Slová Iva Krpelana znejú trochu ako zázrak. Týkajú sa postupu, ktorý môže zaistiť úrodu aj v suchých oblastiach, nezanechá takmer žiadnu ekologickú stopu a zvýši odolnosť plodín a nepriamo aj ich výnosnosť.
Práve o tomto hovorí riaditeľ a spolumajiteľ česko-slovenskej spoločnosti Pewas. Firma vyvinula a testuje produkt Aquaholder, ktorý sa nanesie na semená obilnín či strukovín a vyvoláva vyššie opísaný efekt. Človek nemusí byť práve poľnohospodársky inžinier, aby pochopil, že ak sa všetko podarí dotiahnuť do praxe, môže to mať prevratný význam.
Tento nápad má, pochopiteľne, aj veľký biznisový potenciál. „Áno, ale ospravedlňujem sa, teraz budem patetický, mňa na tom najviac baví predstava, že môžeme pomôcť ľudstvu,“ hovorí Krpelan. Pre Aquaholder opustil lukratívne miesto riaditeľa pobočky dánskej spoločnosti Falck pre strednú a východnú Európu špecializujúcu sa na súkromnú záchrannú službu.
Ako to funguje?
Teraz Krpelan zachraňuje úrodu. „Semienko obalené našou tenkou mikroskopickou substanciou si dokáže natiahnuť vodu a udržať ju na svojom povrchu vo forme hydrogélu. Zadržaná voda ho neudusí, nechá ho dýchať a semeno si ju vezme v čase, keď bude potrebovať,“ vysvetľuje.
Prípravok nasaje tekutinu až do päťstonásobku svojej hmotnosti a vytvorí okolo semena zásobník vody, ktorú mu poskytne v zásadnom okamihu klíčenia a rastu. „Ak je mokro a sú časté lejaky, Aquaholder budúcej rastline neublíži. A keď je sucho a do toho zaprší napríklad len raz, stačí mu to,“ dodáva Krpelan.
Foto: Jan Schejbal
Takto Ivo Krpelan opisoval účinok Aquaholderu už pred dvoma rokmi pre tlačený český magazín Forbes NEXT. Odvtedy však projekt pokročil a jeho šance na úspech podstatne vzrástli. A môžu vraj vyletieť ešte vyššie, dokonca až do vesmíru.
Vlastné políčko na vesmírnej stanici
Skutočne do vesmíru?
Všetci mi teraz zo žartu hovoria kozmonaut – ako že chcem letieť s Aquaholderom do vesmíru a testovať ho cestou na Mesiac alebo na Mars. Tak to, samozrejme, nie je.
V Pewase nás zaujal projekt Nanoracks, na ktorom sčasti spolupracuje NASA. Je zameraný na to, ako pestovať plodiny v tých najzadnejších, najsuchších a najtemnejších zákutiach zemegule. A práve toto vo vesmíre chcú testovať.
Kedy?
Do roka má byť postavená technológia, ktorá sa má pripojiť k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Sme v rokovaní, že by sme boli jednou z firiem, ktoré by na nej mali mať svoje vesmírne políčko.
Otázkou budú, samozrejme, financie, ale nemyslím, že by išlo o milióny dolárov, hoci na moju prosbu mi z Ameriky odkázali, že zatiaľ nie sú schopní presnú cenu vykalkulovať. Toto je však budúcnosť, ďalšie veci sa už podarili.
Vymysleli aj suchú verziu
Napríklad?
Vo výrobnom procese sme predtým používali okrem iného určitý typ alkoholu, aby Aquaholder získal potrebné vlastnosti. Dnes síce stále pracujeme aj s kvapalnou verziou, ale tá bola v súvislosti s globálnou distribúciou produktu problémom, takže sme našli spôsob, ako vytvoriť suchú instantnú suspenziu.
Vďaka tomu môžeme v budúcnosti postaviť jednu globálnu fabriku kdekoľvek na svete a z nej posielať bezpečne produkt do všetkých kútov planéty. Tým sme vyriešili ten najzásadnejší problém. A ak sme sa pred dvoma rokmi bavili o tom, že Aquaholderom chránime semienko proti suchu, postupom času sme prišli na to, že náš produkt má aj ďalšie benefity.
A to?
Okrem ochrany pred suchom chráni semienko pred patogénmi a taktiež znižuje mobilitu chemikálií, pesticídov v pôde, čím pomáhame chrániť spodné vody. Vďaka Aquaholderu nanášané pesticídy udržíme na semene, takže pomáhajú tam, kde majú.
Foto: Jan Schejbal
Obstáli aj v testoch
Ako kvalitne máte všetko otestované?
Máme za sebou niekoľkoročné testy nielen v Európe, ale aj v Afganistane, Gruzínsku, Vietname či v Afrike. Bohužiaľ sme mali veľký pomer neštandardizovaných testov, na čo významní poľnohospodári reagovali v zmysle, že je to štatisticky nepreukázané a testy sú necertifikované.
A mali pravdu, takže sme sa chytili za nos, sadli si s odborníkmi a našli cestu, ako správne testovať účinnosť nášho produktu v poľných aj laboratórnych pokusoch.
Vlani sme investovali 80-tisíc eur do testov v Česku, na Slovensku a v Rumunsku. Testovali sme na šiestich plodinách – kľúčové boli kukurica, cukrová repa, repka a slnečnica. A testy sme realizovali v spolupráci s nadnárodnou spoločnosťou Eurofins, veľmi rešpektovanou a etablovanou firmou, čo sa týka testovania v chémii a poľnohospodárstve. K Eurofins sme pridali lokálnych hráčov, všetko firmy s potrebnou certifikáciou.
V certifikovaných protokoloch je teda teraz zaznamenané, že v 95 percentách prípadov Aquaholder pomáha. A keď sme pri percentách: naše rastlinky sú o desať až dvadsať percent silnejšie, pripravenejšie, vychádzajú o deň či dva skôr ako rastlinky neošetrené Aquaholderom.
V celkovom výnose však došlo k maximálne päťpercentnému nárastu. Čiže za nás veľmi dobrý štart, ale nie taká veľká úroda.
Ale to ani nie je hlavný cieľ, však?
Presne tak. My pomáhame počas prvých šesťdesiatich dní od zasiatia semena, v období jeho klíčenia a vzchádzania rastlinky. Potom Aquaholder splní účel a začne sa rozpadať, degraduje, takže ďalších niekoľko mesiacov do zberu už nemá vplyv.
Vytvárame teda najmä dobrú predispozíciu pre lepší štart. Napriek tomu s parametrom výnosu pracujeme, pretože pre našich klientov je to, logicky, abnormálne zaujímavý aspekt.
Hľadá sa „otvárač dverí“
Kedy by ste radi šli na trh?
S vývojom sa začalo zhruba pred piatimi rokmi – vtedy bol vytvorený prvý prototyp, ktorý bol testovaný v čase, keď som v roku 2020 vstúpil do firmy ja. Vtedy sme sa dohodli, že si dáme tri roky na to, aby sme projekt dotiahli do úspešného konca. Už preto, že inak by nás teoreticky mohol s niečím podobným predbehnúť niekto iný.
Foto: Jan Schejbal
Počítali sme s investíciou do piatich miliónov eur, ktoré sme chceli vziať čiastočne z vlastného vrecka, z prípadného vstupu investora, z bankového úveru a eventuálne cez granty. Tento predpoklad nám celkom vyšiel. Máme silnú podporu akcionárov, podporil nás jeden slovenský investičný fond, siahli sme si aj na prostriedky z Európskej únie a získali tri rôzne granty.
Teraz rokujeme s niekoľkými potenciálnymi investormi, či by do projektu nemali záujem investovať. Hľadáme skôr mimo československého priestoru, v Amerike, v Holandsku… Vyzerá to nádejne, ale v tejto fáze možno ani nič také nebude potrebné, na financovanie nášho výskumu máme v zásade dostatok peňazí.
Viac ako peniaze potrebujeme v tejto fáze skôr niekoho silného, kto nám pomôže otvoriť dvere u veľkých hráčov v osivárskom biznise. My im teraz klopeme na dvere zospodu ako malá firma, a hoci už sa nám podarilo konať na veľmi vysokej úrovni, významnejšej podpore by sme sa nebránili.
Z hľadiska valuácie je teda kľúčový rok 2023?
Do konca budúceho roka by sme chceli dokončiť výskum a následne buď prenajímať licenciu, alebo predať patent, možno aj celú firmu alebo jej časť. Ešte v tom nemáme jasno, uvidíme, čo život prinesie. Teraz financujeme finálny vývoj suspenzie tak, aby sme ju čo najviac priblížili priemyselnej výrobe a otestovali záujem trhu o revolučný produkt.
Z laboratórií do veľkovýroby
Čo si mám pod tým predstaviť?
Potrebujete dokázať, že viete produkt vyrábať a aplikovať v priemyselných objemoch. Dnes dokážeme obaliť tonu osiva denne v laboratórnych podmienkach, čo je pokrok, pretože keď som nastúpil, nedokázali sme obaliť ani 200 kilogramov.
Priemyselné mašiny však dokážu obaliť tonu za hodinu, takže my chceme dokázať sebe i potenciálnym klientom, že je možné obaľovať semená Aquaholderom aj v priemyselnom množstve.
Pokrok spočíva v tom, o čom som už hovoril. Poslať kamkoľvek do sveta Aquaholder v kvapalnej forme, ktorý obsahuje alkohol, veľa váži a prchavá látka v sebe vždy nesie potenciál výbuchu. To všetko dramaticky zvyšuje náklady na dopravu a bezpečnosť. Toto nás donútilo vyvinúť suchú, bezpečnú a transportovateľnú suspenziu.
A práve teraz sme našli cestu, ako instantnú „dry“ suspenziu vyrobiť ešte jednoduchšie, s nižšou nákladovosťou a zároveň nižšou záťažou na výrobu. Napokon sa nám to podarilo a teraz budeme túto verziu testovať v laboratórnych aj poľných podmienkach.
Čakanie na patent
Spomenuli ste patent – s ním to vyzerá ako?
Sme v treťom roku pokročilého patentového konania, ktoré ešte rok pobeží. Stále sme však pri tomto konaní ťahali za kratší koniec, museli sme obhajovať invenciu. Patent na niečo také na svete zatiaľ neexistuje a vzhľadom na to, že sme všetko vymysleli my, automaticky sme to považovali za našu invenciu. V celosvetovom patentovom konaní však fungujú iné zákony…
Aké?
Riadi sa predpokladom, že nejaký vedec s potrebným vzdelaním a praxou v odbore by za určitý čas mohol prísť na rovnaké riešenie ako my. Európska patentová agentúra nám však, našťastie, po tuhom boji invenciu uznala a začiatkom tohto roka sme boli vpustení do celosvetového registračného kola.
Na základe toho sme do konca januára museli náš patent zaregistrovať vo svete – keby sme tak neurobili v danom termíne, stratili by sme nárok patentovať Aquaholder kedykoľvek v budúcnosti.
Musím priznať, že čítať patentovú dokumentáciu je pre mňa ako čítať knižky Stephena Hawkinga – rozumiem úvodným tridsiatim stránkam, potom sa krásne stratím a zasnívam a v závere sa zase trošku vrátim späť na zem.
Aquaholder ste predstavili aj v rámci svetovej výstavy Expo, ktorá v marci skončila v Dubaji. Plánujete nejakú spoluprácu na Blízkom východe?
V slovenskom pavilóne sme mali interaktívnu prezentáciu, stretli sme sa tam s prípadnými partnermi. Máme tam teraz dohodnutú spoluprácu v oblasti testovania v Dubaji, v Emirátoch, v Iraku či Jordánsku.
Obchodne to pre nás v tejto fáze prínosné nebolo úplne prínosné, ale z marketingového pohľadu išlo o veľmi dôležitú príležitosť, pri ktorej sme mohli predstaviť našu technológiu svetu.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Saiver.
