O tom, kam sa z Európy vytratila ambícia stavať rekordne vysoké budovy, ktoré starý kontinent prakticky vymyslel, sa v komentári zamýšľa ekonóm a hlavný investičný stratég ČSOB Jaroslav Vybíral.
Britský The Economist prišiel so zaujímavou štatistikou, že iba sedem z tisíc najvyšších budov sveta sa nachádza na území Európskej únie. To je pozoruhodne zanedbateľné číslo. Európa pritom stála na začiatku konštrukcie vysokých stavieb.
Ako malý chlapec som obdivoval nadčasovo elegantnú konštrukciu Eiffelovej veže. Európski priemyselníci vtedy ovládali potrebné technické umenie pre takýto typ stavieb, výrobu a uchytenie ocele (inžinier Eiffel) a efektívne výťahy (poskytnuté pánom Siemensom).
Eiffelova veža bola pri svojom otvorení v roku 1889 najvyššou stavbou sveta, svojou výškou prekonala Washingtonov monument a prvenstvo si držala dlhé dekády až do roku 1930, dokým ju v New Yorku pod rúškom prachu z krachu Wall Street neprerástla budova Chrysler Building.
Tú už o rok neskôr prekonala Empire State Building (dokončená 1931), po ktorej sa vtedy v legendárnom filme šplhal King Kong.
Trofej najvyššej budovy sveta zostávala aj ďalej na Manhattane, v roku 1972 sa na krátky časový úsek najvyššou stavbou sveta stalo severné dvojča Svetového obchodného centra.
Následne štafetu prevzalo Chicago, ktoré bolo v roku 1973 svedkom dokončenia Sears Tower. Táto 527 metrov vysoká stavba hrdo niesla meno spoločnosti, ktorá ju nechala postaviť. Obchodný dom Sears bol jednou z najväčších firiem vtedajšieho sveta.
Čo však stačilo na dvadsiate storočie, neuspelo v súčasnej dobe a online nakupovanie priviedlo Sears do krachu. Vežiak v Chicagu stále stojí, no teraz nesie názov Willis Tower.
S nástupom globalizácie sa spoločenské ambície a stavebný um presunuli do ázijských ekonomík. O rázne slovo sa prihlásila Malajzia a jej Petronas Towers (1998), krátko potom Taiwan so svojou vežou Taipei 101 (2004).
Úspech ázijských ekonomík však začal dráždiť vládcov v bohatých ropných štátoch, a preto aktuálne najvyššiu stavbu sveta nájdeme v Dubaji, kde sa Burdž Chalífa objíma s oblakmi vo výške 828 metrov.
Ambície dosiahnuť vyššie ako ostatní sa často prelínajú s vrcholmi ekonomického cyklu a veľkými krízami.
V Amerike sme videli budovanie Chrysler Building aj Empire State Building v časoch vrcholiaceho optimizmu 20. rokov 20. storočia, ktorý skončil krachom na newyorskej burze v roku 1929. Rovnako aj ázijské stavebné nadšenie v 90. rokoch pridusila ázijská menová kríza v roku 1997.
Ekonomika Dubaja si taktiež prešla developerskou krízou po roku 2008 a od krachu ju zachránila až výpomoc susedného bohatého emirátu z Abú Zabí. Dubaj z vďaky pomenoval svoju dokončovanú najvyššiu stavbu sveta práve po predstaviteľovi susedného emirátu.
Kam mieri ľudstvo ďalej? Úspech Dubaja vyvoláva žiarlivosť Saudskej Arábie. V Rijáde sa stavia Jeddah Tower s ambíciou dosiahnuť kilometrovú výšku. Výstavba začala v roku 2013, bola zabrzdená pandémiou, no teraz stavba opäť pokračuje nahor.
Pre Blízky východ ide o veľkú historickú slučku, mystická babylonská veža sa nachádzala na území dnešného Iraku. Pokiaľ sa pozrieme na históriu najvyšších stavieb sveta, vidíme prepojenie ambícií, ega a nevyhnutnej ekonomickej sily.
Preteky o stavbu novodobej babylonskej veže sa počas 140 rokov prehnali cez Európu, Severnú Ameriku, ázijské ekonomiky a teraz sa odohrávajú na Blízkom východe. Obdobie európskej dominancie je v tomto smere nenávratne historickou záležitosťou.
Najvyššou budovou Európskej únie je varšavská Varso Tower s 310 metrami. Je tak len o desať metrov vyššia ako Eiffelova veža z roku 1889. Ak sa však pozrieme na celý starý kontinent, tak prím drží 16. najvyššia budova na svete Lakhta Centr v ruskom Petrohrade so svojimi 462 metrami.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Jaroslav Vybíral.