Americký Forbes každoročne zostavuje rebríček top vysokých škôl v USA. Okrem kvality výskumu a platu absolventov sa v ňom odzrkadľuje aj zadlženosť študentov a percento tých, ktorí štúdium dokončia. Podobným spôsobom sme analyzovali európske inštitúcie. Pozrite si rebríček tých najlepších vzdelávacích ustanovizní starého kontinentu.
Priemerný vek top európskych univerzít je 363 rokov
Prvej desiatke európskeho rebríčka dominujú renomované britské univerzity, no na prvé miesto Oxford ani Cambridge nestačili. O kvalite Spolkovej vysokej technickej školy (ETH) v Zürichu svedčí aj to, že na nej svojho času študoval aj Albert Einstein. Veľkou výhodou oproti „Oxbridge“ je výška školného a tiež vysoké percento študentov zo zahraničia.
Budujú biznis školu vedľa univerzity.
Neláka na prednášky, ale na 100-tisíc
Štvrtý Edinburgh zas láka priamym leteckým spojením s Bratislavou, nulovým školným a relatívne nízkymi životnými nákladmi v porovnaní so Švajčiarskom či juhom Anglicka. Na Londýnskej UCL pôsobil napríklad aj Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý pomáhal zakladať fakultu slovanských a východoeurópskych štúdií. Zaujímavosťou je, že študovať sa tam dá aj slovenčina či čeština. Imperial College podľa rebríčka QS dosahuje takmer perfektné skóre v uplatniteľnosti a je tiež veľmi medzinárodne zameraná.
Trio nemeckých univerzít obsadilo siedme až deviate miesto. Za svoje umiestnenie vďačí predovšetkým výbornému pomeru ceny a kvality. Mníchovské univerzity sú počtom študentov suverénne najväčšie v našom rebríčku a Heidelberg je treťou najstaršou. Všetky tri sa pravidelne umiestňujú v top 50 rebríčkov svetových vysokých škôl.
https://www.instagram.com/p/BlnDiAUgAeJ/?taken-by=ethzurich
Rebríček vedie švajčiarska univerzita ETH Zürich. Na fotografii je jej hlavná budova. Foto: Instagram ethzurich
Väčšiu pestrosť vidieť v druhej desiatke nášho rebríčka, ktorá ponúka zaujímavé alternatívy k britským inštitúciám. Napríklad univerzita v Helsinkách sa môže pochváliť tým, že 70 percent všetkých akademických titulov minulý rok udelila ženám.
Univerzita v Kodani sa v ARWU rebríčku umiestnila tesne za Imperial College, a teda má podobne vysokú kvalitu výskumu. KU Leuven v rebríčku Times Higher Education predbehol aj Manchester.
Holandské univerzity zas ponúkajú veľké množstvo študijných programov v angličtine a veľké možnosti uplatnenia pre svojich absolventov. Napríklad Delftská technická univerzita sa v rebríčku uplatniteľnosti umiestnila o dvadsať priečok vyššie ako Edinburgh.
Ste múdrejší, ako si myslíte.
Týchto 10 znakov dokazuje, že titul nie je všetko
Vo všeobecnosti sa zdá, že tradícia je znakom kvality. Priemerný vek univerzít v našom rebríčku je takmer 363 rokov (najmladší Imperial College bol založený v roku 1907, najstarší Oxford v roku 1096). Školy v prvej desiatke sú v priemere o sto rokov staršie ako tie v druhej. Zároveň majú však aj o takmer 1 500 eur vyššie školné, nehovoriac o tom, že životné náklady v Londýne či Zürichu sú podľa niektorých odhadov ročne aj o 2000 eur vyššie ako napríklad v Mníchove.
Netreba tiež zabúdať na to, že väčšina rebríčkov sa zostavuje na základe všeobecných meradiel ako reputácia inštitúcie, počet publikácií či počet držiteľov prestížnych ocenení. My sme zahrnuli aj pomer ceny a kvality a uplatniteľnosť. Vo všeobecnosti sú dobrým zdrojom informácií tiež rebríčky zamerané na konkrétne študijné odbory.
Metodika:
Náš rebríček bol zostavený na základe troch medzinárodných rebríčkov (váha každého je 20 %), výšky školného (20 %) a zamestnateľnosti po ukončení štúdia (20 %). Dáta sme čerpali z rebríčkov QS World University Rankings® 2019, ARWU World University 2018 (tiež známy ako Shanghai Ranking) a Times Higher Education World University Rankings 2018. Tieto rebríčky sa zameriavajú na kvalitu výučby a výskumu, spokojnosť študentov, ako aj prestíž univerzít. Uplatniteľnosť sme odvodili z rebríčka Times Higher Education Global University Employability Ranking 2017. Školné v cudzích menách sme prepočítali na eurá výmenným kurzom z 22. 8. 2018. Nebrali sme do úvahy cestovné, ubytovacie a životné náklady. Pri chýbajúcich údajoch sme pridelili proporčne väčšiu váhu ostatným ukazovateľom.
Rebríček zostavila a text pripravila: Barbora Demčáková
Hlavná foto: Pixabay
Celý článok nájdete v septembrovom vydaní magazínu Forbes.
