Shrek. Alebo služobné auto pre Alzáka. Aj na takéto prezývky si musíte zvyknúť, keď sa rozhodnete voziť na najdrahšej, najsilnejšej a najrýchlejšej škodovke, aká sa kedy dala kúpiť, a vyberiete si takú celkom nenápadnú farbu…
Tá žiarivo zelená chce jednoducho odvahu. Na druhej strane, keď ju pri objednávaní auta do výroby zaškrtnete, budete mať dosť času premýšľať nad tým, prečo ste to urobili.
Kým totiž budete v ruke držať kľúče od Škody Enyaq Coupé RS iV, veľmi pravdepodobne uplynie rok a pokojne aj dva. Dodávanie nových áut totiž momentálne nie je silná stránka Škody Auto. Na druhej strane treba férovo priznať, že v tom nie je sama.
Foto: Škoda Auto
„Neviem. Nikto nevie.“ To je bežná odpoveď predajcov škodoviek na otázku, kedy vám dodajú toto auto. Rovnakú otázku som položil na piatich rôznych miestach.
Najoptimistickejší prísľub počítal s prelomom roka. Väčšina však odhadovala skôr rok až rok a pol. Raz dokonca zaznel aj rok 2024. „Taká je jednoducho doba,“ dorazilo ku mne vzápätí.
Vzbudí pozornosť…
Teraz túto prekážku preskočím. Pretože kľúče od Enyaqu Coupé RS som dostal hneď. Na týždeň. A jazdil som. A nabíjal. A vysvetľoval. A predvádzal, pretože toto auto jednoducho budí pozornosť. Mihnete sa s ním v malom meste a o chvíľu mi zavolá známy, ktorého som pol roka nevidel, aby som sa u neho zastavil. S tou zelenou vecou, v ktorej ma zazrel. Takých telefonátov a správ bolo za týždeň niekoľko.
Foto: Škoda Auto
…potom príde „wow“ efekt
Ďalší scenár je prakticky rovnaký. Na začiatku padajú vtipy. Potom, po zošliapnutí pedála, nastane ticho, pretože príde niečo ako „wow“ efekt. Môže za to zrýchlenie, ktoré je výsledkom dvoch elektromotorov s výkonom tristo koní. Dve a štvrť tony ťažkého Shreka to zrýchli na 100 km/h za 6,5 sekundy.
Kto ešte nemal s elektromobilmi tú česť, ostane okamžitým nástupom výkonu do maxima v šoku. Nepreraďujete, nečakáte, kým zaberie turbo, až bude mať olej správnu teplotu, až sa motor vytočí na potrebné otáčky…
Stojíte. Zošliapnete pedál. A zrazu sa potichu rútite vpred. Stále ďalej. Až kým cesta dovolí.
Foto: Škoda Auto
Tých tristo koní však nevydrží makať naplno stále. Ešte lepšie by možno bolo napísať, že nevydržia dlho. Zvládnu to pol minúty. A aby to ustáli aspoň tých tridsať sekúnd, batérie pod podlahou musia byť nabité minimálne na 88 percent a musia mať ideálnu teplotu, čo je niekde medzi 20 a 50 stupňami.
Čo keď niečo z toho nie je splnené? Neskončí to síce úplným vyhynutím stáda, ale jeho správanie sa zmení. Hlavne sa skráti doba šprintu. Napríklad o päť či desať sekúnd, čo zase znamená, že klesá pravdepodobnosť, že človek zahynie v dôsledku nezvládnutia riadenia vo vysokej rýchlosti.
Foto: Škoda Auto
Keď pár koňov odpadne
Keď už sa potom úroveň nabitia začne približovať nule, popri dĺžke šprintu sa znižuje aj maximálny výkon. Pár koní odpadne, ale nanajvýš vraj v počte desiatok kusov. Namieste preto nie je obava, že sa z dostihovej mašiny po vybití tretiny baterky stane zdochlina.
Ale úprimne – pokles výkonu takmer nespoznáte, pretože držať pedál zošliapnutý na podlahu celú polminútu a ešte si to pre istotu stopovať, nie je práve to, čo by ste pri šoférovaní bežne robili – bez ohľadu na to, v akom aute sedíte.
Foto: Škoda Auto
Zmysel to dáva snáď len na diaľnici, ale keď už sa niekto rozhodne vykašľať na predpisy, v Enyaqu RS ho aj tak nekompromisne zabrzdí technika. Obmedzovač je totiž nastavený na 180 kilometrov za hodinu, čo, priznávam, je za volantom auta, ktoré má výkonovo na viac, trošku deprimujúce.
Aká je spotreba?
Keď niekoho veziete, po extatickej radosti zo zrýchlenia prichádza OTÁZKA: „Aký to má dojazd?“ A tým sa dostávame k spotrebe. „Ereso“ má využiteľnú batériu veľkú 77 kWh. Ja som jazdil so spotrebou 20 až 22 kWh na sto kilometrov. Približne polovicu cesty po diaľnici a normálnou rýchlosťou.
Foto: Škoda Auto
Pokiaľ sa človek extrémne nesústredí na spotrebu, prejde bez nabíjania približne 350 kilometrov. S ľahkou nohou sa môžete dostať na 400 až 450 kilometrov. Samotná automobilka pri uvádzaní dojazdu pracuje s číslovkou až 540 kilometrov, ale je to podľa mňa skôr údaj, o ktorom v Mladej Boleslavi snívajú.
Cez presklenú strechu
Mimochodom, snívať v Enyaqu Coupé sa dá veľmi ľahko. Stačí za jasnej noci sklopiť sedadlá a cez obrovskú presklenú strechou, ktorá v autách z Mladej Boleslavi nikdy nebola väčšia, môžete sledovať oblohu nad vami. Je trošku nevýhoda, že strecha sa nedá zatiahnuť. Ide síce o akési supersklo, ktoré do určitej miery neprepúšťa teplo, ale niekedy je fajn dať prednosť tieňu.
Bežne sa to rieši elektricky ovládanou roletou. Škodovka, ktorá rada razí heslo „Simply Clever“, na to ide inak. V tomto prípade však „Clever“ niekam zmizlo. Zostalo možno tak „Simply“. Pohodlie v podobe stlačenia tlačidla totiž nahradilo cvičenie so skladanou roletou, ktorú si vozíte v kufri. A až keď už nemáte na výber, musíte ju vybrať a ručne ju nasadiť pod strešné okno.
Foto: Škoda Auto
Dva kusy negatívnej kritiky
Znie to trápne? Nevzrušujte sa. Táto otravnosť vás totiž privedie k tomu, že tieniacu roletu budete mať buď nasadenú stále alebo vôbec. Toto a tvrdé lacné plasty na dverách je snáď to jediné, za čo si Enyaq Coupé RS zaslúži negatívnu kritiku. No podľa reakcií pri súkromných „predvádzačkách“ zaslúženú.
Dať totiž do vlajkovej lode automobilky za najmenej 60-tisíc eur držadlá dverí z materiálu, ktorý by človek čakal skôr v rumunskej dácii, má zrejme na svedomí veľa sĺz interiérových dizajnérov. Ten boj, ktorý zviedli s plánovačmi nákladov, by sme radšej videli s triumfom. V tomto bode dizajnéri jednoducho jednoznačne prehrali.
Foto: Škoda Auto
Jazda v Enyaqu RS iV by mala byť zážitok. A tiež je. Ako elektromobil to auto šliape skvele. Ale nechať sa zlákať tromi stovkami koní a dúfať v zábavu z kategórie „hot-hatch“?
Zrýchlenie, bleskurýchle predbiehanie, ticho, priestor vo vnútri a imidž majiteľa škodovky z rodiny RS. To všetko tu je a vlastne to nie je málo. Divočina na okreskách, rezanie zákrut na dreň a s tým spojené emócie? To tu chýba. A zelenou farbou sa to vážne dohnať nedá.
Článok vyšiel v českej edícii ForbesU. Autorom je Ondřej Kinkor.
