Obe patria k výrazným osobnostiam slovenskej hudobnej scény, navzájom spolupracujú a rovnako aj boli obe členkami rebríčka Forbes 30 pod 30.
Kým Katja Thalerová stojí skôr za biznisovou stránkou hudobného odvetvia, je bookerkou kapiel a pôsobí vo vedení hudobného festivalu Sharp, Ela Tolstová je frotmankou kapely Tolstoys, ktorá ako prvá slovenská skupina vystúpila aj na legendárnom britskom festivale Glastonbury.
Epizódu podcastu Forbes 30 pod 30 sme nahrávali tesne po festivale Pohoda, ktorý sa pre silnú búrku musel tento rok ukončiť predčasne. Obe hostky však na ňom participovali. Katja z časti spolupracovala na produkčnej stránke a Ela mala spolu s kapelou odohrať koncert, čo sa, žiaľ, nepodarilo.
„Keďže sme koncert neodohrali pre počasie, naše kontrakty sa anulovali. Nárok na honorár nám tak ani nevznikol. Nie je to však len prípad Pohody, takto to funguje na všetkých festivaloch. Ak by sme ho aj dostali, vzdali by sme sa ho rovnako ako aj iní umelci, hoc sme skončili v strate. Teraz je najdôležitejšie, aby festival pokračoval,“ hovorí v úvodných minútach Ela Tolstová.
Kapele sa ešte pred Pohodou podaril skutočný unikát. Ako prví zo Slovenska totiž vystúpili na legendárnom britskom hudobnom festivale Glastonbury, a to hneď trikrát. V podcaste Ela vysvetľuje, že k vystúpeniam sa snažili pristúpiť ako ku každému inému, no zároveň pokorne, keďže si uvedomovali, že ide o obrovskú vec prestíže.
Míľnik pre celú scénu
„Bol to pre nás osobný míľnik, keďže sa nám niečo podobné podarilo po desiatich dokoch fungovania, ale rovnako je to veľký míľnik aj pre slovenskú hudobnú scénu. Dúfame, že sme našim kapelám otvorili aspoň z časti cestu do sveta. Myslím si, že máme čo ponúknuť a náš región nie je veľmi objavený,“ hovorí Tolstová.
S jej slovami súhlasí aj kultúrna manažérka Katija Thalerová, ktorá zahraničným agentom prezentuje našu hudobnú scénu ako „niečo neobjavené“. Práve jej sa podarilo dostať slovenských Tolstoys do Británie.
Katja Thalerová – Rebríček 30 pod 30 – Umenie a kreatívny priemysel
„Minulý rok som bola na showcaseovom festivale (festival, ktorý spája konferenčnú aj hudobnú časť, pozn. red.) v Rumunsku, kde som sa stretla s manažérkou z Glastonbury a ľudsky sme si sadli. Títo ľudia nemajú vo všeobecnosti úplne radi, ak za nimi prídete a nútite im svoje kapely, je však iné, keď si vybudujete prirodzený vzťah založený na dôvere. Ukázala som jej Tolstoys, následne trval celý proces takmer trištvrte roka. Najskôr ma odmietla a nemalo zmysel vytvárať nátlak,“ opisuje detailne svoje skúsenosti Katija.
Bez nároku na honorár
Následne sa spoločne rozhodli vyraziť rovno na turné po Veľkej Británii. V prípade hrania na legendárnom festivale sa však naskytla možnosť zahrať si na ňom, avšak bez nároku na honorár. „Glastonbury je obrovský ekosystém zložený z desiatok pódií. Nájdu sa na ňom aj záškodníci, ktorí si od kapiel pýtajú peniaze, aby tam mohli vystúpiť. Našťastie to nebol náš prípad,“ hovorí Thalerová.
„Keď si tam raz zahráte, je veľká šanca, že sa naň dostanete znovu a my sme mali možnosť hrať až na troch rôznych pódiách. Takto to tam funguje bežne. Neskôr je, samozrejme, možné dostať za hranie aj honorár,“ spomína na svoje zážitky speváčka Tolstoys.
To však otvorilo aj otázku financovania. Kapela nechcela financovanie cez crowdfunding, zároveň ani neočakáva, že zahraničné honoráre by sa mohli vyrovnať tým slovenským. Zapájajú sa do grantových schém a keďže majú prechodný pobyt v Berlíne, môžu sa uchádzať aj o tie nemecké.
„Naše turné podporil Fond na podporu umenia. Nielen našu účasť na Glastonbury, ale aj celé anglické turné, bez toho by to nebolo možné,“ tvrdí Tolstová a Thalerová ju dopĺňa, že rovnako sa pokúšajú aj o súkromných partnerov. Na druhej strane sa zhodujú, že o kapely z nášho regiónu začína byť záujem, pretože sme pre Západ „exotikou“.
Na Berlín a bez digitálu
Frontmanka Tolstoys ďalej v epizóde vysvetľuje dôvody ich presídlenia do nemeckej metropoly a ako sa tam funguje kapele, ktorá nemá s elektronickou hudbou, ktorou je Berlín známy, až tak veľa spoločného. „Nie je to až také finančne náročné ako Londýn alebo New York. Stretáva sa tu umelecká komunita a každý deň stretnete ľudí, s ktorými chcete spolupracovať.“
Kapela Tolstoys. Foto: Caroline Mackintosh
A zrejme aj to sa podpísalo na produkcii ich aktuálneho albumu No Limit To Love, ktorý vznikol bez digitálnej postprodukcie. Tolstová tvrdí, že to je skôr vec vkusu a názoru ako toho, či je lepšia digitálna alebo analógová hudba. Aktuálny album museli nahrávať na viacero častí, keďže v čase jeho tvorby ešte nemali gitaristku, ten nasledujúci plánujú nahrávať simultánne. „Chceme takto prejaviť pocit blízkosti a užiť si ho ešte viac, pretože je to spôsob, akým dokážeme dôležitosť blízkosti vyjadriť najúprimnejšie,“ opisuje speváčka.
Na záver dvojica zdôrazňuje, že práve element blízkosti a spolupatričnosti je to, na čo by dnešná spoločnosť mala dbať, aby sme sa rozvíjali ďalej ako krajina, ale aj ako kultúra.
VYPOČUJTE SI ROZHOVOR VO FORME PODCASTU
Najnovšiu epizódu podcastu Forbes 30 pod 30 si môžete vypočuť na Spotify či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna epizóda.
