Od ich predvlaňajšieho vstupu na burzu spadli akcie WeWork o viac ako 88 percent. A od začiatku tohto roka o ďalších 23 percent. Kapitalizácia sa firme prepadla pod miliardu, na aktuálnych 837 miliónov amerických dolárov.
Napriek úspešnému záveru roka za sebou problematická spoločnosť ťahá záťaž enormného dlhu, ktorého ju jednoducho môže zbaviť kompletná reštrukturalizácia, bankrot podľa kapitoly jedenásť — alebo zázrak.
Zlatý padák na rozbeh
Naopak Adam Neumann, ten dôležitejší zo zakladateľského dua WeWork, má napriek problémom, ktoré v spoločnosti narobil, miliardový kapitál na rozjazd svojho realitného startupu. A jeho osobné imanie odhaduje americký Forbes na 1,1 miliardy dolárov.
Zároveň si pripomeňme, že keď Neuman z WeWork odchádzal nedobrovoľne, bolo to so zlatým padákom v hodnote 1,7 miliardy dolárov. A ešte v roku 2019 nacenil Forbes jeho majetok na viac ako štyri miliardy.
Spomínaný padák bol svojim zvráteným spôsobom zaslúžený. Neumann síce rozhadzoval investorské peniaze za luxus a hral podivné finančné hry, keď si od firmy bezúročne požičiaval peniaze na nehnuteľnosti, ktoré jej potom komerčne prenajímal…
Ale bol to práve on, kto pobláznil investorov natoľko, že do WeWork naliali celkovo 22 miliárd dolárov a valuáciu firmy nakrátko vypumpoval na absurdných 47 miliárd dolárov.
Nehnuteľnosti na ruby
WeWork je ale pre Neumanna dávna minulosť — od minulého leta má novú hračku, startup Flow. Opäť pritom čaruje: skôr, ako vôbec prezradil, čo bude robiť, získal startup miliardovú valuáciu.
A 350 miliónov dolárov do neho napumpoval sám venture kapitálový gigant, fond Andreessen Horowitz (skrátene a16z).
Podobne ako WeWork sa aj Flow pokúša obrátiť naruby špecifickú časť nehnuteľného trhu. Zdieľané kancelárie tentoraz vystriedajú služby pre rezidenčné nehnuteľnosti a nechýbajú samozrejme buzzwordy ako automatizácia alebo komunita.
Ako presne to má fungovať vám možno lepšie vysvetlí v nasledujúcom videu od a16z Neumann sám.
Otázkou zostáva, čím si sprofanovaný chlapík vyslúžil dôveru patróna venture kapitálového investovania v Silicon Valley.
A z nej plynie otázka, ktorá je možno ešte dôležitejšia: Ako veľmi zásadná je osobnosť zakladateľa pre budúci úspech startupu a raisovania investičného kapitálu?
Napríklad Michal Ciffra, partner investičného fondu Depo Ventures, sa domnieva, že v ranej fáze firmy investori chtiac-nechtiac investujú hlavne do jej zakladateľa.
Investovanie do zakladateľa
„Pre nás je osobnosť a schopnosti zakladateľa gro hodnoty firmy. Investujeme do startupov, ktoré sú vo veľmi ranej fáze, často pred vstupom na trh. Dalo by sa teda povedať, že investujeme predovšetkým do zakladateľovho nápadu,“ hovorí Ciffra.
„Je to práve on, kto dokáže nápad premeniť na realitu, kto má ambície a predpoklady vybudovať globálnu spoločnosť, kto je schopný zmeniť kurz, keď je potreba a kto vybuduje tím, ktorý bude kopať za jeho víziu.“
O zásadnú úlohu osobnosti zakladateľa v kombinácii s jeho doterajšou reputáciou je presvedčený aj David Marek, výkonný riaditeľ Springtide Ventures.
FOTO: SITA, AP
Zakladateľ a CEO spoločnosti WeWork Adam Neumann. FOTO: SITA/AP
„Nevyzretý či nespoľahlivý zakladateľ môže zmariť ten najlepší nápad. Rovnako tak môže inšpiratívny génius pretaviť na prvý pohľad priemernú myšlienku na zlato,“ pripomína.
„Pokiaľ ide o tím spoluzakladateľov, treba nájsť odpoveď na základné otázky, ako je tím zohraný a ako sa vzájomne dopĺňa, či ako bude spolupracovať pod extrémnym tlakom nepriaznivých okolností,“ dodáva.
Podľa partnera investičného fondu Zero One Hundred Víta Hanuša rozhodujú o investícii fondov najmä reálny dosah zakladateľa a prístup na trh.
„Predchádzajúce úspechy i neúspechy prinášajú veľké PR. Aj negatívny marketing pridáva v dnešnej dobe veľkú mieru popularity, ktorá môže výrazne pomôcť k väčšiemu dosahu na širšiu škálu potenciálnych investorov,“ naráža nepriamo na Neumanna.
To so sebou nesie vyššie štatistické šance na úspech pri raisovaní nového kapitálu.
Druhý aspekt je potom odlišnosť rôznych typov investorov: inštitucionálne fondy často hľadia na kvantitatívnu výkonnosť skoršieho podnikania foundera, na dosiahnuté úspechy, načrtne Hanuš ďalšiu rovinu.
Poučenie sa zo zlyhania
Ako potom vnímajú investori predchádzajúce zlyhanie zakladateľov a aké riziko pre návratnosť kapitálu skutočne predstavujú?
„Vždy záleží na kontexte. Všeobecne vnímame zakladateľov, ktorí pri prvom nápade zlyhajú, ale chcú sa pustiť do niečoho nového, pozitívne. Musíme však vidieť, že sa zakladateľ z predchádzajúceho neúspechu poučil a je si vedomý toho, čo nabudúce robiť inak,“ opisuje Michal Ciffra.
„Predchádzajúce zlyhanie by nemalo byť v rozpore s dobrými mravmi. Za obchodné, trhové alebo systematické riziko ale nikdy podnikateľa nepenalizujeme. Každý pád je cennou skúsenosťou,“ domnieva sa a dodáva, že v tíme Depo Ventures je práve osoba Adama Neumanna vnímaná veľmi rozdielne.
Zakladateľ Adam Neumann. Foto: SITA/AP
Adam Neumann rozdeľuje investorov, jedni v ňom vidia podvodníka, druhí vizionára. Foto: SITA/AP
„Niektorí ho vnímajú ako človeka, ktorý prepálil alebo dokonca spreneveril peniaze investorov, iní v ňom vidia vizionára, ktorému sa podarilo zmeniť jedno z najkonzervatívnejších odvetví na svete. Ja patrím skôr k tej druhej skupine,“ priznáva Ciffra.
Zlyhanie samo o sebe ako problém nevníma ani David Marek – chybou podľa neho je, keď sa z neho nedokážeme následne poučiť.
„V otázke predchádzajúcich zlyhaní súhlasím s Warrenom Buffettom, ktorý hovorí, aby ste si ľudí vyberali na základe troch kvalít: inteligencie, energie a integrity. Pokiaľ urobíte kompromis v jednej z nich, stane sa dôvodom zlyhania,“ cituje investorskú legendu.
Musk ako príklad
„Ako investori by sme nikdy nedali dôveru človeku, ktorého minulosť naznačuje problémy s integritou. Cez to sa nedá preniesť,“ dodáva a ako pozitívny príklad vytrvalosti tvárou v tvár zlyhaním uvádza Elona Muska a množstvo skorších zlyhaní rakiet Falcon od jeho spoločnosti SpaceX.
S tým v zásade súhlasí Vít Hanuš a zdôrazňuje schopnosti dostatočnej sebareflexie a potlačenia svojho ega.
„Rizikový profil zakladateľa a kľúčového manažmentu spoločnosti sa priamo premieta do spôsobu vedenia firmy a teda aj do rizikového profilu biznisu. Samotný neúspech zakladateľa nemusí byť vnímaný negatívne, ak budú vyššie uvedené riziká eliminované,“ uzatvára.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Karel Wolf.
