Popredný slovenský vinár Milan Pavelka prezentoval na ojedinelej degustácii vína z produkcie svojho vinárstva spred desiatich až dvadsiatich rokov.
O degustácii vína sme vo Forbese za sedem rokov ešte nepísali – nie sme špecializovaný časopis. Toto však nebola len tak nejaká „koštovka“. Minulý utorok sa v pezinskej Farskej pivnici ochutnávalo devätnásť slovenských vín, ktoré mali dohromady viac ako tristo rokov. V priemere boli teda vyše 15-ročné. Aby ste sa v jednotlivých vínach nestratili, každé, ktoré sa degustovalo, je v texte označené číslom.
„Šampanizácia“ Slovenska pokračuje: pomaly ale predsa
Nápad vznikol, keď Forbes oslovil Milana Pavelku, či by sme mohli spraviť článok o 20. výročí prvého slovenského vína, ktoré získalo takzvanú štátnu kontrolnú známku. Stalo sa ním jeho suché Rulandské biele, ročník 1997. Ako je napísané na fľaši, ide o „výberové víno s prívlastkom – kabinetné.“
Prvé slovenské víno so štátnou kontrolnou známkou oslavuje 20 rokov. Foto: Marek Velček
V tom čase nešlo o maličkosť. Vtedajší nový zákon umožnil slovenským vinárom vôbec po prvý raz, aby odlíšili svoje najlepšie vína, pri ktorých garantovali stupeň zrelosti hrozna a niektoré postupy výroby.
Milan Pavelka zareagoval na nápad odvážne: zvolal akciu, na ktorej komisia odborníkov s malokarpatským rodokmeňom prešla archívom jeho vinárstva, vrátane spomínaného Rulandského bieleho či prvého ročníka slávneho červeného cuvée Paves (2000). O odvahe hovoríme preto, že na slovenskom trhu segment domácich archívnych vín prakticky neexistuje – a to dodnes. V predaji sa nájdu len výnimky a aj málo vinárov si tvorí ucelené kolekcie vlastných starých vín. Vína, ktoré by mali ambíciu vydržať viac rokov, vlastne mnohí ani nevyrábajú.
Bordeaux a zvyšok sveta: za ktoré vína plati špekulanti najviac
„Možno to bude trochu ťažká degustácia,“ povedal na úvod Milan Pavelka. „Nie je možné čakať, že to budú samé fantastické vína. Budú však také, aké sa u nás každý deň neotvárajú.“
Čas starších vín ešte len príde
Už úvod ukázal moment zo slovenskej vinohradníckej histórie. Chardonnay (1), ročník 2003, z vinohradu Grefty pochádza z jednej z najtradičnejších pezinských polôh. Vinohrad vysadený v 60. rokoch však bol ešte po páde komunizmu vedený ako Rulandské biele. Napokon sa prišlo na to, že ide o výzorom podobnú, dnes však populárnejšiu odrodu.
Víno z čias, keď sa na Slovensku stále ešte len rozbiehala moderná reduktívna výroba, prekvapilo kondíciou: „Ani náznak únavy, stále svieže, príjemné,“ konštatoval enológ a vinár Roman Janoušek. „Verím, že čas takýchto vín na Slovensku príde. Začnú sa piť nielen dvoj – či trojročné biele vína, ale aj päť alebo desaťročné. Hodnotenie: 90 bodov (zo sto).“
Pre úplnosť: nasledovala dvojica rizlingov rýnskych 2003 (2,3) s rôznym stupňom zrelého petrolejového prejavu, veltlín z roku 1999 (4) s technológiou ešte z minulého tisícročia, či štyridsaťročný tramín (5) v historickej litrovej fľaši.
Ako chutil „oslávenec“
Ako sa po krátkej dekantácii ukázalo jubilujúce Rulandské biele (6)? „Toto že má 20 rokov?“ reagoval enológ a publicista Fedor Malík. „Pôsobí ako päťročné!“ Upozornil na stopu liečivej rastliny marinky voňavej, ako známy Modran pridal pochvalu o „pezinskom Chablis“ a hodnotil 89 bodmi. „Púpavový med, lieskové oriešky, stále štavnatá kyselinka, po predýchaní atribúty elegantnej ovocnosti,“ pokračoval enológ a executive sommelier Medusa Group Vladimír Hronský. „Pevná štruktúra, neskôr zemitosť, krieda. Asi uletím v hodnotení hore, ale dávam až 94 bodov.“
Rulandské šedé 1998 (7) prezentovalo hrozno kúpené od ďalšej legendy slovenského vinohradníctva Miroslava Petrecha (Chateau Belá), relatívnu „mladosť“ v tejto degustácii ukázal 11-ročný barikový bobuľový výber tramínu červeného (8) – na svoju dobu takmer experimentálne víno.
Zrejú lepšie biele či červené
Červené vína ponúkli rýchly prehľad slovenských vinárskych dejín: po barikovanom Rulandskom modrom 2006 (9) z Cajly (punč, rum, likér, káva arabika), prišla trojica z roku 2002 (10,11,12) – na Slovensku tradičné, hoci čoraz menej populárne Svätovavrinecké (Huncpále, docukrený mušt), potom „iba“ akostný, ale prekvapujúci Alibernet, a jedno svetlejšie Rulandské modré. Nasledovala raritná odroda Domina (13) z roku 2000 a Pavelkova špecialita Neronet, ročník 1998 (14).
V prvom Pavese, ročník 2000 (15), tvorí „francúzsky“ Cabernet Sauvignon v cuvée s Frankovkou modrou a Neronetom až 60 percent. Fedor Malík však víno prirovnal skôr k talianskemu než francúzskemu štýlu. Hodnotitelia skloňovali expresívnosť, historický prvý horúci ročník na Slovensku, spomínali na začiatky modernej jablčno-mliečnej fermentácie u nás a na časy, keď vládli za každú cenu iba odrody, a nie cuvée.
Najlepším červeným vínom večera sa stal o tri roky mladší Cabernet Savignon (16), víťaz niekdajšej česko-slovenskej ligy (90, 91, 92 bodov). Záver nezvyčajnej ochutnávky tvorila stále ľahká 13-ročná frankovka (17), archaické 19-ročné Rulandské modré a ľadový rizling rýnsky (18,19) 2006 (figy, med, lipa, oxidatívne črty).
Hoci vo všeobecnosti je vysoký archivačný potenciál bližší skôr červeným vínam, viacerí hodnotitelia, napríklad šenkvický šľachtiteľ viniča a odborník na ampelografiu Tibor Ruman, konštatovali, že v tejto sade výborne obstáli najmä biele.
Jedinečný vinár
Niektoré vína boli vyrobené z dnešného pohľadu muzeálnymi technológiami, iné čas poznačil o čosi viac. Kto by chcel, chyby by na niektorých z nich našiel. Nájsť však dnes na Slovensku vinára, ktorý by mohol z pivnice na stôl položiť podobnú zbierku, nebude vôbec ľahké. Keď Milan Pavelka pri rozlúčke spomínal, že večer pred akciou sa mu zaspávalo ťažšie, reagoval najstarší z hodnotiteľov, známy modranský vinár Vladimír Sodoma, rovno po modransky. „Jako to móžeš povedat, Milan? Čo si ty nejaký soplák? Ket né ty, gdo má vytáhnut také víno?“
Hlavné foto: zľava Michal Pavelka (syn vedľa stojaceho Milana Pavelku), Vladimír Hronský, technológ Róbert Adámek, Fedor Malík, v žltom Roman Janoušek, vzadu publicista Juraj Mikula, Tibor Ruman a Vladimír Sodoma. Foto: Marek Velček
