Idey sa nešíria samy, potrebujú niekoho zdatného, kto ich bude obhajovať, hovorí historička a držiteľka Pulitzerovej ceny Doris Kearns Goodwin. Je autorkou jednej z najlepších kníh o vystupovaní na verejnosti s názvom Leadership in Turbulent Times.
Kniha čerpá poznatky od štyroch prezidentov, ktorých Goodwin študovala najviac: Abraham Lincoln, Theodore Roosevelt, Franklin D. Roosevelt a Lyndon Johnson. Podľa historičky práve vďaka zdokonaleniu umenia komunikácie mali títo štyria prezidenti obrovský vplyv na históriu.
Rozprávač Abraham Lincoln
Goodwin je producentkou dokumentárneho seriálu Lincoln’s Dilemma. V seriáli sa dozvedáme, že Lincoln bol zručným rozprávačom, rétorické schopnosti si vycibril rozhovormi s rôznymi skupinami ľudí.
„Lincoln vzbudzoval rešpekt a pozornosť svojím nekonečným prúdom príbehov,“ píše Goodwin. Keď kandidoval na prezidenta, jeho schopnosť zaujať publikum pritiahla tisíce ľudí z vidieka.
Uvedomil, že metafora je základným stavebným kameňom rozprávania príbehov a jedným z najpresvedčivejších prvkov klasickej rétoriky. Jeho predvolebný prejav z roku 1858 obsahoval dnes už slávnu vetu: „Domácnosť rozdelená proti sebe nemôže obstáť.“
Lincoln tvrdil, že krajina nemôže prežiť, ak je polovica zotročená a polovica slobodná. „Neočakávam, že Únia bude rozpustená – neočakávam, že domácnosť padne – ale očakávam, že nebude rozdelená.“
„Domácnosť“ označuje Spojené štáty v čase, keď boli rozdelené v otázke otroctva. Použitím rozpoznateľných rečníckych prostriedkov na vysvetlenie svojich argumentov upútal Lincoln pozornosť verejnosti a dal hlas tým, ktorí boli proti otroctvu.
Abraham Lincoln. Foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
Techniky rozprávania, ktoré zlepšia vašu komunikáciu
Skutoční rozprávači zapájajú publikum. Zameriavajú sa na prepojenie, nielen na informácie. Čísla, údaje a štatistiky sú súčasťou príbehu – nie sú celým príbehom. Najlepší rozprávači poskytujú kontext k obsahu – používajú tvorivý jazyk, aby konverzácia bola akčná a zrozumiteľná.
1. Hovorte pravdu.
Majstrovský rozprávač Robert McKee hovorí: „Keď sa pozriete publiku do očí, predstavte skutočne hrozivé výzvy a povedzte: „Budeme mať šťastie, ak sa z tohto dostaneme, ale myslím si, že by sme mali urobiť toto,“ a budú vás počúvať.“ Zvážte silu úprimnosti.
Autor John C. Maxwell hovorí: „Líder je ten, kto pozná cestu, ide ňou a ukazuje ju. Pretože slová bez činov nie sú dôveryhodnými príbehmi. Premena nápadov na činy je spôsob, ako vybudovať dôveru.“
2. Choďte krok za krokom.
Rozprávači sa často stratia vo veľkých víziách. Dej príbehu zameraný len na záver sa stráca skôr, ako sa vôbec začne. Zapájajte publikum do logickej a jasnej cesty od jednej kapitoly po druhú. Aj pri plánovaní mítingu je tá najjednoduchšia správa tou najsilnejšou.
3. Pozrite sa na hrdinu príbehu.
Nebuďte superhrdinom vo vlastnom príbehu. Zmeňte „ja“ na „my“. Namiesto opisovania vlastnej veľkosti ju demonštrujte. Ukážte pomocou príbehov, ako ste prekonali prekážky a urobte hrdinu z niekoho iného.
Zamerajte sa na slovesá, nie na prídavné mená. „Jednoduchá zmena z ‚ja‘ na ‚my‘ pomáha vašim potenciálnym klientom a zákazníkom, aby sa cítili byť súčasťou príbehu,“ hovorí content creator Catherine Nikkel.
4. Používajte tvorivý jazyk.
Existujú dva typy jazyka: opisný a tvorivý. Tvorivý jazyk sa zameriava na to, čo by ste mohli dokázať vybudovať, vyvinúť, navrhnúť alebo dodať. Tvorivý jazyk je jazykom konania a pozývania – pozývania ostatných k partnerstvám, dohodám a novým nápadom. Opisujete scénu alebo zapájate poslucháčov do príbehu?
5. Prepojenie je viac než len podanie informácií.
Tu je príklad dvoch spôsobov, ako vyrozprávať ten istý príbeh. Prvý je vecný a používa opisný jazyk: „Vonku je 36 stupňov. Je horúci deň.“ Je to jasné, stručné a nudné.
Druhý spôsob: „Poznáte ten pocit, keď uprostred leta otvoríte dvere? Opustíte klimatizovanú miestnosť a okamžite sa vám začne lepiť tričko na telo. Slnko vám svieti do tváre a vy si uvedomíte, že musíte prejsť dva bloky pešo k autu A vtom si pri čakaní na priechode spomeniete, že slnečné okuliare ste nechali na prístrojovej doske.“ Je to ten istý deň. Ten istý príbeh. Aký je medzi nimi rozdiel?
6. Vyvolajte empatiu, nie súcit.
Súcit je ľutovanie inej osoby, zatiaľ čo empatia je schopnosť iných pochopiť.
Čitateľ Theodore Roosevelt
Rozprávanie príbehov zohralo rolu aj vo formovaní osobnosti Theodora Roosevelta. Bol oduševneným čitateľom, knihy ho preniesli do „života dobrodružných hrdinov, ktorých najviac obdivoval“, píše Goodwin.
Roosevelt raz povedal, že lídri v každej oblasti musia porozumieť ľudskej povahe. Najlepším spôsobom, ako zistiť, ako sa ľudia cítia, je čítať diela „veľkých spisovateľov s fantáziou“, odporúčal.
Theodore Roosevelt. Foto: Library of Congress, voľné dielo
Rooseveltova láska k čítaniu a histórii mu pomohla dosiahnuť mierové riešenie počas šesťmesačného uhoľného štrajku v roku 1902. Pochopením dlhej histórie nedôvery medzi robotníkmi a manažmentom, ktorá vyvolala vzburu, sa dokázal vcítiť do kože bežných ľudí a komunikoval s nimi jasne a jednoducho.
Jeho talent na zjednodušovanie nápadov upútal pozornosť tlače aj verejnosti. Bol prvým prezidentom, ktorý zhrnul celú svoju legislatívnu agendu do troch slov: „The Square Deal“. Znamenalo to, že vláda by mala presadzovať spravodlivé podmienky pre korporácie a pracovníkov, bohatých aj chudobných.
V roku 1905 noviny The Washington Post nazvali Rooseveltovo vysvetlenie „úplne jasným a zrozumiteľným“.
Vysvetľovateľ Franklin D. Roosevelt
Franklina Delano Roosevelta poslali ako 14-ročného do internátnej školy, kde sa podľa Goodwin stal členom debatného tímu. Práve tam sa „naučil presvedčivému odôvodňovaniu a emocionálnemu spojeniu s publikom“.
Roosevelt pochopil, že emocionálne prepojenie by nebolo možné, ak by mu prekážal žargón. V jednom zo svojich známych rozhovorov zobral finančný text, ktorý mu pripravili jeho zamestnanci, a upravil ho tak, aby „odmystifikoval jazyk“.
Tým, že aj tie najobyčajnejšie témy dokázal premeniť na zaujímavé a zrozumiteľné, získal verejnosť na svoju stranu, potlačil fámy a upokojil národ v čase vojny a neistoty.
Zjednotiteľ Lyndon Johnson
Keď sa prezident Roosevelt stretol s mladým kongresmanom menom Lyndon Johnson, „bol uchvátený jeho rozprávačským darom“, píše Goodwin. „Rozprávanie hralo ústrednú rolu v živote mladého Lyndona, rovnako ako aj v živote mladého Abrahama, Theodora a Franklina.“
Keď mal Johnson 22 rokov, predniesol krátky prejav na podporu miestneho muža, ktorý sa uchádzal o miesto v železničnej komisii. Stalo sa to na populárnom každoročnom pikniku v južnom strednom Texase, kde si stovky občanov prišli vypočuť prejavy kandidátov na miestne úrady.
Johnson stál na vagóne a svoj prejav začal slovami: „Som ‚prairie dog‘ právnikom z Johnson City v Texase.“ Podľa Goodwin boli jeho slová dokonale prispôsobené publiku. „Právnici označovaní ako ‚prairie dogs mali slabé právnické vzdelanie a pri obhajobe klientov pred porotou sa spoliehali skôr na vášnivú obhajobu, než na právny precedens.“‘
Keď Johnson dokončil svoj desaťminútový prejav, v dave prepukol neutíchajúci potlesk. „Jeho prejav bol považovaný za hit pikniku v Henly“.
Predtým, ako Johnson vstúpil do politiky, učil verejné vystupovanie a diskusiu na strednej škole v Houstone. Raz svojim študentom poradil, aby sa spojili s poslucháčmi pomocou konverzačného jazyka, ktorý ilustruje body konkrétnymi príbehmi.
Johnson si vybudoval povesť vďaka schopnosti spájať ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev. Jeho talent spájať rôzne frakcie, aby rokovali o politike pre dobro národa, vyvrcholil podpísaním zákona o občianskych právach z roku 1964.
Cesta k verejnosti
Lídri musia podnietiť svojich nasledovníkov k akcii a presvedčiť ich, aby nasledovali určitý postup. Ako? Vycibrením svojich rečníckych schopností. V rozhovore s právnikmi Lincoln raz povedal, že učenie sa umeniu komunikácie je ich „cestou k verejnosti“.
Cesta k úspechu je vydláždená rétorickými schopnosťami, ktoré sa lídri môžu a mali by sa učiť, ak chcú ovplyvniť svoje publikum.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je prispievateľ Carmine Gallo.
