Na Slovensku tento rok pribudlo nové múzeum. Kasigarda, sídliaca v malebnej zemplínskej Ťahyni, časti obce Pavlovce nad Uhom, je múzeom vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky.
Vyspovedali sme jeho zakladatateľa, historika Martina Javora, aby nám porozprával, prečo pred vyše storočím Spojené štáty učarovali státisícom Slovákov.
Martin Javor. Foto: Vihorlatské múzeum v Humennom
Martin Javor. Foto: Vihorlatské múzeum v Humennom
Koncom 19. storočia začali ľudia z dnešného územia Slovenska masovo odchádzať do Ameriky za zárobkom. O koľko viac si za oceánom zarobili?
To závisí od toho, v akom období odišli. Ak budeme hovoriť o začiatku 20. storočia, tak v ťažkom priemysle si našinci vedeli zarobiť asi jeden a pol dolára za deň. V Budapešti si v tom čase v priemysle zarobili asi 20 centov za deň, čiže takmer šesťnásobne menej. Samozrejme, v Amerike boli aj väčšie možnosti uplatnenia, čiže v tých rokoch bolo veľmi výhodné odísť za oceán.
Zamerajme sa v tomto rozhovore na tých ľudí zo Slovenska, ktorí sa neplánovali v Amerike usadiť, ale išli tam len po zárobok. Na ako dlho odchádzali?
To bolo, samozrejme, rôzne. Keď hovoríme o tzv. pendleroch, tí do USA odchádzali niekedy v septembri po letných prácach a späť sa vracali v marci až apríli na ďalší rok, keď ich už čakala práca doma na hospodárstve. Za oceán takto odchádzali rok čo rok, až kým sa po prvej svetovej vojne postupne nezmenili americké imigračné zákony.
Amerikánske domy na kľúč
Keď zostaneme ďalej v tomto časovom odbobí, čo si Amerikáni kupovali po návrate späť domov do strednej Európy?
Základnou hodnotou na začiatku 20. storočia bolo všetko spojené so zemou. Za zarobené doláre stavali chyže, kupovali pozemky a ornú pôdu. Jej postupné drobenie pri dedení bolo vlastne jednou z príčin emigrácie a odchodov za zárobkami do Ameriky.
Takže cieľom bolo zarobiť na viac ornej pôdy, na ktorej plánovali hospodáriť. Ďalším nákupným artiklom bola poľnohospodárska technika. Najmä neskôr, v 30. rokoch, si dokonca nechávali privážať rôzne traktory, mláťačky, sejačky americkej výroby.
Amerikánsky dom v Ťahyni. Dnes sídlo múzea Kasigarda. Foto: Kasigarda - Múzeum vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky
Amerikánsky dom v Ťahyni. Dnes sídlo múzea Kasigarda. Foto: Kasigarda – Múzeum vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky
Aké domy si stavali?
Boli to domy, ktoré sa mali na prvý pohľad líšiť od ostatných. Amerikáni chceli ukázať, že majú peniaze. Takže si chyže nestavali sami, čo bolo vtedy bežné, ale ich domy boli postavené na zakázku.
Zahŕňali rôzne moderné architektonické prvky svojej doby – plechovú strechu namiesto slamenej, rozsiahlu výzdobu okolo okien alebo gánok obložený drevom. Bohužiaľ, do dnešných dní ich prežilo len zopár. Som rád, že túto tému podrobne mapuje vydavateľ Maroš Volovár.
Doláre zašívali do gatí
Posielali Slováci pracujúci v USA peniaze domov aj priebežne?
Áno, aj v múzeu máme veľa zmeniek z tej doby. Väčšinou posielali peniaze cez lodné spoločnosti, ktoré ich do Ameriky dopravili. Tie mali kontakty na uhorské banky, ktoré peniaze vyplatili príbuzným na Slovensku.
Bol to relatívne spoľahlivý spôsob transferu peňazí. Ten tok peňazí bol síce jednostranný, ale dosť intenzívny. Samozrejme, doláre nosili aj osobne, keď sa vracali, no vtedy si ich kvôli bezpečnosti často zašívali do šatstva – do gatí, do rukávov.
Takto posielali Slováci peniaze z USA domov. Foto: Kasigarda - Múzeum vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky
Takto posielali Slováci peniaze z USA domov. Foto: Kasigarda – Múzeum vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky
Naučili sa v Amerike Slováci aj filantropii?
Známou postavou je Michal Bosák, slovenský bankár, ktorý je podpísaný aj na dolárových bankovkách. On dal v dedine, z ktorej pochádzal, postaviť školu, ale s podmienku, že tam nebude stáť krčma. Postavil aj podľa mňa najkrajší dom v Prešove – secesnú budovu Bosákovej banky. Amerikánov, ktorí financovali rôzne verejné projekty, však bolo viac.
Podporili stovky stavieb
Aké projekty finančne podporovali?
Napríklad výstavu kostolov, prispievali na zvony, kaplnky, prícestné a náhrobné kríže. To však fungovalo len do roku 1948, zmena režimu to zastavila. Ja momentálne pracujem na projekte Pamiakty vysťahovalectva z územia Slovenska na Slovensku a bol som až prekvapený, že sa nám podarilo zdokumenovať stovky malých stavieb, ktoré dotovali Američania slovenského pôvodu, alebo Amerikáni – tí, ktorí sa vrátili.
Kríž v Šuňave, ktorý dali v roku 1907 postaviť americkí Slováci. Foto: Kasigarda - Múzeum vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky
Kríž v Šuňave, ktorý dali v roku 1907 postaviť americkí Slováci. Foto: Kasigarda – Múzeum vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky
Aký nemateriálny vplyv mala táto masová emigrácia na prelome storočí na Slovensko?
Vysťahovalectvo je obrovský sociálny fenomém, a to na prelome 19. a 20. storočia radikálnym spôsobom zmenilo charakter slovenskej dediny. V prvom rade prišlo k odchodu mladých mužov, ktorí potom doma chýbali.
Ako Amerikánov vnímali, tí čo zostali?
Líšilo sa to v jednotlivých fázach vysťahovalectva, záležalo aj od konkrétnej dediny. Niekde takýchto mladíkov vnímali ako zradcov, inde ako zbohatlíkov, závisť bola vždy silne prítomná. V konečnom dôsledku to niekedy vyústilo až do kriminality, rozpadu rodín.
Ten vplyv na slovenskú dedinu mal pokračovanie aj po desaťročia neskôr. Stávalo sa, že po rokoch niekomu začali vyplácať obrovské dôchodky po zosnulom príbuznom v Amerike, respektíve rentu dostávali aj niektorí navrátilci. To tiež menilo mentalitu ľudí.
A čo pozitívny vplyv?
Myslím si, že ten bohatý spolkový život, ktorý fungoval v Amerike, musel mať nejaký vplyv aj na život na Slovensku. Ale k tejto téme potrebujeme ďalší výskum.
Sen o dome z Pittsburghu
Čo sa z Ameriky nosilo ako darček? A môžeme tentoraz spomenúť aj neskoršie obdobia.
Takmer každý jeden chlap si z Ameriky doniesol takzvanú mašinku. Bol to stroj, ktorý slúžil na strihanie vlasov. Predával sa aj priamo na zaoceánskych parníkoch, čiže ho dotyčný mohol kúpiť aj ako darček na poslednú chvíľu. V 30. a 40. rokoch minulého storočia boli obľúbeným darčekom náramkové hodiny, hoci neboli vysokej kvality.
V druhej polovici 20. storočia sa priam kultovým darčekom stali americké žuvačky, to bol pojem. Počas celého 20. storočia nosili ľudia z Ameriky šatstvo – klobúky, košele, kravaty, dámske látky. V múzeu máme napríklad látku, ktorú z Ameriky zaslali na záclony, no domáci si tu z toho ušili blúzky.
Mašinka na strihanie vlasov - obľúbený darček z USA.
Mašinka na strihanie vlasov – obľúbený darček z USA.
Tento rok ste otvorili múzeum Kasigarda v Ťahyni, v amerikánskom dome z konca 19. storočia. Aké sú ďalšie plány?
Mám veľký sen o tom, že na pozemok pri tejto chyži dopravím dom z Pittsburghu, v ktorom žili Slováci na začiatku 20. storočia. Nachádza sa v časti Braddock, kde hneď za plotom oceliarne existovala akási slovenská štvrť.
Odohráva sa tu asi aj najznámejší román o slovenských vysťahovalcoch v USA Dva svety od Thomasa Bella. Dokonca mám konkrétny dom aj vyhliadnutý, akurát pre ten nákladný projekt a presun cez oceán musím nájsť sponzorov.
