Slovenská chuťovka treska v majonéze oslavuje 70 rokov.

Tri rožky a desať deka na tanier. Treska v majonéze nám môže pripadať ako samozrejmosť v ponuke domácich obchodov a bufetov, ide však výlučne o československú špecialitu. Tá tento rok oslavuje 70 rokov a jedna z fabrík, ktorá ju už dekády vyrába, si dokonca môže na konto pripísať okrúhlu storočnicu.

„Lahôdkovú hydinu pre každú rodinu,“ hlásala jedna z reklám v socialistickom časopise Zdravie a výživa. Ďalšia zase lákala na vtedajšiu „novinku“ firmy Vitana Glutasol, ktorý mal „zlepšiť chuť akéhokoľvek pokrmu“, a to v praktických umelohmotných nádobkách za 5 KČS. Slovenské minerálne vody zase podľa dobového nápisu „zdravých osviežovali a chorých uzdravovali“.

Bývalý režim nepriniesol len boom kreatívnej reklamy, ale aj rozmach nových potravín. V regáloch samoobsluhy pribudli napríklad Burisony, v konzervách zase Lanšmýt, Májka či Sunar, ktorý vo svojom názve skrýval „sušené národné mlieko” pre kojencov.

V ponuke „národného podniku“ Ryba s výrobňami v Bratislave, Košiciach, ale aj v Žiline sa tiež objavili nové produkty. Reklamný plagát v tom čase doslova „rozhodil siete“ na všetky strany a československým konzumentom ponúkal Tuniaka s lečom, Baltické slede, ale aj novinku s názvom Treska v remuláde.

Tú dnes poznáme ako Tresku v majonéze. Práve špecifická slovenská chuťovka vznikla ako z núdze cnosť domáceho trhu a dnes by tak na narodeninovej torte sfúkla úctyhodných sedemdesiat sviečok.

Žilinská tradícia

Špecifická chuťovka ale nie je jediná, ktorá oslavuje. Desiaty krížik si môže odškrtnúť aj žilinská fabrika, ktorá sa preslávila práve výrobou rybej špeciality. Zaujímavosťou je, že tradícia v tomto špecifickom biznise v Žiline siaha oveľa hlbšie do minulosti.

Už v roku 1892 totiž v meste otvorila brány Žilinská továreň na údenie a konzervovanie rýb. Jej podnikanie ale príliš dlho nevydržalo a následne zatvorila. V roku 1924 na biznis nadviazala fabrika, ktorá neskôr zarezonovala značkou Ryba Žilina.

V 20. rokoch minulého storočia však žilinská fabrika začala s výrobou rybích konzerv Elemíra Langfeldera. Biznis s konzervovanými rybami tak v Žiline rozbehli v špecifickej podnikateľskej atmosfére prvej republiky.

„Po roku 1918 ovládol oblasť veľkopodnikania, náš priemysel a podnikovú sféru tzv. dohodový kapitál. Ide o kapitál víťazných dohodových mocností Francúzska, Belgicka, Británie a USA, ktorý nahradil dovtedajší nemecký, rakúsko-maďarský kapitál,“ vysvetlil vtedajšiu podnikateľskú atmosféru vedúci oddelenia dejín vied a techniky Historického ústavu SAV Ľudovít Hallon.

Biznis v Žiline nabral nové kontúry v roku 1932, keď podnik zmenil meno na Eletko a okrem výroby rybích konzerv cielil aj na produkciu horčice a bryndze. Vtedajšia budúcnosť žilinskej výrobne pod známou značkou bola ešte v nedohľadne, ale už počas vojny vznikla spoločnosť, ktorá si ju neskôr vzala pod svoje krídla.

Ryba prišla do Bratislavy

Slovenský podnik Ryba vznikol už počas druhej svetovej vojny v tieni Slovenského štátu. Za spoločnosťou mali stáť Dr. Dvořáček a Dr. Virsík, ale aj vynálezca Štefan Janovják. Ako podčiarkol Hallon z Historického ústavu SAV, v tom čase sa darilo menšiemu a strednému podnikaniu, ktoré však bolo limitované.

„Väčšinou boli podniky ovládané nemecko-židovským-maďarským kapitálom a slovenskí remeselníci v obchode sa presadzovali len čiastočne. Novým fenoménom bol kapitál z českých krajín, čo boli veľké banky a monopoly. Národný kapitál, ako povedzme Baťa, ktorý začal podnikať na Slovensku, popri ňom aj menšie firmy. Medzi nimi bola zrejme aj firma spomínaných dvoch podnikateľov,“ povedal Hallon.

Prvý podnik Ryba vznikol v Bratislave a oficiálne začal s výrobou v roku 1943. Okrem podnikania s rybami mal vo svojom portfóliu aj činnosti ako spracovanie zeleniny, ale fungoval aj ako octáreň. Československý región spod tieňa hákového kríža plynule prešiel pod vplyv kosáku a kladiva, čo sa odrazilo aj na fungovaní podniku.

Ryba po zmene režimu prešla pod Ryběna Praha, postupne bola pod bratislavský podnik pridružená aj výrobňa v Košiciach (1946) a znárodnením pričlenený podnik v Žiline (1949). „Ten je najstarším nepretržite fungujúcim závodom na spracovanie rýb na Slovensku, v ktorom prebieha výroba už od roku 1924,“ povedal v roku 2017 pre Sme aktuálny CEO Ryba Žilina Michal Britvík.

Nástup nového režimu sa tak neodrazil len v zmene politicko-spoločenskej situácie či kultúry, ale aj v pohľade na stravovanie, výživu a vznik nových jedál či potravín.

Kontext vzniku kultovej pochúťky

„Z novej politickej a hospodárskej situácie vyplynula aj nová koncepcia výživy socialistického človeka, ktorá sa inšpirovala najmä sovietskym modelom a aplikovala v stravovaní ľudí v masovom meradle počas celého obdobia socializmu,“ opísala odrazenie zmeny režimov v československej spoločnosti Rastislava Stoličná-Mikolajová v publikácii Socializmus na tanieri.

Do hľadáčika súdruhov sa v gastro segmente nedostalo len mäso, zelenina či nové typy cukroviniek. „Odborníci na výživu a dobová reklama sa upriamili aj na zvýšenie konzumácie rýb ako dôležitého zdroja živočíšnych bielkovín,“ pokračuje Stoličná-Mikolajová.

Na československý trh prichádzali zásoby Sovietskeho zväzu – filé z tresky, rybie konzervy či baltické slede. Medzi lacné produkty z rýb patril v tom čase dokonca kaviár, ale aj šproty či sardinky, ktoré útočili na chuťové poháriky zákazníkov bývalého režimu napríklad sloganom: „Sardinky, pozdrav diaľav“.

Pred vyše polstoročím však dovoz morských rýb poklesol a cena rýb naopak vyskočila do výšin. Dovoz rýb podliehal v tom čase kvótam a prídel rýb na jedného Slováka ročne v 50. rokoch bol určený len na 28 gramov.

„V tejto situácii sa uvažovalo, ako z mála rybieho filé urobiť čo najviac, a tak sa firma Ryba pokúsila urobiť chutný šalát s využitím tresky a majonézy,“ opísala okolnosti vzniku kultovej pochúťky Stoličná-Mikolajová v knihe.

História tresky na Slovensku (18 fotografie)

Za Treskou stojí cukrár

Zaujímavosťou je, že za receptom Tresky v majonéze nestál človek, ktorý by roky pôsobil v rybacom biznise, ale cukrár Július Boško z Nového mesta nad Váhom. Ešte za prvej republiky sa vyučil za kuchára a v rodnom meste si otvoril cukráreň.

Po nástupe socializmu vlna znárodňovania podnikov neobišla ani Boškovu cukráreň. Keď Boškovci prišli o svoj pôvodný biznis, zbalili kufre a vyrazili do hlavného mesta.

Ako podčiarklo Sme, ktoré Boškov život podrobne zmapovalo v roku 2019, cukrár sa nasťahoval do bytu na Dunajskej ulici, zhodou náhod v blízkosti podniku bratislavskej Ryby. V tom čase mala pod palcom aj výrobne v Žiline a Košiciach.

Boško sa v bratislavskej Rybe ihneď zamestnal, a to práve v čase, keď sa v Československu rozbiehala veľká kampaň na podporu konzumácie a dovozu rýb zo severských krajín.

„Keď začal robiť v Rybe, už prestali ísť ryby ako také na odbyt. Ľudia sa ich prejedli. V Rybe preto museli niečo vymyslieť. Julko sa chopil iniciatívy a ako vedúci vo výrobe začal sám všeličo skúšať,“ vysvetlila pred rokmi pre My Žilina Boškova neter Alena Uhríková.

Receptúra, s ktorou prišiel Boško v roku 1954 bola jednoduchá. Varená treska sa zmiešala s varenou marinovanou zeleninou a majonézou, ktorú vtedy všetci poznali ako remuládu. Treska sa v tom čase musela pre zachovanie čerstvosti konzumovať približne do 24 hodín a predávala sa väčšinou pultovým predajom.

Podľa portálu sa novinka z portfólia národného podniku ihneď uchytila a z bratislavských ulíc expandovala do bufetov a predajní naprieč celým Slovenskom. Treska v majonéze, ktorú dnes pozná väčšina Slovákov, sa vyrába len na Slovensku a aj v minulosti bola žiadaná najmä na domácom trhu s presahom do Českej republiky.

„Boli sme sa párkrát pozrieť za krstným v práci v Bratislave. Pri Manderle bola spredu dlhá predajňa, kde predávali všeličo – od čerstvých ruských vajec až po obložené misy, rôzne druhy šalátov a tresku, ktorá vtedy mala ešte takú žltkastú farbu. Za predajňou bola brána, ktorou sa chodilo priamo do výroby, kde boli veľké kade so živými rybami,“ zaspomínala ešte v minulosti Uhríková pre My Žilina.

Roztrieštenie po roku 1992

Zmena režimu po Nežnej revolúcii ovplyvnila aj samotný podnik Ryba, ktorý sa okolo roku 1992 „roztrhol“ na tri jednotlivé a na seba nezávislé časti, a to logicky na podniky v Bratislave, Žiline a Košiciach. Paradoxne práve spoločnosť v hlavnom meste postupne zanikla.

Košickú vetvu Ryby po revolúcii prevzala rodina Gimovcov, ktorá pôsobila v podniku už za čias socializmu. Konkrétne tak podniku v modernom šate šéfoval Jozef Gima starší so synom Jozefom Gimom juniorom. V roku 2016 sa k firme dostal veľkopodnikateľ Milan Fiľo, známy najmä ružomberskými papierňami. Košická Ryba v súčasnosti patrí do portfólia Fiľovho Taurisu a.s.

Naopak žilinskú Rybu má zase vyše desať rokov pod palcom spoločnosť známeho slovenského podnikateľa Jozefa Antošíka. Ten je spolu so synom Michalom spoločníkom Preto spol. s.r.o., ktorá je v obchodnom registri zapísaná od roku 1996.

„Majoritným vlastníkom spoločnosti Ryba Žilina sa stala v roku 2013 skupina Preto, vďaka čomu sme si výrazne posilnili našu pozíciu na slovenskom potravinárskom trhu, a to nielen v oblasti výroby, ale aj logistiky a distribúcie,“ okomentoval pre Forbes nástup spoločnosti do biznisu CEO Ryba Žilina Michal Britvík.

V roku 2013 sa k žilinskému podniku pričlenila aj bývalá výroba už zaniknutého národného podniku Ryba v Bratislave.

Tržby žilinskej eseročky rok po roku stúpajú a len za rok 2022 mala firma obrat viac ako 81 miliónov eur. Zisk si za predminulý rok prirátali 19 500 eur.

Michal Britvík. Foto: Archív Ryba Žilina

Antošík senior sa dostal na 30. mieste aj do rebríčka Forbesu najbohatších Slovákov pre rok 2023. Podľa rebríčka tak Antošík disponuje majetkom v rozsahu 100 miliónov eur. Podnikateľ je známym fanúšikom futbalu a vlastní aj MŠK Žilina.

Podľa CEO Ryba Žilina pokrýva podnik v segmente tradičných rybích špecialít štandardný trhový podiel 60 percent a mesačne vyrobia viac ako 300 ton tresky v majonéze.

Odhalenie nového produktu

Žilinský podnik sa snaží kráčať s dobou a po dekádach na trhu zákazníci v portfóliu produktov nenájdu len klasickú tresku v majonéze. Napríklad už v roku 2001 priniesli na trh špeciálny produkt Treska v majonéze Exklusiv, ktorá mala v kelímkoch ponúknuť 45 percent varenej aljašskej tresky. Postupne tak žilinský podnik informoval, že z produktu vynechal umelé sladidlá a v roku 2021 prišli s vegánskou radou tresky v majonéze.

„Výrobkom z tohto portfólia prichádzajú čoraz viac na chuť nielen vegáni, vegetariáni ale aj tí, ktorí chcú z rôznych dôvodov „len“ obmedziť konzumáciu mäsa. Ich kvalitu oceňujú nielen zákazníci, ale aj partneri v biznise. V tejto sfére sa nám podarilo nadviazať partnerstvo so svetovou špičkou medzi producentmi vegánskych potravín – značkou Violife,“ konkretizoval CEO Ryba Žilina Bitvík.

Treska v majonéze. Foto: Archív Ryba Žilina

Podnik oslavujúci storočnicu zároveň nedávno priniesol do regálov obchodov produkt pod názvom Treska Exklusiv s cottage syrom. Ako nám prezradilo vedenie podniku, onedlho na trh uvedú aj ďalšiu novinku, ktorá sa oficiálne začala vyrábať len tento týždeň. Ide o Treska Cottage Exklusiv s pažítkou.

Marketér Slovák: Ešte sa hľadajú

Ryba Žilina si okrem rozširovania portfólia produktov prešla aj výrazným rebrandingom a zjednotila vizuál produktov. Ryba Žilina napríklad experimentovala aj s marketingom.

Zatiaľ čo košický podnik predstavil pred rokmi maskota podniku Veľkého Treska či kampaň Treskoslovensko, v Ryba Žilina zase využili napríklad v reklame na výrobok Zmätená treska (príchuť mäty) známe tváre šoubiznisu – moderátora Milana „Juniora“ Zimnýkovala a šéfkuchára Martina Záhumenského.

Marketing žilinského podniku pre Forbes okomentoval známy slovenský marketér Róbert Slovák. Podľa jeho názoru má známy brand v rámci komunikácie ešte čo doháňať. „Trochu sa hľadá a neprináša úplne jednoznačne výraznú ideu či vizualitu. Mám pocit, že sa ešte hľadajú,“ zhodnotil šéf agentúry Róbert Slovák a jeho priatelia.

Treska v piesni Taktikov, ale aj medzi top 100 svetovými šalátmi

„Išiel som robiť na stavbu železníc. Dostal som lopatu, mám stále hlad. Čakám na desiatu, keď pôjdem do Ryby, kúpiť si svoj obľúbený šalát. Desať dekov tresky, k tomu pivo dám, desať dekov tresky a teplú dvanástku,“ spieva sa v refréne skupiny Taktici z roku 1979 na zázname z kultového V-klubu.

Treska v majonéze sa stala nielen obľúbeným špecifickým jedlom Slovákov so 70-ročnou tradíciou, ale vďaka Taktikom má aj svoje miesto v českoslovneskej popkultúre.

Treska sa tak stala raritou, ktorá je síce známa najmä v československom regióne, no zdá sa, že špecifický šalát raz za čas padne do oka aj zahraničným gastro rebríčkom. Svedčí o tom aj zoznam 100. najlepších svetových šalátov portálu Tasteatlas, kde sa treska umiestnila na 72. priečke.

„Zvyčajne sa podáva s dlhými slovenskými chlebovými rolkami, ktoré sa nazývajú rožky,“ stojí v krátkom opise slovenskej chuťovky v rebríčku portálu.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

1/2025 – Kapitalista

Treska v majonéze oslavuje 70 rokov. Vymyslel ju cukrár, dnes Ryba Žilina prichádza s novinkou