V prvom polroku 2021 stúpol na Slovensku počet prihlášok ochranných známok medziročne o viac než pätinu. Napriek tomu podľa právnika Igora Demčáka význam ochrany duševného vlastníctva mnohé firmy stále podceňujú.
„Rastúci záujem o registráciu ochrannej známky nesledujeme len na Slovensku, ale celosvetovo. V Anglicku alebo USA je nárast ešte väčší,“ hovorí Igor Demčák zo slovenského startupu Trama, ktorý sa ochranným známkam venuje.
„Záujem o ochranné známky rástol dokonca aj minulý rok, počas pandémie. Je to dané historicky, ale zároveň vďaka tomu vidíme, že veľa starších firiem zaniká a veľa nových vzniká. S tým automaticky súvisí aj vytvorenie a budovanie značky a identity.“
Tlak na zvyšovanie povedomia o ochrane duševného vlastníctva vyvíjajú aj medzinárodné organizácie. „Firmy, ktoré sa o svoje duševné vlastníctvo starajú, sú na trhu úspešnejšie,“ hovorí Igor Demčak. Ale prečo vlastne?
Konkurenčný boj aj strategické partnerstvá
Ochranná známka garantuje originalitu a pomáha značke pri budovaní lojality zákazníkov. Okrem toho má podľa zakladateľa startupu Trama ochrániť značku pred parazitovaním konkurencie na jej povesti.
„Ak konkurencia vidí, že sa vám darí, investovali ste prostriedky do budovania značky, môže sa stať, že vás začne napodobňovať,“ hovorí Igor Demčák. „Ľudia za nami často prídu, až keď zistia, že ich niekto kopíruje. Ochranná známka v takejto situácií značke veľmi uľahčí vymáhanie si práv.“
Registrácia značky zároveň podľa neho firmám zjednodušuje prístup k strategickým partnerstvám. „Veľmi často nás teraz oslovujú firmy, ktoré chcú svoje výrobky predávať cez Amazon alebo podobné platformy. Tie od nich ochranné známky vyžadujú. Lepšie povedané, na takúto platformu sa s ňou dostanú oveľa rýchlejšie,“ vysvetľuje.
Bez ochrannej známky sa firmy môžu dostať do problémov aj pri expanzii na zahraničný trh. Na Slovensku sa jej so značkou darí, no zrazu zistí, že v zahraničí má konkurenciu s podobným názvom alebo logom. Vďaka ochrannej známke by sa tak vyhla rebrandovaniu a iným zmenám.
Čím skôr, tým lepšie
Igor Demčák tiež zdôrazňuje, že vďaka registrácii ochrannej známky si firma môže ušetriť starosti so súdnymi spormi. „Do istej miery to funguje ako poistenie – za pár sto eur si firma zabezpečí, že nikdy nepríde iná firma, ktorá by ju napadla pre kopírovanie a zneužívanie značky,“ hovorí Igor Demčák.
Spoločnosti si však význam ochrany duševného vlastníctva často uvedomia, až keď je neskoro. „Stáva sa, že si firma vybuduje značku, darí sa jej, ale nemá ju chránenú,“ vysvetľuje. „Používa ju, nič netuší a o pár rokov sa ozve iná firma, že ide o zneužívanie jej mena a chce, aby sa zdržali používania, alebo na ňu previedli napríklad doménu. Vtedy sa s tým už nedá nič robiť.“
Sú však známe aj prípady, keď si firmy snahou o registráciu ochrannej známky narobili skôr viac problémov.
Igor Demčák je právnik a zakladateľ slovenského startupu Trama, ktorý od roku 2020 zaregistroval už viac ako tisíc ochranných známok. Okrem toho sa venuje aj osvete o význame ochrany duševného vlastníctva. Foto: archív respondenta
Nie všetko sa dá registrovať
Nemecká spoločnosť Ardagh Metal Beverage Holdings GmbH & Co. KG ešte v roku 2017 žiadala Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUPO) o zápis zvukovej ochrannej známky. Tá mala podobu kombinácie zvukov, ktoré vznikajú pri otváraní plechovky so šumivým nápojom. EUPO žiadosť zamietol s odôvodnením, že táto známka nie je dosť unikátna a originálna.
Spoločnosť toto rozhodnutie súdne napadla, napriek tomu začiatkom júla tohto roku všeobecný súd Európskej únie rozhodnutie Úradu odobril.
„Zvuk otvárania plechovky je pre spotrebiteľov taký bežný, že mu neprisúdia unikátnosť, pokiaľ ide o konkrétneho výrobcu. Tým pádom by neplnil účel ochrannej známky. Toto rozhodnutie teda je zaujímavé, ale vo svojej podstate aj veľmi priamočiare,“ hovorí k prípadu Igor Demčák.
Súdili sa Apple aj Facebook
Kuriózne súdne spory okolo ochranných známok podľa Igora Demčáka nie sú ničím výnimočným.
„Známy je napríklad spor medzi značkou Apple a firmou Super Healthy Kids, ktorá si chcela dať zaregistrovať logo s hruškou pre aplikáciu na organizovanie receptov,“ hovorí. „Napriek tomu, že ide o firmu s elektronikou a gastronomickú firmu, ktoré by nemali byť zameniteľné, bola táto žiadosť zamietnutá. Bolo to na základe námietky firmy Apple,“ hovorí Demčák.
V odôvodnení bolo podľa neho uvedené, že tieto dve označenia môžu v očiach verejnosti budiť podobný dojem. Logo hrušky by teda mohlo neodôvodnene ťažiť z dobrého mena značky Apple.
Podobne kuriózny je aj spor medzi Facebookom a istou sociálnou sieťou pre poľovníkov. Tá si chcela dať zaregistrovať ochrannú známku na názov a logo My huntbook.
„Ich logá vôbec neboli podobné, no napriek tomu dokázal Facebook presvedčiť úrad, že si novú sociálnu sieť ľudia môžu spojiť s Facebookom,“ vysvetľuje Igor Demčák.
Dobre zvolený názov
Chrániť ochrannou známkou sa teda nedá čokoľvek, aj keď existujú rôzne možnosti.
„Ochrannú známku môžete mať v podstate na akékoľvek označenie, ktoré je používané v obchodnom styku. Či už ide o slovo, obrázok, logo, zvuk, dokonca hologram alebo inú trojrozmernú vizualizáciu, vzor aj farbu,“ vysvetľuje Demčák.
„Pri tých menej štandardných je však potrebné splniť o niečo prísnejšie kritériá. Veľká väčšina ochranných známok je aj tak na texty a logá.“
Ochranná známka podľa neho nesmie byť opisná či vyjadrovať kvalitatívne vlastnosti výrobku. Častou chybou je, že firmy volia pre svoje značky príliš všeobecný názov.
„Myslia to dobre. Chcú, aby ich názov presne vystihoval, čo robia, ale nie je to unikátne,“ vysvetľuje. „Napríklad Healthy beauty alebo Max power pre fitness centrá. Takéto názvy ich nijako neodlišujú od konkurencie.“
Je podľa neho preto lepšie mať unikátny, no menej špecifický názov a prípadne ho doplniť o krátky podnázov s vysvetlením, čomu sa firma venuje.
„Aj zabehnuté firmy si občas chcú dať zaregistrovať ochrannú známku, ktorá na to vôbec nie je vhodná. Je škoda, keď firma investuje do marketingu a budovania si identity, no pritom si ju nemôže chrániť,“ hovorí.
