľúčových možností je flexibilizácia fiškálnych pravidiel, ktorá by umožnila dočasné uvoľnenie prísnych rozpočtových limitov pre členské štáty, ak sú výdavky smerované na obranu a bezpečnosť.
To by znamenalo, že investície do zbrojenia by sa nezapočítavali do bežného verejného dlhu a deficitu, ako to bolo v prípade niektorých výdavkov počas pandémie Covid-19.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Adam Hecl.
